[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je štvrtok 18. 07. 2024   Meniny má Kamila      Pošlite tip TK KBS [RSS][Email][Mobile][Twitter][Instagram][Threads][Facebook] Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  júl  >>
poutstštpisone
1234567
891011121314
15161718192021
22232425262728
293031    

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy
Podcast:
Google|Apple|Spotify

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Pápež František sa stretol s diplomatickým zborom: Blahoslavení tvorcovia pokoja
P:3, 08. 01. 2024 12:50, ZAH

Vatikán 8. januára (VaticanNews) V pondelok 8. januára sa Svätý Otec František stretol s diplomatickým zborom akreditovaným pri Svätej stolici. Spoločná audiencia veľvyslancov sa tradične koná na začiatku kalendárneho roka a je príležitosťou k vzájomným blahoprianiam. Diplomatov, medzi ktorými nechýbal ani slovenský veľvyslanec pri Svätej stolici Marek Lisánsky, pápež prijal o 10.00 v Aule požehnaní nad priečelím Baziliky sv. Petra.

V úvode stretnutia v mene všetkých prítomných pozdravil Svätého Otca dekan diplomatického zboru, cyperský veľvyslanec George Poulides. Vo svojej pozdravnej reči okrem iného poďakoval za to, že neprestajne navrhuje spôsoby a opatrenia na riešenie mnohých problémov súčasného sveta a prezieravo nás upozorňuje na výzvy zajtrajška, na ktoré by sme sa mali začať pripravovať a povedal: „Niekoľkokrát ste nás vyzvali, aby sme boli remeselníkmi mieru, slúžili národom a spoločnému dobru, prekonali naše partikularizmy a pracovali na diplomacii dialógu, schopnej hľadať to, čo spája, a odsúvať to, čo rozdeľuje“. Citoval slová pápeža Františka z apoštolskej cesty do Maďarska v apríli minulého roka: „Mier nikdy nepríde z presadzovania vlastných strategických záujmov, ale z politík schopných pozerať sa na celok, na rozvoj všetkých: pozorných k ľuďom, k chudobným a k zajtrajšku“.

Z príhovoru Svätého Otca
Členom diplomatického zboru, 8. januára 2024

V liturgii Vianoc viac krát zaznelo jedno slovo, „je to slovo ‚pokoj‘. Je to predovšetkým dar od Boha: je to on, kto nám zanecháva svoj pokoj (porov. Jn 14, 27); ale zároveň je to naša zodpovednosť: ‚Blahoslavení tvorcovia pokoja‘ (Mt 5, 9). Slovo také krehké a zároveň náročné a plné významu“, jemu chcel pápež venovať „dnešné zamyslenie v čase dejín, keď je čoraz viac ohrozené, oslabené a čiastočne stratené“.

Druhá svetová vojna ako bod „hlbokej obnovy“

Vo svojom príhovore Svätý Otec citoval „slávne rozhlasové posolstvo“ pápeža Pia XII. „na Štedrý deň roku 1944“, keď sa druhá svetová vojna po viac ako piatich rokoch konfliktu chýlila ku koncu. Pápež Pius povedal: „ľudstvo pociťovalo‚ čoraz jasnejšiu a pevnejšiu túžbu: urobiť z tejto svetovej vojny, z tohto univerzálneho otrasu, bod, od ktorého sa začne nová éra hlbokej obnovy“.

„O osemdesiat rokov neskôr sa zdá, že podnety na túto ‚hlbokú obnovu‘ sa vyčerpali a svet križuje čoraz viac konfliktov, ktoré pomaly menia to, čo som opakovane nazýval ‚rozkúskovanou treťou svetovou vojnou‘, na skutočný globálny konflikt“, konštatoval pápež František.

Terorizmus a extrémizmus nerieši problémy

„Všetkých nás šokoval teroristický útok na obyvateľstvo v Izraeli zo 7. októbra“, povedal pápež a dodal: „Opätovne odsudzujem tento čin a všetky formy terorizmu a extrémizmu: nerieši to problémy medzi národmi, skôr ich sťažuje a spôsobuje utrpenie všetkým“.

„Opätovne vyzývam všetky zúčastnené strany na prímerie na všetkých frontoch vrátane Libanonu a na okamžité prepustenie všetkých rukojemníkov v Gaze. Vyzývam palestínske obyvateľstvo, aby dostalo humanitárnu pomoc a aby nemocnice, školy a miesta bohoslužieb dostali všetku potrebnú ochranu.

