Vatikán 30. marca (VaticanNews) Svätý Otec napísal posolstvo cirkevnému bratstvu Ježiša Nazaretského zo Sonsonate v Salvadore, ktoré slávi 420. výročie príchodu známej sochy trpiaceho Ježiša nesúceho kríž. Veriacich pápež vyzýva, aby slúžili Bohu svojím životom a „nezostávali sa len pozerať z balkóna“ na jeho obetu za ľudstvo.
V rámci osláv sa v salvádorskom meste koná aj tradičná pôstna procesia ulicami so starobylou sochou. Svätý Otec v posolstve pripomína, že podstatou tradície je priviesť veriacich k osobnému rozhovoru s Bohom:
„Tak ako Mojžiš, aj my môžeme vystúpiť do Pánovej prítomnosti a rozprávať sa s ním „z tváre do tváre, ako sa človek rozpráva s priateľom“ (porov. Ex 33,11). Môžeme tak robiť v modlitbe, ak napodobňujeme jeho vieru. V tej modlitbe Mojžiš prosil Pána o niečo, o čo sa usilujeme aj my, aby mu „ukázal svoju cestu“ (porov. Ex 33, 13). Boh mu prisľúbil: „budem kráčať s tebou a dám ti odpočinok“ (v. 14), a s touto dôverou prorok prešiel púšť. Keďže však Boh bol taký veľký, Mojžiš nemal možnosť vidieť jeho tvár (porov. v. 20) a tvárou v tvár životným skúškam jeho dôvera často chýbala. Naopak my môžeme kontemplovať božskú tvár a vnímať jeho nohy kráčajúce po našom boku.“
Pápež František v posolstve vyzýva primknúť sa k Ježišovmu krížu:
„Aké by to bolo smutné, keby každý Veľký piatok (Piatok utrpenia Pána) naše srdcia zostali len „pozerať sa z balkóna“ na kurióznu scénu, bez toho, aby sa poklonili, keď Ježiš prechádza, bez toho, aby ako Peter počuli jeho pozvanie nasledovať ho (porov. Jn 21, 19). Aká škoda by bola, keby sme nepochopili, že práve primknutím sa k jeho krížu sme schopní kráčať s Ním, a keby sme nevnímali, že je to On, kto nesie toto jarmo, aby sme my našli svoj odpočinok.
Bratia, dnes nám Pán, ako každý rok, ako každý okamih, prichádza v ústrety, nasledujme ho, nesúc ho na svojich pleciach, utešujúc ho v otvorenej rane našich bratov a sestier, ktorí trpia. Prosme ho, aby nám ukázal, ako máme „oslavovať Boha“ svojím životom, aby sa naša služba stala chválou, v našej každodennej práci, v rodine, v našom záväzku vytvárať bratskejšiu spoločnosť, v podstate vo svedectve dobra, ktoré môžeme všetci vydávať bez ohľadu na povolanie, ku ktorému sme boli povolaní (porov. Jn 21, 19).“
Zuzana Klimanová – VaticanNews
