[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je piatok 19. 07. 2024   Meniny má Dušana      Pošlite tip TK KBS [RSS][Email][Mobile][Twitter][Instagram][Threads][Facebook] Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  júl  >>
poutstštpisone
1234567
891011121314
15161718192021
22232425262728
293031    

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy
Podcast:
Google|Apple|Spotify

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Na konferencii Európskeho laického fóra nechýbalo slovenské zastúpenie
P:3, 18. 06. 2024 10:18, ZAH



Foto: Vatican Media


Rím 18. júna (TK KBS) Viera, krása a synodalita – je názov medzinárodnej konferencie, ktorú zorganizovalo Európske laické fórum od 14. do 16. júna 2024 v Ríme. Zamerala sa na skúmanie vzťahu medzi vierou, krásou a synodalitou. Na štúdijnom zhromaždení bolo 55 účastníkov zo 14 európskych krajín. Nechýbalo ani slovenské zastúpenie z Fóra kresťanských inštitúcií.

Cieľom konferencie bolo preskúmať, ako viera a krása môžu prispieť k synodalite, ktorá je procesom budovania Cirkvi ako spoločenstva, v ktorom sa všetci cítia pozvaní a zahrnutí. Účastníci stretnutia sa zaoberali aj otázkami, napr. ako umelecký výraz môže pomôcť ľuďom spojiť sa s ich vierou i s ostatnými a ako synodalita môže viesť k väčšej kráse a kreativite v Cirkvi. Konferencia sa ďalej členila na sériu prednášok, diskusií a workshopov. Prednášky sa venovali širokej škále tém, vrátane: vzťahu medzi vierou a umením, úlohy krásy v živote Cirkvi, významu synodality pre umelecký výraz, ako môže umelecký výraz pomôcť ľuďom spojiť sa s ich vierou.

Diskusie a workshopy poskytli účastníkom príležitosť podeliť sa o svoje myšlienky a skúsenosti a preskúmať témy konferencie hlbšie. Umenie je univerzálnym jazykom, ktorý dokáže osloviť ľudí všetkých kultúr a prostredí. Môže nám pomôcť vidieť svet novým spôsobom a lepšie pochopiť našu vieru. Môže byť tiež nástrojom na budovanie mostov medzi ľuďmi a na podporu dialógu a spolupráce. Synodalita je zasa procesom spoločného kráčania ako Cirkev, vzájomného počúvania a rozlišovania Božej vôle pre našu dobu. Umenie môže byť v tomto procese cenným nástrojom, ktorý nám pomáha vyjadriť naše nádeje, sny a obavy. Slovenská redakcia VaticanNews sa pri tejto príležitosti rozprávala s účastníkmi konferencie, ktorí sa podelili o svoje prvé dojmy.

Viera, umenie a synodalita (tlačová správa Fórum kresťanských inštitúcií)

Rim, Europske laické fórum

V dňoch 13. - 16. júna sa v Ríme v Casa di Maria Immacolata konalo Študijné stretnutie Európskeho laického fóra. Základným cieľom Fóra je byť miestom vzájomnej výmeny a spolupráce medzi národnými reprezentáciami laikov, ktoré sú uznané príslušnými biskupskými konferenciami. Takéto stretnutia sa organizujú každé dva roky, vždy v inej krajine. Toho roku sa stretlo 55 účastníkov zastupujúcich 14 krajín, aby diskutovali na tému Viera, umenie a synodalita.

Kľúčovú prednášku predniesol belgický, resp. flámsky filozof a teológ Emanuel Van Lierde. Na úvod urobil stručnú analýzu stavu súčasného sveta a spolu s pápežom Františkom konštatoval, že nie sme v ére zmien ale žijeme zmenu éry. To, čo je pre súčasnosť a osobitne pre nás, katolíkov, podstatné, je, že máme magistérium, ktoré spolu s celou tradíciou a učením cirkvi aktuálne predstavuje najmä učenie II. vatikánskeho koncilu a učenie pápežov. Vďaka nemu je cirkev „expertkou na humanitu“. Cirkev má tiež bohatú tradíciu svojho sociálneho učenia a má preto veľa čo povedať súčasnému svetu. Ale pred Cirkev sú dnes stavané veľmi vážne výzvy. V čase konania koncilu nikto nepredpokladal silu a rýchlosť, s akou naše spoločnosti zasiahne sekularizácia. Úlohou Cirkvi však stále zostáva: viesť dialóg so svetom, aby bolo počuť jej prorocký hlas, aby povzbudzovala k dobru a zápasila proti zlu.