Dúfam, že medzinárodné spoločenstvo bude rozhodne presadzovať riešenie dvoch štátov, izraelského a palestínskeho, ako aj medzinárodne zaručený osobitný štatút mesta Jeruzalem, aby Izraelčania a Palestínčania mohli konečne žiť v mieri a bezpečí.

Prebiehajúci konflikt v Gaze ďalej destabilizuje krehký a napätím poznačený región. Nemožno zabúdať najmä na Sýrčanov, ktorí žijú v hospodárskej a politickej nestabilite, ktorú ešte zhoršilo zemetrasenie z februára minulého roka. Medzinárodné spoločenstvo by malo povzbudiť zúčastnené strany, aby sa zapojili do konštruktívneho a seriózneho dialógu a hľadali nové riešenia, aby sýrsky ľud už nemusel trpieť v dôsledku medzinárodných sankcií. Okrem toho vyjadrujem svoju ľútosť nad miliónmi sýrskych utečencov, ktorí sa stále nachádzajú v susedných krajinách, ako sú Jordánsko a Libanon.“

Ďalej pápež spomenul Mjanmarsko a požiadal, „aby sa vynaložilo všetko úsilie na to, aby sa tejto krajine dala nádej a mladým generáciám dôstojná budúcnosť, pričom by sa nemalo zabúdať na humanitárnu núdzu, ktorá stále postihuje Rohingov“.

Apoštolské cesty

Svätý Otec poďakoval organizátorom apoštolských ciest v Mongolsku a Maďarsku, o našich susedoch povedal: „Bola to cesta do srdca Európy, kde na človeka dýcha história a kultúra a kde som zažil srdečnosť mnohých ľudí, ale kde som pocítil aj blízkosť konfliktu, ktorý by sme v Európe 21. storočia nepovažovali za možný“.

Rozkúskovaná tretia svetová vojna

V súvislosti s vojnou na Ukrajine pápež smutne konštatoval: „Žiaľ, po takmer dvoch rokoch rozsiahlej vojny Ruskej federácie proti Ukrajine si vytúžený mier napriek mnohým obetiam a obrovskej deštrukcii zatiaľ nenašiel cestu do myslí a sŕdc“.

Ďalej pápeža vyjadril znepokojenie nad: „napätou situáciou na južnom Kaukaze medzi Arménskom a Azerbajdžanom a naliehavo žiadam strany, aby pristúpili k podpísaniu mierovej zmluvy. Je naliehavo potrebné nájsť riešenie dramatickej humanitárnej situácie obyvateľov tohto regiónu, umožniť vysídleným osobám zákonný a bezpečný návrat do ich domovov a rešpektovať miesta bohoslužieb rôznych náboženských vyznaní, ktoré sa tam nachádzajú“.

Humanitárne krízy a pokoj v Afrike

Svoj pohľad Svätý Otec upriamil aj na Afriku: „Máme pred očami utrpenie miliónov ľudí v dôsledku početných humanitárnych kríz, v ktorých sa nachádzajú rôzne subsaharské krajiny v dôsledku medzinárodného terorizmu, zložitých sociálno-politických problémov a ničivých účinkov klimatických zmien, ku ktorým sa pridávajú dôsledky vojenských prevratov v niektorých krajinách a niektorých volebných procesov, ktoré charakterizuje korupcia, zastrašovanie a násilie“.

Následne vyzval „aby sa vážne zaviazali k vykonávaniu Pretórijskej dohody z novembra 2022, ktorá ukončila boje v Tigraji, a k hľadaniu mierových riešení napätia a násilia sužujúceho Etiópiu, ako aj k dialógu, mieru a stabilite medzi krajinami Afrického rohu“.

Spomenul aj dramatické udalosti v Sudáne, „kde po mesiacoch občianskej vojny, žiaľ, stále nie je východisko, ako aj situáciu vysídlených osôb v Kamerune, Mozambiku, Konžskej demokratickej republike a Južnom Sudáne“.

Poďakoval organizátorom apoštolskej cesty do Konžskej demokratickej republiky a Južného Sudánu.

Polarizácia na americkom kontinente

„Hoci na americkom kontinente nie sú otvorené vojny, medzi niektorými krajinami, napríklad medzi Venezuelou a Guyanou, panuje silné napätie, zatiaľ čo v iných, napríklad v Peru, pozorujeme javy polarizácie, ktoré podkopávajú sociálnu harmóniu a oslabujú demokratické inštitúcie.

