Francúzsko 22. apríla (VaticanNews) Prílev migrantov sa neskončí, kým Afrika nebude schopná hospodáriť s vlastnými zdrojmi, hovorí Daniel Bourha, mladý Kamerunčan, ktorý sa pred ôsmimi rokmi usadil vo Francúzsku. Zdôrazňuje, že tok migrantov riadi efektívna sieť prevádzačov. Je v tom veľa peňazí a samo sa to neskončí, dodáva Bourha, ktorý bol hosťom konferencie MED24 o migrácii organizovanej arcidiecézou Marseille.
Daniel Bourha emigroval z Kamerunu náhodou, alebo skôr z donútenia, pretože keď bol na návšteve u svojich starých rodičov, ich dedinu napadli džihádisti. Utiekol do Nigérie, kde bola situácia ešte horšia. Zamieril preto na sever, cez Niger a Saharu, až sa dostal do Alžírska a nakoniec do Líbye. Jeho cestu zorganizovali pašeráci.
Zaplatil im tým, čo mohol zarobiť. V Orane dostal 1 200 eur za pomoc pri rekonštrukcii svojho bytu. V Alžírsku pracoval pre čínsku spoločnosť. Samozrejme, stretol sa s mnohými nebezpečenstvami. Spomína si napríklad na bláznivú jazdu autom cez púšť. Keď prišiel do Líbye, prebiehala tam občianska vojna.
Trvalo celú noc, kým sa dostal do talianskych teritoriálnych vôd. V marci 2016 sa dostal na Lampedusu a odtiaľ po niekoľkých týždňoch na francúzske hranice. Aby sa dostal do Nice, musel zaplatiť prevádzačovi.
„Myslím si, že prevádzači sú efektívna organizácia, sú dobre zorganizovaní,“ hovorí Daniel Bourha v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas, „nie sú to jednotlivci, ale celá sieť, ktorá sa tiahne od Afriky po Európu a siaha až do Ázie. Nie sú to organizácie, ktoré sú len lokálne. A tak je to vždy. Vedenie je v Afrike, ale majú pobočky aj vo Francúzsku.“
„Neviem, či si to uvedomujete, ale takto to funguje. Pašeráci sú naozaj veľmi rozvinutá a ďalekosiahla organizácia. (...) Všetko je to založené na peniazoch. Nechovajú sa ľudsky. Veľmi dobre vedia, čo robia, majú svoju politiku. Vedia, že je to veľmi nebezpečné, ale je im to jedno. Záleží im len na peniazoch," uviedol.
Daniel Bourha priznáva, že mal šťastie, pretože keď sa po dvojročnom prechode konečne dostal do Marseille, narazil na cirkevné organizácie, ktoré sa starajú o migrantov. Práve ony mu poskytli školenie, ktoré potreboval, aby sa stal záhradníkom a našiel si prácu. Nakoniec si založil vlastný podnik, oženil sa a má dve deti.
„V prvom rade by som chcel poďakovať všetkým ľuďom, kresťanom aj nekresťanom, ktorí pomáhajú ľuďom v ťažkostiach a starajú sa o migrantov a ľudí v núdzi," hovorí Daniel Bourha.
Je zrejmé, že v tejto oblasti robí veľa. A záleží mu na zlepšení situácie vo všetkých krajinách sveta. Kresťania do toho vkladajú všetky svoje sily, skúsenosti a predovšetkým srdce. „Cirkev však nerozhoduje o všetkom. Bolo by skvelé, keby raz aj politici dokázali urobiť to isté, keby sa v tomto smere spojili s Cirkvou.“
