Bratislava 15. februára (TK KBS) Umelá inteligencia a múdrosť srdca: za plne ľudskú komunikáciu - je názov posolstva Svätého Otca Františka k 58. svetovému dňu spoločenských komunikačných prostriedkov. Katolícka cirkev ho slávi v siedmu veľkonočnú nedeľu, tohto roku to bude 20. mája 2024. Konferencia biskupov Slovenska pri tejto príležitosti prináša na svojej internetovej stránke www.kbs.sk jeho slovenskú verziu.
Vývoj systémov umelej inteligencie, o ktorom pápež František uvažoval už vo svojom novoročnom Posolstve na Svetový deň pokoja, „radikálne mení svet informácií a komunikáciu a prostredníctvom nich aj určité základy života v spoločnosti," pripomína Svätý Otec. Je to podľa neho zmena, ktorá sa týka všetkých, nielen odborníkov. „Zrýchlené šírenie úžasných vynálezov, ktorých fungovanie a potenciál sú pre väčšinu z nás ťažko pochopiteľné, vyvoláva údiv, ktorý osciluje medzi nadšením a dezorientáciou, pričom nás nevyhnutne stavia pred základné otázky: Kto je vlastne človek? V čom je jeho špecifickosť a aká je budúcnosť tohto nášho druhu nazývaného homo sapiens v ére umelých inteligencií? Ako môžeme zostať plne ľudskí a riadiť tieto prebiehajúce kultúrne zmeny, aby slúžili dobrému cieľu?“ pýta sa.
„V prvom rade je potrebné vyčistiť pôdu od katastrofických predpovedí a ich paralyzujúcich účinkov," prihovára sa v posolstve Svätý Otec. Pripomína, že v tejto dobe, ktorá je bohatá na technológie, no chudobná na ľudskosť, musí naša úvaha začínať od ľudského srdca. „Len ak sa vystrojíme duchovným pohľadom, ak znovu získame múdrosť srdca, pochopíme a dokážeme interpretovať novinky našej doby a znovu objavíme cestu k plne ľudskej komunikácii," napísal.
Takúto múdrosť srdca podľa pápeža Františka nemôžeme očakávať od strojov. „Hoci pojem umelá inteligencia v súčasnosti nahradil správnejší termín strojové učenie používaný v odbornej literatúre, samotné používanie slova „inteligencia“ je zavádzajúce. Stroje majú určite neporovnateľne väčšiu schopnosť ukladať údaje a vzájomne ich prepájať ako človek, ale pochopiť ich význam môže len človek. Nejde teda o to, aby stroje konali ako ľudia. Ale ide skôr o to, aby sa ľudstvo prebudilo z hypnotického spánku vyvolaného ilúziou o vlastnej všemohúcnosti, založenej na presvedčení, že sme plne autonómnymi a sebareferenčnými subjektmi, uvoľnenými spod všetkých sociálnych väzieb, zabúdajúc, že sme len stvorenia.“
Sme povolaní „rásť spoločne v ľudskosti a ako ľudstvo“
Podľa Svätého Otca sme povolaní „rásť spoločne v ľudskosti a ako ľudstvo.“ „Digitálna revolúcia nás môže urobiť slobodnejšími, ale určite nie vtedy, ak nás uväzní v modeloch, ktoré dnes poznáme ako komnaty ozvien. V takých prípadoch riskujeme, že sa namiesto rastu rozmanitosti informácií, stratíme v anonymnom močiari, ktorý slúži záujmom trhu alebo moci. Je neprijateľné, aby využívanie umelej inteligencie viedlo k anonymnému mysleniu, zhromažďovaniu neoverených údajov či ku kolektívnemu zanedbávaniu redakčnej zodpovednosti.“ Využívanie umelej inteligencie bude môcť podľa jeho slov pozitívne prispieť v oblasti komunikácie, ak nezruší úlohu žurnalistiky v teréne, ale ju, naopak, podporí; ak umožní, aby sa do popredia dostala profesionalita komunikácie, a tak bude každý komunikátor niesť zodpovednosť; ak vráti každému človeku úlohu subjektu komunikácie, schopného kriticky rozlišovať.
V závere kladie otázky pre dnešok i pre budúcnosť. Jednou z nich je ako chrániť profesionalitu a dôstojnosť pracovníkov v oblasti komunikácie a informácií, ako aj užívateľov na celom svete? Pýta sa tiež, ako zabezpečiť vzájomnú spoluprácu a súčinnosť jednotlivých platforiem či ako zabezpečiť, aby spoločnosti vyvíjajúce digitálne platformy prevzali zodpovednosť za to, čo šíria a z čoho profitujú, rovnako ako producenti tradičných médií. „Na základe odpovedí na tieto a ďalšie otázky pochopíme, či umelá inteligencia nakoniec povedie k vytvoreniu nových kást založených na informačnej dominancii, ku vzniku nových foriem vykorisťovania a nerovnosti, alebo naopak, prinesie viac rovnosti, podporí korektnú informovanosť a väčšie povedomie o epochálnej zmene, ktorú prežívame, a tak umožní v členitom a pluralistickom informačnom systéme načúvať rozmanitým potrebám ľudí a národov. Na jednej strane sa tu črtá prízrak novej formy otroctva, na druhej strane zisk väčšej slobody; na jednej strane môže niekoľko ľudí určovať myslenie ostatných, na druhej strane sa všetci budú môcť podieľať na rozvoji myslenia,“ dodáva pápež František.
„Odpovede na tieto otázky nie sú vopred dané, závisia od nás. Je úlohou človeka, aby sa rozhodol, či sa stane potravou pre algoritmy, alebo bude svoje srdce živiť slobodou, bez ktorej nemôžeme rásť v múdrosti. Múdrosť totiž dozrieva tým, že si vážime plynutie času a prijímame svoju zraniteľnosť. Rastie v spojenectve medzi generáciami, medzi tými, ktorí si pamätajú minulosť, a tými, ktorí majú víziu do budúcnosti. Len v tomto spoločenstve môže rásť schopnosť rozlišovať, byť ostražitý a vidieť veci z hľadiska ich naplnenia. Ak nechceme stratiť svoju ľudskosť, hľadajme Múdrosť, ktorá bola pred všetkými (porov. Sir 1, 4) a ktorá vstupuje do čistých duší a robí z nich Božích priateľov a prorokov (porov. Múd 7, 27). Pomôže nám nasmerovať aj systémy umelej inteligencie do služby ľudskej komunikácie,“ dodáva v posolstve Svätý Otec František.