Situácia v Nikarague je stále dôvodom na obavy: vlečúca sa kríza s bolestivými dôsledkami pre celú nikaragujskú spoločnosť, najmä pre katolícku cirkev. Svätá stolica neprestáva vyzývať na úctivý diplomatický dialóg pre dobro katolíkov a celého obyvateľstva.“

Vojnové zločiny a porušovanie medzinárodného práva

„Moderné vojny sa už neodohrávajú len na ohraničených bojiskách, ani sa netýkajú len vojakov. V kontexte, v ktorom sa už zrejme nedodržiava rozlišovanie medzi vojenskými a civilnými cieľmi, neexistuje konflikt, ktorý by sa nejakým spôsobom neskončil bez rozdielu na civilnom obyvateľstve. Udalosti na Ukrajine a v Gaze sú toho jasným dôkazom. Nesmieme zabúdať, že závažné porušenia medzinárodného humanitárneho práva sú vojnovými zločinmi a že nestačí ich len odhaľovať, ale treba im aj predchádzať. Preto je potrebný väčší záväzok medzinárodného spoločenstva chrániť a uplatňovať humanitárne právo, ktoré sa zdá byť jediným spôsobom, ako chrániť ľudskú dôstojnosť v situáciách vojny“.

Civilné obete nie sú „vedľajšími škodami“

V súvislosti s právom na obranu pápež uviedol: „je nevyhnutné dodržiavať primerané použitie sily“.

„Možno si neuvedomujeme, že civilné obete nie sú „vedľajšími škodami“. Sú to muži a ženy s menom a priezviskom, ktorí prišli o život. Sú to deti, ktoré osireli a boli zbavené budúcnosti. Sú to ľudia, ktorí hladujú, sú smädní a je im zima alebo sú zmrzačení silou moderných zbraní. Keby sme sa každému z nich mohli pozrieť do očí, osloviť ho menom a pripomenúť si jeho osobnú históriu, pozerali by sme sa na vojnu tak, ako je: len ako na strašnú tragédiu a „zbytočné zabíjanie“, ktoré sa dotýka dôstojnosti každého človeka na tejto zemi.“

Politika odzbrojovania

Svätý Otec hovoril o dôležitosti politiky odzbrojovania, lebo „je iluzórne myslieť si, že zbrojenie má odstrašujúci význam. Skôr opak je pravdou: dostupnosť zbraní podporuje ich používanie a zvyšuje ich výrobu. Zbrane vyvolávajú nedôveru a odvádzajú zdroje“.

„Opätovne zdôrazňujem nemorálnosť výroby a vlastníctva jadrových zbraní.“ Je potrebné presunúť financie zo zbrojenia na odstránenie hladu: „Opätovne tu zdôrazňujem návrh na zriadenie globálneho fondu, ktorý by konečne odstránil hlad a podporil udržateľný rozvoj celej planéty“, dodal pápež.

„Na dosiahnutie mieru však nestačí len odstrániť nástroje vojny, ale treba odstrániť aj jej základné príčiny, predovšetkým hlad, metlu, ktorá stále postihuje celé regióny Zeme, zatiaľ čo v iných dochádza k masívnemu plytvaniu potravinami. Ďalej je to využívanie prírodných zdrojov, ktoré obohacuje niekoľkých ľudí a necháva celé obyvateľstvo, ktoré by malo byť prirodzeným príjemcom týchto zdrojov, v biede a chudobe. S tým súvisí aj vykorisťovanie ľudí, ktorí sú nútení pracovať za nízku mzdu a bez reálnych vyhliadok na profesionálny rast.“

Prírodné katastrofy a ochrana prírody

„Medzi príčiny konfliktov patria aj prírodné a environmentálne katastrofy.“ Niektoré však nedokážeme ovplyvniť ako napríklad: „v Maroku a Číne, ktoré si vyžiadali stovky obetí, ako aj to, ktoré tvrdo zasiahlo Turecko a časť Sýrie a zanechalo za sebou strašnú stopu smrti a ničenia. Myslím aj na povodeň, ktorá zasiahla Dernu v Líbyi“.

Sú však aj problémy, ktoré je možné odstrániť ako napríklad odlesňovanie Amazonského pralesa. „Klimatická kríza si vyžaduje čoraz naliehavejšiu reakciu a vyžaduje si plné zapojenie všetkých, ako aj celého medzinárodného spoločenstva“.

