[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je utorok 16. 07. 2024   Meniny má Drahomír      Pošlite tip TK KBS [RSS][Email][Mobile][Twitter][Instagram][Threads][Facebook] Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  júl  >>
poutstštpisone
1234567
891011121314
15161718192021
22232425262728
293031    

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy
Podcast:
Google|Apple|Spotify

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Biskup Chovanec vo Vatikáne: Prosme o dar lásky voči Kristovi a jeho Cirkvi
P:3, 03. 06. 2024 07:45, ZAH



Foto: Peter Zimen


Vatikán 3. júna (TK KBS) Prinášame plné znenie homílie bankosbystrického biskupa Mons. Mariána Chovanca, generálneho sekretára Konferencie biskupov Slovenska, ktorú predniesol počas svätej omše pri oltári nad hrobkou svätého Petra v Bazilike sv. Petra vo Vatikáne, pri príležitosti návštevy slovenských biskupov Ad limina apostolorum.

Najdôstojnejší otcovia arcibiskupi, biskupi,
milí bratia kňazi a rehoľníci, ctihodné sestričky,
drahí bratia a sestry v Kristovi – všetci milí pútnici!

Tu, v podzemí Baziliky sv. Petra, slávime svätú omšu počas návštevy Ad limina apostolorum. Tak ako iné národy, tak ako iní biskupi z celého sveta, prichádzajú sem, tak sme prišli aj my, aby sme si pripomenuli, že sme katolíci, že Kristova Cirkev stojí na Skale, stojí na Petrovi. Na tomto mieste každý kameň a nápis nám približuje pravdu o Petrovi – Skale mimoriadnym spôsobom.

Neďaleko od nás sa v roku 1951 pri archeologickom výskume našiel malý úlomok z tzv. Červeného múra, na ktorom boli malými písmenami napísané veľmi dôležité grécke slová „Petro eni“, teda „Petros enesti“, čo znamená „Peter je tu“. Na tento nález kresťania katolíci čakali dlhé stáročia. Lebo tradícia bola presvedčená o tom, že tu bol pochovaný Peter. V druhej fáze archeologického výskumu, ktorá sa začala v roku 1953, prišiel rad aj na analýzu nájdených kostí. Laboratórium zistilo, že kostrové pozostatky patria fyzicky silnému mužovi, ktorý zomrel vo veku 60 – 70 rokov.

V prvom storočí, tu na tomto mieste, kde sa nachádzame, na Vatikánskom vŕšku bol cintorín. V roku 17 cisár Gaius Caligula začal neďaleko odtiaľto, bližšie pri rieke Tiber, stavať cirkus. Bol to už štvrtý cirkus v meste Rím. V roku 64 zničil Rím obrovský požiar. Všetky významné budovy vtedy ľahli popolom. Aj tri mestské cirkusy. Jediný cirkus, ktorý ostal, bol práve tento cirkus, ktorý postavil cisár Caligula. Preto, ak chcel cisár Nero pre Rimanov usporiadať hry, mohlo to byť len na tomto mieste. A pravdepodobne v roku 67, keď slávil svoje narodeniny, čo bolo vždy sprevádzané s popravami ľudí, tradícia hovorí, že medzi tými, ktorí boli popravení, bol aj svätý Peter. Tu Peter vykrvácal a hneď vedľa bol cintorín a tam ho pochovali. Kresťania od začiatku chodievali k jeho hrobu. V 2. storočí, asi v roku 160, postavili tzv. Červený múr, ktorý mal chrániť vzácny hrob Petra apoštola. A keď rímsky kňaz Gaius okolo roku 200 píše list svojmu oponentovi Proklovi, tak mu hovorí, ak chceš, príď do Ríma a poď sa pozrieť na trofeje apoštolov Petra a Pavla. A práve trofej sv. Petra bola tu. História hovorí, že Petrove pozostatky boli odtiaľto jedenkrát prenesené na iné miesto. Bolo to v roku 258, keď cisár Valerián začal veľké prenasledovanie kresťanov, ktoré bolo sprevádzané aj tým, že provokačne zneucťoval kresťanské pamiatky. Kresťania mali obavy, že prenasledovateľ siahne aj na túto vzácnu pamiatku. Petrove kosti vložili do malej schránky a predniesli ju do katakomb sv. Sebastiána. Tam boli až do roku 320.