Prednášateľ zdôraznil viaceré pohľady pápeža Františka. Boh nenúti, neutláča. Naopak, vždy miluje, oslobodzuje. Boh sa ponúka jednoducho a pokorne, zatiaľ čo my sme v pokušení vieru vnucovať. Násilie akéhokoľvek druhu nevedie k viere. Tam, kde sa útočí na vieru, máme tendenciu prejsť do defenzívy a označiť svet za hriešny. Ale tento nepriateľský postoj nie je kresťanský a pôsobí kontraproduktívne. Kristus má pozitívny pohľad na svet. Požehnáva náš život a neprišiel nás súdiť. Ohlasovanie nie je v prvom rade vecou slov, ale svedectva: začína sa osobným a cirkevným životným štýlom. Vyžarujú laici a duchovní radosť z evanjelia? Prejavuje sa na nich, že sú kresťanmi? Dôveryhodnosť ohlasovania spočíva na autentickej skúsenosti viery.

Emmanuel Van Lierde vyslovil názor, že vnímanie súčasného človeka vzhľadom na tri klasické, základné cesty k Bohu cez pravdu, dobro a krásu sa mení. Pravda je často zrelativizovaná, dobro sa zdá byť zatlačené zlom a hriechom; ideál dokonalosti a dobra sa javí v súčasnom svete vzdialený a nedosiahnuteľný.

Práve krása a umenie môžu aj dnešného človeka osloviť k niečomu hlbšiemu. Môžu byť impulzom, ktorý inšpiruje k novému pohľadu na seba, na svet a toho, kto je za tým všetkým - na Boha. Poctivé umenie však nemusí iba „hladkať našu dušu“. Môže byť aj náročným, nepríjemným upozornením na nespravodlivosť, vojnu, zlo. Aj Božie výzvy, hoci sú pre nás vždy hlbokým pozvaním k láske, ale súčasne sú niekedy aj náročnou a radikálnou výzvou – prekonávať seba samého, ísť úzkou cestou, milovať všetkých, dokonca aj nepriateľa.

Dôležitou súčasťou programu boli aj práce v skupinách. Ich cieľom bolo naučiť sa používať metódu, ktorá pomáha človeku vnikať hlbšie do zmyslu umeleckého diela. Okrem doktora Van Lierdeho účastníkov pri tomto procese viedla aj Prof. Yvonne Dohna Schlobitten z Gregoriánskej univerzity a jezuita belgického pôvodu Bert Daelemans, ktorý je vyštudovaný architekt. Metóda spočíva v troch krokoch. Prvým je experimentálne vnímanie, to znamená, že si nerobíme žiadne predsudky, nič neanalyzujeme, iba vnímame, čo to v našom vnútri spôsobuje. Druhým krokom je racionálne, teoretické hodnotenie - objektívne sa snažíme analyzovať, čo a akým spôsobom dané umelecké dielo predstavuje. Na záver to celé integrálne zakľúčime v kontemplatívnom vnímaní - čo mi dané umelecké dielo hovorí, čo mi pripomína, k čomu ma inšpiruje. Silným zážitkom bola skupinová práca, kde sa silno prejavila spoločná empatia a súčasne komplementarita prístupu jednotlivých účastníkov. Spoločne sme vytvorili zaujímavú mozaiku pohľadov, ktorá účastníkov veľmi obohatila.

