Bratislava 30. januára (TK KBS) V Bratislave sa v pondelok rozlúčili so saleziánom kňazom donom Milanom S. Ďuricom. Na poslednej rozlúčke v kostole Panny Márie Pomocnice kresťanov v Bratislave na Miletičovej ulici sa stretli jeho najbližší – príbuzní, rodáci, spolubratia saleziáni, zástupcovia akademickej obce a kultúrnych inštitúcií, ako aj početní veriaci.

Prítomní sa hodinu pred začiatkom svätej omše mali možnosť pomodliť pri tele zosnulého. Sto bielych ruží, kalich s paténou, liturgická kniha s biblickými čítaniami a kňazská štóla, toto všetko pozývalo k modlitbe vďačnosti za bohatý život odovzdaný vedeckej práci a službe iným. Scéne dominoval portrét zomrelého kňaza.

Svätej omši predsedal bratislavský arcibiskup metropolita Mons. Stanislav Zvolenský spolu s nitrianskym biskupom Mons. Viliamom Judákom, provinciálom Petrom Timkom a približne 40 kňazmi. V kázni priblížil život a dielo zosnulého spolubrata provinciál Peter Timko. „Som hrdý na to, že som jeho spolubrat; a zároveň vnímam, ako som mu generačne, ale aj okolnosťami vzdialený,“ spomenul.

Osobnosť don Ďuricu kazateľ zarámcoval do troch hlavných charakteristík jeho identity.

Ponúkol pohľad cez prizmu Božej milosti, ktorá „vždy prináša ovocie a úrodu a ani v živote pána profesora nebola márna.“ Prítomní si vypočuli, aj na základe osobného svedectva a spomienok zosnulého, akým spôsobom Božia prozreteľnosť sprevádzala Milana Stanislava v príprave na saleziánsky život na Slovensku a neskôr, počas štúdia filozofie a teológie, už v zahraničí.

V neposlednom rade to bol aj dlhý a bohatý život vedeckej a publikačnej práce profesora histórie. „Svojou pracovitosťou a zanietenosťou rozvinul talent, podobný odumretému zrnu, často v tichu odbornej práce a neskôr aj v strate sluchu. Toto odumreté zrno nezostalo samo, ale prinieslo bohatú úrodu.“ Záznam celej pohrebnej homílie je možné vypočuť si TU. 

Po presune na Cintorín Vrakuňa pokračovali pohrebné obrady v priestoroch saleziánskej hrobky. Modlitby za zomrelého viedol provinciál Peter Timko, nechýbala spievaná modlitba Salve Regina v latinčine.

S príhovormi vystúpili zástupca Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulty UK salezián doc. Tibor Reimer, slovenská historička prof. Emília Hrabovec, zástupca rodákov z obce Krivany, dlhoročný starosta Ján Šejirman a synovec zomrelého salezián Dominik Felber, direktor saleziánskeho diela v Bardejove. Sekretár saleziánov Jozef Skala prečítal pozdravný list od košického arcibiskupa Mons. Bernarda Bobera, predsedu KBS.

„My sme boli vlastne od začiatku saleziánska rodina.“ Tieto slová z rozhovoru dona Ďuricu pre časopis Don Bosco dnes uvádzajú zaujímavosť, ktorá pravdepodobne nemá obdobu v histórii slovenskej saleziánskej provincie. V rodine Ďuricových z Krivian v okrese Sabinov registrujeme tri generácie, ktoré nielen študovali u saleziánov, ale aj vykročili na cestu saleziánskeho povolania.

Na podnet miestneho kňaza Jána Gregu sa zbožný chlapec Jozef Ďurica v roku 1909 vybral do Talianska k saleziánom ako „neskoré povolanie“. O tri roky neskôr zložil sľuby ako prvý salezián koadjútor zo Slovenska. On bol ujom Milana Stanislava Ďuricu. V rodine ho volali „Joži báči“, keďže pôsobil vo viacerých saleziánskych domoch na území Maďarska. No a tretia generácia sa odvíja od najmladšej sestry dona Milana Cecílie, ktorá je mamou Dominika Felbera, aktuálne direktora saleziánskej komunity v Bardejove.

Milan Stanislav Ďurica spracoval krátke dejiny charizmy dona Bosca na Slovensku. Toto dielo vydal v roku 2014 vo vydavateľstve LÚČ. 

Zdroj: saleziani.sk

Fotogaléria