Vatikán 19. januára (VaticanNews) Pápež František sa vo štvrtok 18. januára stretol s protagonistami a organizátormi najväčšieho talianskeho operného festivalu Arena Verona. Rovnomenná súkromná nadácia, ktorá za festivalom stojí, požiadala o pápežskú audienciu pri príležitosti stého výročia prvého veľkého operného predstavenia v starobylom rímskom amfiteátri vo Verone, ktorým bola v roku 1913 Verdiho Aida.

Veronská aréna je jedným z najlepšie zachovaných rímskych amfiteátrov v Taliansku. Postavili ho v prvom storočí po Kristovi a ešte v desiatom storočí bol takmer neporušený, kým zemetrasenie v nasledujúcom storočí nespôsobilo zrútenie vonkajšieho múru. V lete roku 1913 prišiel veronský tenorista Giovanni Zenatello s nápadom, že Verona by mala dôstojne osláviť aj sté výročie narodenia Giuseppe Verdiho, a napadlo ho usporiadať v Aréne veľké operné predstavenie.

Premiéra Verdiho Aidy v Aréne 10. augusta 1913 večer bola jednou z najvýznamnejších udalostí začiatku dvadsiateho storočia. Do Verony prišli tisíce divákov z celého Talianska a sveta, kritici, novinári, hudobníci, medzi nimi Puccini, Boito, Mascagni, Pizzetti a Zandonai; zo spisovateľov sedeli v hľadisku Maxim Gorkij a Franz Kafka. Po triumfálnom úspechu sa zrodila najväčšia svetová operná sezóna pod holým nebom, na ktorej sa podieľali desiatky spevákov, tanečníkov, dirigentov, režisérov a scénografov (vrátane Marie Callasovej, ktorá tu debutovala).

Divadelná organizácia festivalu prešla mnohými zmenami až do konca minulého storočia, keď sa Štátna opera, podobne ako všetky ostatné v Taliansku, legislatívnym dekrétom zmenila na súkromnú nadáciu, čím vznikla súčasná Nadácia Verona Arena. Pápež František sa počas štvrtkovej audiencie poďakoval tvorcom operného festivalu za to, že počas 100 sezón umeleckej činnosti na najvyššej úrovni vždy prejavili inteligentnú, kreatívnu a konkrétnu formu vďačnosti a lásky, ktorá zhromaždila a udržala pri živote vzácny odkaz minulosti.

„Koľko práce za tým všetkým bolo, koľko obetavosti a koľko úsilia: od tých, ktorí stavali a prestavovali kulisy, cez autorov a umelcov, až po organizátorov rôznych podujatí, všetkých tých, z ktorých mnohí, možno väčšina, pracovali, ako sa hovorí, „za oponou“. Keď o tom premýšľame, myslíme na to, čo hovorí svätý Pavol o Cirkvi, keď ju prirovnáva k telu s mnohými údmi: každá časť dopĺňa ostatné vo svojej špecifickej funkcii. Veď storočné umenie nemôže vytvoriť jeden človek sám, ba ani malá skupina vyvolených: vyžaduje si príspevok veľkého spoločenstva, ktorého práca presahuje obyčajnú existenciu jednotlivcov a v ktorom tí, čo pracujú, vedia, že budujú niečo nielen pre seba, ale aj pre tých, čo prídu po nich.“

Ako pápež ďalej zdôraznil, účastníci audiencie tak so sebou prinášajú oveľa väčší zástup svojich kolegov, ktorí ich predišli. „Je to dav, ktorý je vždy prítomný, aj na javisku, pri každom predstavení a pripomína nám, aké dôležité je v umení, rovnako ako v živote, byť pokorný a veľkorysý. Pokora a veľkorysosť: dve cnosti skutočného umelca, o ktorých nám hovorí história vášho festivalu! Preto vás povzbudzujem, aby ste v tejto práci pokračovali a robili ju s láskou, ani nie tak pre osobný úspech, ale pre radosť z toho, že môžete dať niečo krásne iným. Šírte šťastie prostredníctvom umenia, šírte pokoj, odovzdávajte harmóniu! Všetci to tak veľmi potrebujeme,“ požiadal pápež František tvorcov Veronského operného festivalu pred záverečným požehnaním a prosbe o modlitbu.