Vatikán 3. mája (TK KBS) Vo svojej homílii pri siedmej svätej omši Novemdiales kardinál Claudio Gugerotti vyzval veriacich, aby prijali a pomáhali našim bratom a sestrám z východných cirkví vytrvať vo viere.

Na svätej omši bol prítomný aj prešovský arcibiskup metropolita Mons. Jonáš Maxim.

Na začiatku veľkonočného obdobia sa kardinál Claudio Gugerotti zamyslel nad vierou vo vzkriesenie – najmä vo svetle smrti pápeža Františka na Veľkonočný pondelok. Počas siedmej omše Novemdiales vo vatikánskej Bazilike svätého Petra zdôraznil, že vzkriesenie nie je „jav vlastný ľudskej prirodzenosti“, ale pochádza od Boha „skrze Jeho Ducha“.

Práve týmto Duchom sa človek stáva Božím adoptívnym dieťaťom, ktoré spolu s celým stvorenstvom volá: „Abba, Otče“. Napriek tomu „sa dnes zdá, že stvorenie i človek majú takú malú hodnotu,“ podotkol kardinál. Napriek tejto skutočnosti však pretrváva vzájomné prepojenie medzi človekom a prírodou.

Stvorenie, ako uviedol, je „spoločníkom na ceste ľudstva, ktoré nám prejavuje solidaritu a hľadá našu solidaritu na oplátku“ – čo bola téma veľmi blízka pápežovi Františkovi.

Zdroj: VaticanNews

Bratstvo medzi Východnou a Západnou cirkvou

Ťažiskom jeho homílie bola úvaha o bohatstve duchovnosti východných kresťanov. Hoci sa líšime, v Eucharistii sme spojení. Kardinál pripomenul ich prastaré korene v samotných počiatkoch kresťanstva, „vo vôni Pánovej zeme“.

Bazilika svätého Petra bola počas slávenia naplnená členmi východných katolíckych cirkví a v ich prítomnosti vyjadril kardinál vďačnosť za ich prijatie „pozvania obohacovať univerzálnosť Cirkvi“ skrze svoje skúsenosti, kultúry a spiritualitu.

„Pápež František, ktorý nás učil milovať rozmanitosť a bohatstvo ľudského prejavu, sa určite dnes raduje, keď nás vidí zjednotených v modlitbe za neho a s ním.“

Ako kardinál Gugerotti poznamenal, „v určitých obdobiach dejín sme my na Západe nepochopili našich bratov a sestry na Východe“. No práve počas tejto svätej omše, pri ktorej piesne i čítania viedli členovia východných cirkví, „sa pápež František – ktorý nás učil milovať rozmanitosť a bohatstvo ľudskej skúsenosti – určite raduje, že sme zjednotení v modlitbe za neho a s ním“.

Kardinál túto svätú omšu ponúkol ako chvíľu na obnovenie záväzku prijímať a pomáhať našim bratom a sestrám vo východných cirkvách, aby vytrvali vo viere – „najmä teraz, keď sú mnohí z nich nútení opustiť svoje prastaré domoviny, ktoré boli zároveň Svätou zemou“.

Na záver svojej homílie vyzval svojich spolubratov kardinálov, aby sa pred blížiacim konkláve modlili modlitbu východného otca, sv. Symeona Nového Teológa:

„Príď, pravé svetlo; príď, večný život; príď, skryté tajomstvo; príď, neznámy poklad; príď, nevyjadriteľná skutočnosť; príď, nepochopiteľná osoba; príď, nekonečná radosť; príď, svetlo bez večera; príď, neochvejná nádej všetkých, ktorí majú byť spasení. Príď, ty, ktorý si vždy túžil a túžiš po mojej biednej duši…“

Zdroj: VaticanNews, anglická redakcia, redakčne upravené