Vatikán 7. mája (TK KBS) Podľa dávnej tradície si pápeži menia svoje meno, hoci to tak nebolo vždy, najmä v prvých storočiach kresťanstva. Pápeži si často volili mená svojich bezprostredných alebo vzdialenejších predchodcov z úcty, obdivu či uznania – na zdôraznenie kontinuity. Inokedy si vybrali iné mená, aby poukázali na nové smerovanie.
Prvým úkonom novozvoleného pápeža, bezprostredne po prijatí kánonickej voľby za najvyššieho veľkňaza a pred splnením ďalších povinností, je výber mena. Toto meno oznamuje kardinál protodiakon po slávnostnej formule „Habemus Papam“, po ktorej nasleduje krstné meno pápeža v latinčine.
Dlhoročná tradícia zmeny mena
Podľa dlhoročnej tradície sa toto meno líši od krstného mena – ide o voľbu, ktorá nadväzuje na precedens prvého pápeža, svätého Petra, ktorého rodné meno bolo Šimon.
Tento zvyk sa objavil už v prvom tisícročí kresťanstva, aby symbolizoval, že voľba na Petrov stolec je ako druhé narodenie.
V prvých storočiach mnohí pápeži zmenili svoje meno, pretože ich pôvodné mená mali pohanský pôvod.
Nie všetci pápeži však túto tradíciu nasledovali. Zo 266 pápežov v dejinách (267 vrátane nasledujúceho) si nové meno zvolilo len 129.
Táto tradícia sa stala bežnou praxou od roku 955 za pápeža Jána XII. a pokračuje dodnes – s výnimkou Adriána VI. (1522 – 1523) a Marcella II. (1555). U niektorých pápežov bolo nové meno dokonca už ich tretím menom v živote, pretože pochádzali z rehoľných rádov.
Dôvody výberu mena
Čo sa týka výberu mena, mnohí pápeži si volia rovnaké meno ako ich bezprostrední alebo nedávni predchodcovia – z úcty, obdivu alebo uznania. Takto zároveň signalizujú túžbu nasledovať ich kroky a pokračovať v línii významných pontifikátov.
Iní si vyberajú odlišné meno, čím niekedy naznačujú záväzok k inováciám a zmenám. Tak to urobil aj pápež František – prvý pápež v dejinách, ktorý si vybral meno po svätom Františkovi z Assisi.
Najčastejšie mená: Ján, Gregor, Benedikt a Pius
V dejinách pápežstva bolo najčastejšie používaným menom Ján – po prvýkrát si ho zvolil v roku 523 svätý Ján I., pápež a mučeník. Posledným pápežom s týmto menom bol Talian Angelo Giuseppe Roncalli, ktorý sa stal Jánom XXIII. v roku 1958 a ktorého v roku 2014 svätorečil pápež František.
Ďalšími často používanými menami sú Gregor, na počesť pápeža Gregora I., známeho ako svätý Gregor Veľký (590 – 604), ktoré naposledy použil Gregor XVI. v roku 1831, a Benedikt, ktoré si zvolili až šestnásťkrát, vrátane Josepha Ratzingera v roku 2005.
Ďalšie mená, ktoré sa opakujú v tradícii, sú Klement, Inocent, Lev a Pius.
V rokoch 1775 až 1958 nieslo meno Pius 7 z 11 pápežov – od Pia VI. (1775 – 1799) po Pia XII. (1939 – 1958). Eugenio Pacelli si zvolil meno Pius XII., pretože bol vzdialeným príbuzným Pia IX. (1846 – 1878), no tiež z vďaky Piusovi X. (1903 – 1914), ktorý bol svätorečený v roku 1954, a napokon aj ako uznanie Pia XI. (1922 – 1939), ktorý ho vymenoval za kardinála a štátneho sekretára.
Mená, ktoré si žiadny pápež nezvolil
Medzi mená, ktoré si nikdy nezvolil žiaden pápež, patria Jozef, Jakub, Ondrej a Lukáš. Žiaden pápež si tiež nikdy nezvolil meno Peter – z úcty k prvému pápežovi.
Šesť pápežov s menom apoštola Pavla
Šesť pápežov si však zvolilo meno Pavol, vrátane pápeža Montiniho (Pavol VI., 1963 – 1978), ktorého voľba odrážala jeden z kľúčových aspektov jeho pontifikátu – začatie apoštolských ciest do zahraničia.
Dvaja pápeži s dvomi menami
Prvým pápežom, ktorý prijal dvojité meno, bol Albino Luciani v roku 1978 – stal sa Jánom Pavlom I., čím zdôraznil kontinuitu s pontifikátmi Jána XXIII. a Pavla VI. Jeho nástupca Karol Wojtyła túto voľbu zopakoval ako Ján Pavol II.
Voľba Benedikta XVI.
Pokiaľ ide o Benedikta XVI., počas svojej prvej generálnej audiencie 27. apríla 2005 vysvetlil, že si zvolil meno Benedikt, aby symbolicky nadviazal na pápeža Benedikta XV., ktorý viedol Cirkev počas búrlivého obdobia prvej svetovej vojny, a na výnimočnú postavu svätého Benedikta z Nursie, patriarchu západného mníšstva a spolupatróna Európy.
Zdroj: VaticanNews, česká redakcia, redakčne upravené
