Vatikán 7. mája (VaticanNews) Prinášame plné znenie homílie dekana kardinálskeho kolégia kard. Giovanniho Battistu Re, ktorú vyslovil počas svätej omše za voľbu rímskeho pápeža (Missa pro eligendo romano pontifice) v Bazilike sv. Petra v stredu 7. mája.
Zdroj: VaticanNews
V Skutkoch apoštolov čítame, že po Kristovom nanebovstúpení a v očakávaní Turíc všetci jednomyseľne a vytrvalo zotrvávali na modlitbách spolu s Máriou, Ježišovou matkou (porov. Sk 1,14).
To isté robíme aj my v týchto hodinách pred začiatkom konkláve, pod pohľadom Panny Márie umiestnenej tu vedľa oltára v tejto bazilike, ktorá sa vypína nad hrobom apoštola Petra.
Cítime, že spolu s nami sa duchovne zjednocuje celý Boží ľud so svojím zmyslom pre vieru, lásku k pápežovi a dôverčivým očakávaním.
Sme tu, aby sme vzývali pomoc Ducha Svätého, aby sme prosili o jeho svetlo a silu, aby bol zvolený pápež, ktorého Cirkev a ľudstvo potrebujú v tejto náročnej, zložitej a sužovanej etape dejín.
Modlitba a vzývanie Ducha Svätého je jediným správnym a nevyhnutným postojom, keď sa kardináli voliči pripravujú na čin najvyššej ľudskej i cirkevnej zodpovednosti, na rozhodnutie výnimočného významu – ľudský čin, pri ktorom treba odložiť každé osobné zohľadňovanie a mať v srdci i mysli jedine Boha Ježiša Krista a dobro Cirkvi a ľudstva.
V evanjeliu, ktoré sme počuli, zazneli slová, ktoré nás privádzajú k jadru najvyššieho odkazu Ježišovho posolstva – k jeho testamentu odovzdanému apoštolom počas rozlúčkovej večere vo večeradle:
„Toto je moje prikázanie: aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás.“
Aby upresnil, čo znamená „ako som ja miloval vás“ a naznačil, kam až má siahať naša láska, Ježiš vzápätí hovorí:
„Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov.“ (Jn 15,12 – 13)
Je to posolstvo lásky, ktoré Ježiš nazýva „novým prikázaním“. Novým preto, lebo pozitívne premieňa a značne rozširuje výrok Starého zákona:
„Nerob inému, čo nechceš, aby robili tebe.“
Láska, ktorú Ježiš zjavuje, nepozná hranice a má prenikať myslenie i konanie všetkých jeho učeníkov, ktorí majú vo svojom správaní vždy prejavovať pravú lásku a usilovať sa o budovanie novej civilizácie – tej, ktorú Pavol VI. nazval „civilizáciou lásky“. Láska je jediná sila schopná zmeniť svet.
Ježiš nám dal príklad takejto lásky hneď na začiatku poslednej večere, keď urobil prekvapujúci čin: sklonil sa k službe druhým, znížil sa k umývaniu nôh apoštolom – bez výnimky, nevynechajúc ani Judáša, ktorý ho mal zradiť.
Toto Ježišovo posolstvo sa spája s tým, čo sme počuli v prvom čítaní zo Svätého písma, kde nám prorok Izaiáš pripomenul, že základnou črtou pastiera, pastierov má byť láska, láska až po úplné darovanie seba samého.
Liturgické texty tejto eucharistickej slávnosti nás preto vyzývajú k bratskej láske, vzájomnej pomoci a záväzku k cirkevnému spoločenstvu i k všeľudskému bratstvu.
K úlohám každého Petrovho nástupcu patrí pestovať jednotu: jednotu všetkých kresťanov s Kristom; jednotu biskupov s pápežom; jednotu biskupov medzi sebou. Nie jednotu zameranú na seba, ale zameranú na spoločenstvo medzi ľuďmi, medzi národmi a kultúrami, s túžbou, aby Cirkev bola vždy „domom a školou spoločenstva“.
Zaznieva aj silná výzva zachovať jednotu Cirkvi v línii, ktorú Kristus vytýčil apoštolom. Jednota Cirkvi je Božou vôľou – jednotou, ktorá neznamená uniformitu, ale pevnú a hlbokú súdržnosť v rozmanitosti, pokiaľ zostávame vždy verní evanjeliu.
Každý pápež naďalej stelesňuje Petra a jeho poslanie, a tým je zástupcom Krista na zemi; je tou skalou, na ktorej je postavená Cirkev (porov. Mt 16, 18).
Voľba nového pápeža nie je len striedaním osôb. Voľba nového pápeža je vždy návrat apoštola Petra.
Kardináli voliči budú odovzdávať svoj hlas v Sixtínskej kaplnke, kde – ako hovorí apoštolská konštitúcia Universi dominici gregis – „všetko napomáha uvedomeniu si prítomnosti Boha, pred ktorým sa raz každý bude musieť postaviť ako pred Sudcu.“
V Rímskom triptychu si svätý Ján Pavol II. želal, aby v hodinách veľkého rozhodovania prostredníctvom hlasovania tá mohutná Michelangelova postava Krista Sudcu pripomínala každému veľkosť zodpovednosti vložiť „najvyššie kľúče“ (Dante) do správnych rúk.
Modlime sa teda, aby Duch Svätý, ktorý nám v uplynulom storočí daroval niekoľko skutočne svätých a skutočne veľkých pápežov, doprial Cirkvi nového pápeža podľa Božieho srdca – pre dobro Cirkvi i celého ľudstva.
Modlime sa, aby Boh dal Cirkvi takého pápeža, ktorý najlepšie dokáže prebúdzať svedomie všetkých ľudí a prebúdzať aj morálne a duchovné sily v dnešnej spoločnosti, ktorá napriek technologickému pokroku zabúda na Boha.
Dnešný svet veľa očakáva od Cirkvi, najmä čo sa týka ochrany základných ľudských a duchovných hodnôt – bez nich nebude spolunažívanie ľudí ani lepšie, ani prospešné pre budúce generácie.
Nech blahoslavená Panna Mária, Matka Cirkvi, svojím materinským príhovorom oroduje, aby Duch Svätý osvietil mysle kardinálov voličov a urobil ich jednomyseľnými v zvolení pápeža, ktorého si vyžaduje naša doba.
Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News, Martin Jarábek