Súčasťou programu boli aj stretnutia a diskusie s dôležitými hosťami. Prezentácia Natálie Becquart, podsekretárky biskupskej synody vo Vatikáne, živo a fundovane predstavila koncept synodality a jednotlivé kroky súčasného celocirkevného procesu, ktorý má vyvrcholiť v októbri v Ríme. Viacero účastníkov spontánne vyznalo, že prvýkrát aj tak srdcom pochopili, čo má synodalita Cirkvi priniesť a ako sa má Cirkev stávať synodálnou. Má sa stávať akoby rodinnou, má pestovať ľudskú blízkosť, ktorá bude oslovovať srdcia ľudí a robiť celú cirkev ľudskejšou, živšou a prirodzene misijnejšou. Aby sme sa prirodzene a ochotne delili o dary pokoja, zmyslu života a nádeje s našimi súčasníkmi. Až po príchode na Slovenska sme sa dozvedeli, že časopis Forbes zaradil Natalie Becquart medzi 50 najvplyvnejších žien sveta.

Dôležité boli aj stretnutia a diskusie s generálnym sekretárom CCEE, dôstojným otcom Martinom Michalíčkom a zástupcom Dikastéria pre laikov, rodinu a život, Santiago Pérez de Camino. Predstavili činnosť svojich inštitúcií a hovorili o potenciálnych možnostiach spolupráce.

Študijné zhromaždenie prijalo aj vyhlásenie, ktoré uvádza, že ako katolíci používame stretnutie s umením príliš málo. Umenie nám môže pomôcť vidieť veci novým spôsobom a lepšie odhaliť znaky čias. Synodalita ako spôsob spolunažívania v cirkvi, spolupráca a účasť na rozhodovaní vedie k bližším vzťahom, k vzťahovej a rodinnej cirkvi. Zážitok stretnutia laikov z rôznych krajín nás povzbudzuje, aby sme v našich cirkvách s ešte väčšou oddanosťou napĺňali našu rolu laikov v cirkvi a v spoločnosti. Potrebujeme v cirkvi viac formácie - v oblasti synodality aj umenia.

Na záver študijného zhromaždenia sa konalo štatutárne zhromaždenie, ktoré riešilo formálne záležitosti. Ako jediný zástupca laikov strednej a východnej Európy bol v 7-člennom riadiacom výbore opätovne potvrdený Pavol Kossey, podpredseda Fóra kresťanských inštitúcií.

Atmosféra medzi účastníkmi bola veľmi pozitívna, priateľská a otvorená. Stretnutie v Ríme potvrdilo, aká dôležitá je vzájomná komunikácia a dialóg medzi laikmi z rôznych krajín. Môžeme sa navzájom učiť tak z dobrého ako i negatívneho. Program celého Študijného zhromaždenia sa ukončil v nedeľu predpoludním tak, aby sa účastníci mohli zúčastniť modlitby Anjel Pána so Svätým Otcom Františkom. Po modlitbe Svätý Otec medzi inými pozdravil aj účastníkov Študijného zhromaždenia ELF.

Pavol Kossey zhrnul pohľad na synodalitu: „Cirkev potrebuje budovať synodálnej štruktúry, ale tie málo pomôžu, ak sa nebudeme všetci v Cirkvi snažiť postupne nadobúdať synodálnej zmýšľanie a konanie. Na stretnutí v Ríme som si hlbšie uvedomil, že musíme mať hlbokú dôveru a vernosť voči dvetisícročnej tradícií Cirkvi, otvorenosť pre posolstvo Písma, vnútornú poslušnosť voči Duchu Svätému, počúvajúce uši i srdcia pre spolubratov a spolusestry a neustálu ochotu k metanoi. Iba život vo viere s Bohom a láska k ľuďom urobí cirkev živou a obohacujúcou tento svet.“

FKI v blízkom čase zverejní na svojej stránke www.fki.sk materiály zo Študijného zhromaždenia ELF v Ríme.

Zdroje: Martin Jarábek – VaticanNews/Pavol Kossey



( TK KBS, VaticanNews, mj, ml; pz ) 20240618020   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]