Vatikán 24. mája (VaticanNews) Po pápežovom uznaní zázraku, ktorý privedie jej syna ku kanonizácii, matka budúceho svätca vyjadruje svoju radosť zo správy, na ktorú čaká nielen jej rodina, ale aj množstvo ľudí, ktorí sa k nemu modlia v každej časti sveta a zverujú mu prosby o príhovor: „Poznám dievča, ktoré sa zázračne uzdravilo, má matku s veľkou vierou.“

„Carlo zjavne dokáže presvedčiť Pána, má spôsob, že Ježiš mu nepovie nie, a to ma trochu dojíma.“ Antonia Salzano, matka Carla Acutisa, sa usmieva, keď rozpráva, ako každý deň dostáva správy o domnelých uzdraveniach, o nečakanej pomoci, o malých mimoriadnych veciach, ktoré s modlitbou a vďaka príhovoru jej syna získali mnohí ľudia. Už roky rozpráva o Carlovej „normálnosti“, o svätosti, ktorá sa znížila v každodennom živote a ktorá má svoj stred: Eucharistiu, jeho „diaľnicu do neba“. „Pán,“ hovorí pani Antonia pre vatikánske médiá, „splnil želanie mnohých, ktorí sa modlili za Carlovu kanonizáciu, čo samozrejme vnímame ako znamenie z neba. Určite mu to umožní vykonať ešte väčšie dielo, než vykonáva teraz.“

Pápež schválil dekréty, ktoré povedú ku kanonizácii Carola Acutisa, ktorý zomrel v roku 2006 vo veku iba 15 rokov na leukémiu a bol blahorečený 10. októbra 2020 v Assisi, v meste, kde je pochovaný v kostole Santa Maria Maggiore. Biskup mesta, Mons. Domenico Sorrentino, vyjadril svoju osobnú radosť a radosť celej Cirkvi v Assisi: „Chvála Pánovi, ktorý robí veľké veci, aby dal impulz nášmu nadšeniu v kresťanskej dôslednosti a ohlasovaní evanjelia.“

Vypočutá modlitba

Mladá študentka, ktorá sa uzdravila vďaka príhovoru Carla Acutisa, sa chystá ukončiť vysokoškolské vzdelanie. Narodila sa v Kostarike v roku 2001, išla za svojím snom o móde a v roku 2018 sa presťahovala do Florencie. Dňa 2. júla 2022 okolo štvrtej hodiny ráno spadla z bicykla a jej život sa zmenil. Bola to veľmi vážna situácia, pretože utrpela ťažké poranenie hlavy. Liliana, matka dievčaťa, utekala do Assisi, aby sa pomodlila pri Carlovom hrobe. Zanechala tam list a vracala sa k lôžku svojej dcéry, ktorá opäť začala spontánne dýchať. Je to postupné, deň za dňom sa jej život znovu obnovuje. „Spoznali sme sa,“ hovorí Antonia Acutisová, „je to veľmi dobré dievča, ale predovšetkým je veľká viera jej matky. Keď sa dozvedela, čo sa stalo jej dcére, okamžite odišla do Assisi, celý deň sa pred Carlom modlila na kolenách, aby získala túto milosť, pretože dievča už bolo v tom čase odovzdané na smrť a aj keby sa zobudilo, nemalo by šancu na normálny život.“ „Keď sa človek úpenlivo modlí k Pánovi, je vypočutý. Nebo skutočne pôsobí prostredníctvom Carla,“ dodáva mama Antónia.

