Košice 17. januára (TK KBS) Knižnica samizdatu ako súčasť Múzea obetí komunizmu v Košiciach pripravila pri príležitosti 100. výročia narodenia kardinála Jána Chryzostoma Korca v dňoch od 20. januára do 29. februára 2024 v átriu Teologickej fakulty v Košiciach na Hlavnej ulici 89 výstavu s názvom Samizdatové dielo J. Ch. Korca.

Výstava v skratke predstavuje Korcovu osobnosť v kontexte jeho životných osudov, ktoré prebiehali v tvorivom napätí s totalitným režimom, a zároveň sa podrobnejšie venuje jeho unikátnej samizdatovej tvorbe, ktorá našla svoje vyjadrenie predovšetkým v monumentálnej Knižnici viery a množstve ďalších titulov.

100 rokov od narodenia J. Ch. Korca

J. Ch. Korec sa narodil 22. januára 1924 v hornonitrianskej obci Bošany. Už ako pätnásťročný vstúpil do Spoločnosti Ježišovej. Štúdiá absolvoval postupne v Kláštore pod Znievom, Ružomberku, Trnave a Brne. V dobe komunistickej totality (1948 – 1989) sa postavil na čelo umlčanej, tajnej či podzemnej cirkvi na Slovensku. Stal sa vytrvalo a vzdorovito svietiacou sviečkou vo všadeprítomnej temnote ateizmu a symbolom nádeje pre ľudí perzekvovaných režimom za svoju vernosť kresťanskej viere.

Biskup – robotník

Po násilnej likvidácii mužských rehoľných spoločností zločineckým komunistickým režimom počas Barbarskej noci z 13. na 14. apríla 1950 sa ocitol v internačnom tábore. Po prepustení z tábora Korec nastúpil do civilného zamestnania, pričom sa začal angažovať v podzemnej cirkvi. V roku 1950 prijal tajné kňazské svätenie a čoskoro nato, s odstupom necelého roka, i biskupskú konsekráciu (1951). Od roku 1951 až do roku 1982 bol „biskupom robotníkom“, keď prechádzal rôznymi robotníckymi profesiami (údržbár, zametač, závozník, opravár výťahov...). S podlomeným zdravím nastúpil v roku 1982 na invalidný dôchodok. V tajnosti potom pôsobil až do roku 1989. Jeho byt na Vilovej ulici číslo 7 v bratislavskej Petržalke sa stal legendárnym miestom stretnutí a rozhovorov – akýmsi hlavným stanom cirkvi v podzemí. Korec v tomto období úzko spolupracoval s mnohými významnými osobnosťami kresťanského disentu, pre ktorých predstavoval prirodzenú autoritu.

Väznený a prenasledovaný ŠtB

V roku 1960 bol Korec zatknutý a odsúdený na dvanásť rokov odňatia slobody za vlastizradu. Prešiel si väznicami v Prahe na Pankráci a v Ruzyni a vo Valdiciach. Na slobodu bol prepustený v roku 1968. V čase normalizácie bol pod neustálym dohľadom ŠtB. Pravidelne bol predvolávaný na výsluchy na neslávne známu Februárku, sídlo ŠtB. Okrem toho mu bol znemožnený pohyb na púte či súdne procesy. Vlámali sa mu do bytu a uskutočnili ďalšie pokusy o vlámanie. Päťkrát sa niekto pokúšal ohroziť mu život úpravami na aute.

Najväčšie samizdatové dielo na Slovensku

Osobitú pozornosť si zasluhuje Korcovo literárne dielo. Napísal desiatky kníh, z ktorých väčšina vyšla ešte pred pádom komunizmu v samizdate, čo z Jána Chryzostoma Korca robí najplodnejšieho a už navždy neprekonaného autora samizdatovej literatúry u nás. Len jeho voľná samizdatová edícia Knižnica viery obsahuje bezmála sedemdesiat titulov. Korcove samizdaty sa tlačili nielen na Slovensku (Bratislava, Trnava), ale aj v Taliansku (Rím), Rakúsku (Viedeň), Poľsku (Wroclaw) a Kanade (Cambridge ON). Obdiv si zasluhuje aj rozsah Korcovho záujmu a šírka jeho publikačného záberu. Jeho knihy sa týkajú množstva tém z oblasti duchovného života, teológie, filozofie, histórie, prírodných vied, psychológie atď. Celkový počet samizdatových a oficiálnych knižných vydaní Korcových kníh (pri zarátaní viacnásobných vydaní niektorých titulov) presahuje v súčasnosti číslo stosedemdesiat.

Nitriansky biskup a kardinál

V novej slobodnej spoločnosti sa ako nitriansky biskup, rímsky kardinál a morálna autorita podieľal na všestrannom rozvíjaní života Katolíckej cirkvi na Slovensku. Červený kardinálsky biret bol len ornamentom jeho bohatého života, to podstatné, prečo spomienka na Jána Korca pretrváva aj dnes, je jeho vernosť a svedectvo pravde, ktorú našiel v Ježišovi Kristovi. Kardinál Ján Chryzostom Korec zomrel 24. októbra 2015 v Nitre. Je pochovaný v krypte Katedrálneho chrámu svätého Emeráma na Nitrianskom hrade.

TK KBS informoval Pavol Hric