Vatikán 5. mája (TK KBS) V rozhovore pre Vatican News pripomína predseda Katolíckej biskupskej konferencie Strednej Ázie, biskup José Luis Mumbiela Sierra, pápeža Františka ako človeka, ktorý priniesol Božiu lásku tým, ktorí to najmenej očakávali. Jeho návštevy v Strednej Ázii označil za „živé evanjelium“, vďaka ktorému sa mnohí ľudia po prvýkrát stretli s katolicizmom.
„Život a kázanie pápeža Františka nás aj naďalej inšpirujú, aby sme išli tam, kde je tma, a boli svetlom, aby sme išli k zabudnutým a prinášali im Božiu lásku...“
Takto si na zosnulého Svätého Otca, ktorý zomrel na Veľkonočný pondelok 21. apríla 2025, spomína biskup José Luis Mumbiela Sierra, predseda biskupov Strednej Ázie a biskup v Almaty v Kazachstane.
Dňa 2. mája 2022 si novo vytvorená Katolícka biskupská konferencia Strednej Ázie zvolila biskupa Mumbielu za svojho prvého predsedu. Biskupská konferencia združuje biskupov a cirkevných delegátov z Kazachstanu, Kirgizska, Tadžikistanu, Turkménska, Uzbekistanu, Mongolska a Afganistanu. O niekoľko mesiacov neskôr, v septembri 2022, podnikol pápež František do tohto regiónu apoštolskú cestu.
Prítomnosť v Strednej Ázii bola „živým evanjeliom“
„Keď hovoríme o pápežovi Františkovi, najmä v kontexte Strednej Ázie,“ povedal biskup, „ako prvé nám napadne jeho hlboká citlivosť voči tým, ktorí sú ďaleko od centier sveta, a to nielen v geografickom zmysle, ale aj z hľadiska verejnej pozornosti.“ Pápež František bol prvým pápežom v dejinách, ktorý v takom krátkom čase navštívil tri krajiny tohto regiónu. Necestoval len tam, kde žijú milióny katolíkov, ale aj tam, kde miestnu cirkev tvorí len niekoľko tisíc veriacich – ako pripomenul pri spomienke na návštevy Azerbajdžanu (2016), Kazachstanu (2022) a Mongolska (2023).
„Každá z týchto návštev sa stala akýmsi živým evanjeliom – pastierom, ktorý vychádza navštíviť svoje stádo, aj to najmenšie,“ povedal biskup Mumbiela.
„Pre nás, malé katolícke komunity v Kazachstane a ďalších krajinách Strednej Ázie,“ poznamenal, „to nebolo len diplomatické gesto, ale gesto lásky a nádeje.“
Pastier vedený Pánom, oddaný Kristovi a službe druhým
„Počas stretnutia pápeža Františka s duchovenstvom v Kazachstane,“ pokračoval biskup, „povedal slová, ktoré si neustále pripomínam: ‚Možno sa cítite bezvýznamní a neschopní, ale ak sa s nádejou pozrieme na Ježiša, odhalí sa nám pozoruhodné tajomstvo. Byť malý a chudobný duchom je požehnaním. Naša bezvýznamnosť, pokorne zverená Božej všemohúcnosti, nás vedie k pochopeniu, že poslanie Cirkvi nemôžeme budovať len na vlastných schopnostiach.‘“
V malej cirkvi v Kazachstane a v ďalších krajinách regiónu, pokračoval biskup Mumbiela, „máme veľmi malú cirkev, malé stádo, kde je milosť dôležitejšia než veľkosť, počet, štruktúry alebo akýkoľvek ľudský význam.“ Preto, zdôraznil, „je lepšie nechať sa viesť Pánom a pokorne sa venovať službe druhým“.
„Pápež František nám pomohol pochopiť, že malosť nie je slabosť, ale výzva k hlbšej dôvere v Božiu silu. Nie je dôvodom na znechutenie, ale výzvou k autentickejšiemu životu podľa evanjelia – v pokore, jednoduchosti a službe.“
Tento duch sa podľa biskupa stal obzvlášť významným pre katolícke komunity v Strednej Ázii.
Pomohol nám pochopiť, že máme byť soľou a svetlom vo svojej malosti
„Pochopili sme, že naším poslaním nie je súťažiť s inými náboženstvami alebo kultúrami, ale byť živým svetlom a soľou – žiť evanjelium medzi ľuďmi, s ktorými zdieľame jednu krajinu, jeden príbeh, jednu radosť a výzvy,“ povedal.
Pápež František, ako poznamenal, „často zdôrazňoval, že Cirkev by nemala byť uzavretým systémom strážiacim si hranice“, ale „priestorom otvorenosti“, „dialógu a nádeje“.
Zvláštnym poslaním Cirkvi v našich krajinách je – ako nám pripomenul pápež František – „nebyť skupinou, ktorá sa drží toho, čo má, a uzatvára sa do ulity, lebo sa cíti malá, ale byť spoločenstvom otvoreným Božej budúcnosti, horiacej ohňom Ducha Svätého“. Takáto Cirkev je podľa neho „živá, plná nádeje, otvorená novotám a znameniam čias“ a „inšpirovaná evanjeliovou logikou zrnka, ktoré prináša ovocie v pokornej a plodnej láske“.
Tieto slová sa podľa biskupa stali „našim kompasom“ – najmä na miestach, kde sú katolíci často prvými ľuďmi, ktorých iní stretávajú na ceste ku Kristovi.
V tomto zmysle biskup zdôraznil, že návšteva pápeža Františka v Kazachstane „prekročila hranice cirkevných kruhov“ a „bola prijatá celým národom“. „Jeho úctivý postoj ku katolíckej kultúre a tradíciám a jeho výzvy na mier a dialóg boli prijaté s úprimnou vďačnosťou,“ povedal.
„Mnoho ľudí sa o Katolíckej cirkvi dozvedelo po prvýkrát vďaka návšteve pápeža Františka,“ vysvetlil.
„Tí, ktorí katolicizmus nepoznali,“ poznamenal, „nepočuli v jeho hlase len priateľa, ale aj dobrého otca. A keď zomrel, ľudia rôznych vyznaní a pôvodu prichádzali do našich kostolov v tichosti, aby sa s katolíkmi podelili o smútok zo straty.“
Dotkol sa sŕdc ako otec, s hlbokou ľudskosťou
To podľa neho „svedčí o jeho hlbokej ľudskosti a o tom, ako sa pápež František dotýkal sŕdc“.
Biskup poznamenal, že ako predseda Katolíckej biskupskej konferencie Strednej Ázie môže „osobne dosvedčiť, že slová a skutky pápeža Františka zanechali hlbokú stopu“.
Prinášať Božiu lásku tam, kde to najmenej čakajú
„Dnes, keď si naňho spomíname,“ povedal, „ďakujem Bohu za jeho dar Cirkvi a svetu. Inšpiroval nás, aby sme sa nebáli svojej malosti, ale vnímali ju ako silu evanjelia. Pocítili sme povolanie byť živými horčičnými zrnkami a prinášať ovocie – nie pre vlastnú slávu, ale pre slávu Boha a v službe blížnym.“
„Odkaz pápeža Františka,“ uzavrel biskup Mumbiela, „je výzvou prinášať nádej tam, kde to najmenej čakajú.“
„Jeho život a kázanie nás aj naďalej inšpirujú, aby sme išli tam, kde je tma, a boli svetlom, aby sme išli k zabudnutým a prinášali im Božiu lásku.“
Zdroj: VaticanNews, česká redakcia
