Banská Bystrica 24. mája (TK KBS) Banská Bystrica má mnoho úspešných a výnimočných ľudí, ktorí robia dobré meno svojmu mestu nielen doma, ale aj v zahraničí. Čestné občianstvo, Cenu mesta a Cenu primátora si 23. mája 2024 v Cikkerovej sieni historickej radnice prevzali viaceré významné osobnosti. Slávnostný galavečer bol venovaný ľuďom, ktorí svojou prácou a činmi zlepšujú život v meste pod Urpínom a šíria jeho dobré meno. Za rok 2023 získalo ocenenie deväť jednotlivcov a jeden kolektív.
Čestné občianstvo sa udeľuje fyzickým osobám, ktoré sa zaslúžili o rozvoj mesta, podieľali sa na rozvoji priateľstva medzi národmi alebo ktoré obohatili ľudské poznanie vynikajúcimi tvorivými výkonmi. Ocenenie bolo, in memoriam, udelené za kultúrno-spoločenský prínos a celoživotné dielo v oblasti hudby Jánovi Egrymu. Prevzal ju Martin Kelemen, dramaturg Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu, ktorý ocenenie J. Egryho aj navrhol.
Ján EGRY, in memoriam
Skladateľ, organista, regenschori, dirigent, pedagóg, mestský hudobník a organizátor hudobného života. Takmer 58 rokov pôsobil na viacerých úrovniach spoločenského i cirkevného života v Banskej Bystrici. Popri Jánovi Levoslavovi Bellovi patrí na území dnešného Slovenska k najnadanejším hudobným skladateľom cirkevnej hudby druhej polovice 19. storočia. Narodil sa 12. decembra 1824 v Nádaši, v dnešnom Trstíne. Pochádzal z hudobníckej rodiny. Hudobné štúdiá rozvíjal a ukončil absolvovaním Organovej školy v Prahe, v súkromnom prostredí. Hovoril po slovensky, nemecky, maďarsky a ovládal liturgickú latinčinu. V roku 1850 sa zosobášil s Hermínou Sidóniou Terezou Petykó, spolu mali tri deti. V Banskej Bystrici bývali pravdepodobne v byte mestského hradného areálu, v Barbakáne, ktorý bol v minulosti vyhradený pre organistov a mestských trubačov.
Začiatky Jána Egryho v meste pod Urpínom sú personálne prepojené s osobnosťami biskupov Jozefa Rudňanského a od roku 1851 najmä národne orientovaného Štefana Moyzesa, ktorý zriadil na území mesta slovenské gymnázium i učiteľskú preparandiu. Biskup Moyzes ako spoluzakladateľ Matice slovenskej podporoval množstvo kultúrnych aktivít, ktoré napomáhali k rozvoju slovenského povedomia. Egry sa po konkurze 1. augusta 1849 stáva regenschorim v banskobystrickom Farskom kostole Nanebovzatia Panny Márie. O desať rokov neskôr získal rovnaký post aj v Katedrále sv. Františka Xaverského v Banskej Bystrici. V obidvoch kostoloch bol zbor i orchester, pre ktorý zaobstarával noty, komponoval a upravoval skladby. 3. septembra 1849 sa stáva mestským kapelníkom. Organizoval koncerty a iné produkcie v rámci mestských zábav.
Popri doživotnej službe regenschoriho a činnosti mestského kapelníka bola dôležitou a významnou časťou života Jána Egryho i jeho pedagogická činnosť. Od roku 1849 sa spája hlavne s Rímskokatolíckou ľudovou školou a v období rokov 1859 – 1863 s Kňazským seminárom sv. Karola Boromejského. V rokoch 1859 – 1884 pôsobil na osemročnom Katolíckom gymnáziu. V Hudobnom spolku v Banskej Bystrici vyučoval teóriu, spev a hru na klavíri, organe a husliach. Okrem iného formoval aj mladého Jána Levoslava Bellu, ktorý sa neskôr dostal na štúdiá do Viedne. Egry bol tiež skladateľsky činný. Komponoval sakrálne a svetské vokálno-inštrumentálne skladby. Zostavil a vydal tlačený spevník pre katolíckych veriacich v slovenskom jazyku. Celkovo sa zachovalo okolo 180 jeho skladieb. Mnohé z nich sú v súčasnosti predmetom muzikologického výskumu s cieľom oživiť jeho tvorbu a ponúknuť ju interpretom i poslucháčom.
