Japonsko 10. januára (VaticanNews) Predseda Japonskej Katolíckej charity Mons. Daisuke Narui, biskup diecézy Niigata, v rozhovore pre Vatican News opisuje ťažkosti, ktoré obyvatelia krajiny prežívajú po ničivom zemetrasení z 1. januára, pri ktorom zahynulo viac ako 200 ľudí.
Do najviac postihnutých oblastí sa nedá dostať, pretože cesty sú vážne poškodené, mnohé dediny sú izolované a začínajú chýbať základné potraviny. V utorok 9. januára došlo k novým otrasom s magnitúdou šesť. V posledných dňoch sťažili poskytovanie pomoci poveternostné podmienky – teploty pod bodom mrazu, husté sneženie i dážď. Tisíce ľudí tak zostalo izolovaných a nemajú dostatok základných potrieb.
Ako uvádza Mons. Narui, zatiaľ je potvrdených 202 mŕtvych, 102 nezvestných a 565 zranených. Bolo otvorených viac ako 400 evakuačných centier, do ktorých bolo evakuovaných 28 000 ľudí. Mnohí sú však izolovaní vo svojich dedinách a mestách, pretože cesty sú zablokované a mnohí sa nemôžu dostať ani do evakuačných centier.
Predseda Caritas Japonsko vysvetľuje, prečo bolo novoročné zemetrasenie tak ničivé:
„Zemetrasenie s magnitúdou 7,6 nie je v Japonsku až také katastrofálne, ale keďže epicentrum nebolo hlboko, otrasy na povrchu zeme boli veľmi silné. Preto zničilo domy, cesty a v horách došlo k zosuvom pôdy. Mnohé domy sa zrútili. ... Je to trochu ťažké opísať. Keď to človek vidí na vlastné oči, je šokovaný. ... V oblasti sa stále vyskytuje mnoho dodatočných otrasov. Počul som, že od 1. januára ich bolo viac ako tisíc. Len pred piatimi minútami nás zasiahlo ďalšie zemetrasenie.“
„V ťažko zasiahnutej oblasti (...) sa nachádzajú len dve farnosti, ktoré sú pomerne malé. Každú nedeľu sa na omši zúčastňuje 10 až 20 ľudí. K farnostiam sú pripojené materské školy.“
Aké sú momentálne najväčšie ťažkosti?
„Problémom je, že cesty sú rozbité, prerušené kvôli prasklinám. Obrovským prasklinám. Takže je dosť ťažké dostať sa na miesto. Polícia, hasiči a jednotky civilnej obrany majú špeciálne vybavenie – autá a vrtuľníky – takže sa tam môžu dostať, no pre ostatných ľudí je dosť ťažké ísť tam tam. Nie je možné tam poslať dobrovoľníkov. Takže najväčšou výzvou je dostať sa na tieto miesta a k ľuďom v evakuačných centrách a v ich vlastných dedinách. Niektorí už nemajú dostatok potravín, nie je tam elektrina a voda a je tam zima. Takže je to dosť zložitá situácia. ... Keď sa opravia cesty, myslím si, že situácia bude oveľa lepšia, pretože sa tam budeme môcť ísť poskytnúť pomoc.“
„Je veľmi dôležité sprevádzať zasiahnutých ľudí modlitbou a inými prostriedkami, pretože pre tých, ktorí sú izolovaní v postihnutej oblasti, je v takomto ťažkom období veľmi dôležitá nielen fyzická, ale aj duševná a duchovná sila. Preto si veľmi vážim modlitby z celého sveta za postihnutých.“
Deborah Castellano Lubov, Zuzana Klimanová – Vatikán
