Praha 26. apríla (TS ČBK) Blíži sa Šiesta veľkonočná nedeľa (5. mája), ktorá je v Katolíckej cirkvi venovaná modlitbám za prenasledovaných kresťanov. Situácia vo svete je alarmujúca, počet kresťanov prenasledovaných pre svoju vieru vzrástol z 240 miliónov v roku 2019 na súčasných 365 miliónov. Každý siedmy kresťan trpí nejakou formou útlaku alebo diskriminácie. 5 997 kresťanov bolo vlani zavraždených z náboženských dôvodov.
Kresťania považujú náboženskú slobodu za najdôležitejšie zo všetkých ľudských práv, pretože priamo súvisí s večným osudom človeka, so zmyslom života v čase a vo večnosti. Náboženská sloboda znamená, že každý človek môže slobodne praktizovať, hlásať a meniť svoju vieru bez toho, aby mu v tom bránila spoločnosť alebo štát.
Počet kresťanov prenasledovaných pre svoju vieru vzrástol z 240 miliónov v roku 2019 na 365 miliónov v súčasnosti. Každý siedmy kresťan trpí nejakou formou útlaku alebo diskriminácie. 5 997 kresťanov bolo vlani zavraždených z náboženských dôvodov. 4 125 kresťanov bolo uväznených bez súdneho procesu, takmer vždy na základe vykonštruovaných obvinení. Zaznamenaných bolo 14 766 útokov na kostoly a kresťanské budovy a majetky. Medzi krajiny s extrémnym prenasledovaním patria Severná Kórea, Somálsko, Líbya, Eritrea, Jemen, Nigéria, Pakistan, Sudán, Irán, Afganistan a India.
Najčastejšími príčinami diskriminácie sú radikálny islam, represie zo strany komunistických režimov a hinduistický extrémizmus v Indii. V Indii sú kresťania napádaní, bití, vyháňaní a sú tiež najčastejšími obeťami obchodovania s ľuďmi. V Číne sú kresťania pod čoraz sofistikovanejšou technickou kontrolou komunistickej „bezpečnosti.“
Krajinou s extrémnym prenasledovaním je Nigéria, kde boli v posledných rokoch zavraždené desaťtisíce kresťanov a státisíce násilne vysídlené. Protikresťanské útoky džihádistov boli zaznamenané aj v ďalších krajinách subsaharskej Afriky. Situácia arménskych kresťanov, ktorých Azerbajdžan vyhnal z Náhorného Karabachu, je tragická. V Sudáne, kde kresťanské komunity čelia rôznym formám prenasledovania (najmä kresťanskí konvertiti z islamu), došlo v poslednom roku s vypuknutím občianskej vojny k výraznému nárastu násilia voči kresťanom.
Stále sa zmenšujúca komunita kresťanov v Sýrii znáša nekonečné utrpenie a spolu s obyvateľmi Sýrie nesie ťažké následky vojny a sankcií uvalených Západom. Správy o únosoch, nútených sobášoch a islamizácii neplnoletých nemoslimských dievčat v Pakistane a iných islamských krajinách sú bežné.
Kresťania na Západe sú tiež vystavení tlaku. Medzinárodný prezident organizácie Christian Solidarity International (CSI) John Eibner uviedol: „S rastúcim štátom presadzovaným sekularizmom a s tým, ako sa Európa stáva úplne postkresťanskou spoločnosťou, bude nevyhnutne pribúdať protikresťanských činov – vrátane násilných. Sekulárne politické a hospodárske elity čoraz viac vnímajú európske kresťanstvo ako prekážku globalizácie Európy.“
Nezáujem verejnosti
Pre sekularizovaný „zeitgeist“ je príznačné, že utrpenie a svedectvo kresťanov, akokoľvek rozsiahle a zjavné, nie je na očiach verejnosti. Politici, médiá a niektorí náboženskí vodcovia mnohé náboženské násilie voči kresťanom buď ignorujú, alebo ho prezentujú ako spor o pôdu či etnický konflikt.
Význam modlitby
V dobe, ktorá sa považuje za modernú, osvietenú a spravodlivú, máme povinnosť byť na strane ľudí, ktorí sú šikanovaní, bití, mučení a vraždení pre svoju vieru. Solidarita s prenasledovanými má biblický základ v Pavlovom prvom liste Korinťanom ,Ak trpí jedna časť, trpia s ňou všetky časti‘ (12.26). V praktickej rovine sú kresťania často jediní, ktorí môžu pomôcť. Buďme preto s prenasledovanými kresťanmi v modlitbe aspoň na 6. veľkonočnú nedeľu!
Zdroj: Kresťanská medzinárodná solidarita