Ján Egry bol výraznou osobnosťou Banskej Bystrice. Jeho skladby sa zachovali v dvoch banskobystrických archívoch. Odpisy jeho diel nájdeme tiež v Bratislave, Krupine, Banskej Štiavnici a v Kremnici. Tlačou vydané spevníky vyšli v Brne a rozšírili sa po celom území dnešného Slovenska v katolíckych kostoloch. Živý kontakt udržiaval so svojimi kolegami v Prahe, Brne, Budapešti, Viedni a v Bratislave. Ján Egry zomrel 15. apríla 1908. Spolu s manželkou je pochovaný na banskobystrickom Rímskokatolíckom cintoríne na Námestí Štefana Moysesa.
Ďalší ocenení
Druhým laureátom, ktorý získal Čestné občianstvo, je Ján Fekete. Rodák z Modrého Kameňa má významný podiel na verejnom vystúpení banskobystrických študentov v roku 1968 za akademickú slobodu.
Cenu mesta za minulý rok získala štvorica laureátov. Ocenenie za zásluhy o rozvoj v odbore neurológia a za celoživotný prínos v starostlivosti o pacientov s epilepsiou si prevzal Vladimír Donáth. Lekár a vysokoškolský pedagóg Ludvik Nábělek si cenu odniesol za zásluhy o rozvoj lekárskeho odboru psychiatria a za šírenie povedomia o národnooslobodzovacom boji v SNP. Treťou laureátkou Ceny mesta za rok 2023 je Soňa Šváčová. Ocenenie získala za významný podiel na úspešnej činnosti, propagácii a zveľaďovaní Literárneho a hudobného múzea ŠVK v Banskej Bystrici. Pri príležitosti 30. výročia vzniku a za zodpovednú podnikateľskú činnosť cenu získala aj spoločnosť twd SK, s. r. o.
Osobnostiam, ktoré sa svojou prácou či celoživotným pôsobením v meste osobitne zaslúžili o dobré meno Banskej Bystrice doma i v zahraničí, je určená Cena primátora. Prvou ocenenou za minulý rok sa stala Zora Bittarová za kultúrno-spoločenskú činnosť v prospech mesta. Výraznú časť v jej pracovnom živote zohralo banskobystrické krematórium, kde najskôr externe a neskôr interne pôsobila ako recitátorka aj ako rečníčka na smútočných rozlúčkach. Za celoživotné pôsobenie v oblasti lekárstva a významný podiel na vzniku a rozvoji detskej chirurgie v meste pod Urpínom si z rúk primátora Jána Noska ocenenie prevzal lekár Jozef Kočajda. Jeho zásluhou bolo v Banskej Bystrici pred dvoma desaťročiami zriadené oddelenie detskej chirurgie, ktoré bolo dovtedy súčasťou chirurgickej kliniky. Za mimoriadny prínos v oblasti športu a úspešné organizovanie športového podujatia bol ocenený Ľubomír Roško. Bývalý reprezentant v skoku do výšky a atlét Armádneho strediska vrcholového športu Dukla Banská Bystrica patrí medzi autorov myšlienky a organizátorov halového výškarského mítingu Banskobystrická latka. Cenu primátora za rok 2023 si prevzal aj prednosta internej kliniky Rooseveltovej nemocnice Ľubomír Skladaný. Udelená mu bola za významný podiel pri vzniku a rozvoji transplantačného centra v Banskej Bystrici, ktoré zabezpečuje starostlivosť o pacientov pred a po transplantácii pečene. Zároveň aj za inovatívne projekty v oblasti medicíny, na ktorých sa podieľa.
Každý z laureátov získal originálny grafický list vytvorený špeciálne pre túto príležitosť. Jeho autorom je doc. Igor Benca, akademický maliar. Podľa jeho slov, grafika Pohľadnice z Banskej Bystrice je obrazovou prechádzkou centrom starého mesta, ktoré vždy nanovo uchváti svojou polohou, atmosférou a krásou stredovekej, ale aj novšej architektúry. „Dôležitým detailom a estetickým prvkom tejto úžasnej scény je sochárska tvorba. V každej časti námestia, na každej fasáde domu objavíme drobnú, ako i veľkorysejšiu sochársku výzdobu, reliéf, sgrafito, maliarsku výzdobu, ale tiež sochy, ktoré solitérne dotvárajú námestia. Je úžasné objavovať tieto nenápadné klenoty a dávať im pozornosť, ktorú si zaslúžia, lebo sú trvalou hodnotou a nemými svedkami nášho života a histórie mesta,“ skonštatoval akademický maliar Igor Benca.
TK KBS informoval Miroslav Strelec