To podstatné máme pred očami

Mama Antonia často zdôrazňuje jednoduchosť svojho syna, jeho poslanie, ktorým je, aby ľudia pochopili význam sviatostí, ktoré sú skutočne „účinnými znameniami, prostredníctvom ktorých nám Boh dáva milosť posväcovať sa.“ „Verím, že Carlovo posolstvo nám má pomôcť pochopiť, že to podstatné máme pred očami, že máme dar mať Cirkev, prostredníctvom ktorej dostávame milosť, ktorú potrebujeme, aby sme mohli dosiahnuť cieľ, ku ktorému sme všetci povolaní, ktorým je nebo.“ Carlo sa prihovára všetkým: mladým, ktorí surfujú na internete, aj tým, ktorí sú ďaleko od viery. Jeho relikvia už nejaký čas putuje po svete, vždy je prijímaná s veľkým nadšením a veľkou duchovnosťou. Ale prečo? „Carlo mal mimoriadnu čistotu srdca,“ vysvetľuje jeho matka, „mal v sebe Boha“. Pani Antonia spomína, že k prvému svätému prijímaniu pristúpil v siedmich rokoch a „odvtedy už nikdy neprestával chodiť každý deň na svätú omšu, každý deň absolvoval eucharistickú adoráciu, modlil sa ruženec. Bolo cítiť, že v ňom niečo je, a myslím, že ľudia sa k nemu preto stále hlásia. Eucharistia bola stredobodom jeho života, jeho dňa, miloval Boha nadovšetko.“

Šťastie je hľadieť na Boha

Carlo menil ľudí, ktorých stretol, menil aj svoju matku, ktorá – ako hovorí – nebola práve „príkladom svätosti“. „Vyrastala som takto, nikdy ma nenútili chodiť na svätú omšu, potom som sa vydala za manžela, ktorý patril do viac nábožensky založenej rodiny, ale určite som bola veľmi vzdialená, nič som nevedela.“ Dieťa mení život, najmä ak sa zdá, že rýchlo dospieva. „Ako trojmesačný povedal prvé slovo, v piatich mesiacoch začal rozprávať a všetko u neho bolo vždy o niečo skôr, zvyknem hovoriť, že čas beží dopredu. Jeho život bol celý zrýchlený a aj vo viere bol taký.“ „Bol naozaj zbožný, keď išli sme okolo kostola, chcel ísť dovnútra, chcel pozdraviť Ježiša, stál tam a ja som mu hovorila, aby išiel, že je neskoro, naliehala som, mal len tri roky. Bola som nepripravená. O otca som prišila predčasne, keď mal 57 rokov, Carlo mi povedal, že mal videnie svojho starého otca: bol v očistci a potreboval modlitby.“ Pani Antonia vtedy žasla, ale vedela, že to nemôže byť lož, pretože Carlo bol veľkorysé dieťa: „Nikdy sa nesťažoval, nekritizoval, neohováral, vždy chcel každému pomôcť, nikdy nemyslel na seba. Hovorieval, že smútok je pohľad na seba, šťastie je pohľad na Boha.“

„Pre mňa bol Carlo ako učiteľ“

„Prostredníctvom Carla,“ rozpráva matka, „som urobila objav svojho života, pretože som pochopila, že Ježiš je skutočne prítomný vo sviatostiach, ale najmä v Eucharistii, predtým som si myslela, že je to len symbol, že sú to všetko skôr symbolické veci, keď som pochopila, že sa v nej nachádza skutočná prítomnosť Krista, je jasné, že sa môj život zmenil a aj ja som nasledovala Carla.“ Pani Antonia hovorí o svojom synovi prirodzene, s pohľadom matky, ktorá miluje a je milovaná. „Pre mňa bol Carlo ako učiteľ a hovorím to úprimne. Keď mi zomrel otec, nemala som ten pocit, že som sirota, ale keď zomrel Carlo, cítila som sa tak. Neviem to vysvetliť, pretože Carlo bol pre mňa naozaj výnimočný, bol školou života, príkladom toho, že naozaj existujú svätí, pretože som žila vedľa neho, mohla som vidieť v každodennom živote, ako sa správal, aký bol. Uvedomovali sme si, že je to výnimočný chlapec, ale určite som si nikdy nemyslela, že mi ho Ježiš tak skoro vezme. Ale Božie plány sú vždy veľké. Prijali sme Carlovu smrť, aj keď bola predčasná, urobili sme to s vierou a s istotou, že Boh vždy robí všetko pre dobro. A dnes viac ako kedykoľvek predtým cítime, že je to tak,“ dodáva matka.

Benedetta Capelli – Vatikán

Preklad Martin Jarábek