Medzitým sa odohrali ďalšie prevratné historické udalosti. V roku 313 kresťania dostávajú slobodu vyznávania svojej viery. V roku 315 cisár Konštantín tu nad hrobom sv. Petra postavil pamätník. Ale to bola len príprava na to, aby okolo roku 320 začal stavať prvú Baziliku sv. Petra. A toto bol mimoriadny počin, lebo toto miesto vôbec nebolo vhodné na veľkú stavbu. Nebolo vhodné z geologických dôvodov. Bol tu kopcovitý terén a podmoknutá, močaristá pôda. Šírili sa tu infekcie, z hygienického hľadiska nebolo vhodné, aby sem chodili ľudia. A napokon tu bolo spomínané pohrebisko. Pohrebisko podľa štátnych rímskych zákonov nesmel nikto porušiť. Existovali teda tri veľké prekážky, prečo nestavať na tomto mieste baziliku. Ale cisár Konštantín to urobil.

Konštantín, ako najvyšší štátny kňaz, nariadil pohrebisko zrušiť a pôvodný pahorok zarovnať. Dôvodom bola prosba pápeža Silvestra I., aby bola postavená dôstojná bazilika nad hrobom prvého kniežaťa apoštolov. Terénnymi úpravami vzniklo rovné priestranstvo s rozmermi takmer 240 x 90 metrov. Keď bola bazilika hotová, preniesli do nej ostatky sv. Petra. Tie sa nevrátili na pôvodné miesto, ale do tzv. Múru gerero (Múru grafitov).

Milí bratia v posvätnej službe, drahí bratia a sestry, my sme prišli sem, k hrobu sv. Petra, aby sme si pripomenuli Ježišove slová, ktoré povedal Petrovi: „Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi“ (por. Mt 16, 18-19). Exegéti hovoria, že tieto slová sú prísľubom Petrovej služby. Pán Ježiš neskôr, po svojom zmŕtvychvstaní, sa pýta Petra: „Miluješ ma?“ (por. Jn 21, 16) Peter, v rozpakoch a zahanbený, lebo nezabudol na svoje zapretie, odpovedá Pánu Ježišovi veľmi skromne: „Pane, ty vieš všetko, ty vieš, že ťa milujem.“ A vtedy mu Pán Ježiš odovzdáva úrad služby, keď hovorí: „Tak pas moje ovečky, pas mojich baránkov.“

Drahí bratia a sestry, duchovný rozmer tohto chrámu sa prejavuje najviac v jeho návštevnosti. Sem prichádzajú pútnici z celého sveta, aby na mieste hrobu prvého Kristovho nástupcu rozjímali a modlili sa. Sme naozaj na významnom, posvätnom a pamätnom mieste, na mieste skropenom krvou mučeníkov, ktorú prelieval cisár Nero na týchto miestach. Aj naša vernosť Svätému Otcovi nás bude stáť nejakú námahu, pot, slzy a možno aj krv. Mali by sme byť pripravení na obetu, lebo bez obety niet žiadnych veľkých skutkov. Platí zásada, kde nie je obeta, tam nie je ani pravá láska. Prosme počas tejto návštevy o dar pravej lásky voči Ježišovi Kristovi a následne voči jeho Cirkvi, lebo ona je jeho tajomným telom. Na jej čele stojí Svätý Otec, ktorého vernosť by sme mali dosvedčiť svojím životom a ak treba aj svojou krvou.  Amen.

K homílii bolo vydané AUDIO 
Zdroj: Rádio LUMEN Ľudovít Malík



( TK KBS, mch, ml; kj ) 20240603013   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]