S obzretím sa na COP 28 v Dubaji pápež uviedol: „Dúfam preto, že to, čo sa dohodlo v Dubaji, povedie k ‚rozhodujúcemu urýchleniu ekologickej transformácie prostredníctvom foriem, ktoré [...] nájdu realizáciu v štyroch oblastiach: energetická účinnosť; obnoviteľné zdroje energie; odstránenie fosílnych palív a vzdelávanie o životnom štýle menej závislom od fosílnych palív‘“.

Migranti

„Na svojej ceste riskujú svoje životy na nebezpečných trasách, ako napríklad na Sahare, v pralese Darién na hraniciach medzi Kolumbiou a Panamou, v Strednej Amerike, v severnom Mexiku, na hraniciach so Spojenými štátmi a predovšetkým v Stredozemnom mori. To sa, bohužiaľ, v poslednom desaťročí stalo veľkým cintorínom, pričom k tragédiám dochádza aj naďalej, a to aj v dôsledku bezohľadných obchodníkov s ľuďmi.“

„Stredozemné more by malo byť skôr laboratóriom mieru, ‚miestom, kde sa stretávajú rôzne krajiny a reality na základe ľudskosti, ktorú všetci zdieľame‘“. Zdôraznil pápež v Marseille počas svojej cesty uskutočnenej pri príležitosti Rencontres Méditerranéennes, za ktorú poďakoval „organizátorom a francúzskym orgánom“.

Úcta k životu a teória gender

„Cesta k mieru si vyžaduje úctu k životu, ku každému ľudskému životu, počnúc nenarodeným dieťaťom v matkinom lone, ktoré nemožno potláčať ani sa stať predmetom obchodovania.“ Pápež odsúdil tzv. náhradné materstvo a uviedol: „Dieťa je vždy darom a nikdy nie predmetom zmluvy“.

Zároveň konštatoval: „na Západe sa neustále šíri kultúra smrti, ktorá v mene predstieraného súcitu zavrhuje deti, starých a chorých ľudí“.

Spomenul aj ideologickú kolonizáciu: „medzi ktorými hrá hlavnú úlohu teória gender, ktorá je mimoriadne nebezpečná, pretože vo svojom tvrdení, že všetci sú si rovní, stiera rozdiely. Takéto ideologické kolonizácie spôsobujú rany a rozpory medzi štátmi namiesto toho, aby podporovali budovanie mieru“.

Dialóg a počúvanie

Je potrebné vyhnúť sa tendencii polarizácie, vytváraniu ohraničených skupín a usilovať sa o počúvanie: „dialóg si vyžaduje trpezlivosť, vytrvalosť a schopnosť počúvať, ale keď sa človek úprimne pokúsi ukončiť nezhody, môže dosiahnuť významné výsledky“.

K tejto téme patrí aj vyjadrenie názoru prostredníctvom volieb, ktoré sú právom a zároveň občianskou povinnosťou. Podľa pápeža je politika „najvyššia forma dobročinnosti“.

Náboženská sloboda

Je znepokojujúci „nárast prenasledovania a diskriminácie kresťanov, najmä v posledných desiatich rokoch. Nezriedka ide o javy pomalej marginalizácie a vylúčenia z politického a spoločenského života a z výkonu niektorých povolaní“.

Najlepšia investícia je do vzdelania

Svätý Otec spomenul aj Svetové dni mládeže v Lisabone a dôležitosť mládeže. „Ich prítomnosť bola veľkým hymnom na mier a svedectvom, že ‚jednota je nadradená konfliktom‘ a že ‚je možné rozvíjať spoločenstvo v odlišnostiach‘“.

 „Cesta k mieru vedie cez vzdelanie, ktoré je hlavnou investíciou do budúcnosti a do mladých generácií“.

Digitálny svet a falošné správy

„V modernej dobe sa časť výchovnej výzvy týka etického využívania nových technológií. Môžu sa ľahko stať nástrojom rozdelenia alebo šírenia lží, tzv. falošných správ, ale sú aj prostriedkom stretnutia, vzájomnej výmeny a dôležitým prostriedkom mieru.“ „Preto som považoval za dôležité venovať výročné Posolstvo k Svetovému dňu mieru umelej inteligencii, ktorá je jednou z najdôležitejších výziev nadchádzajúcich rokov.“

„Vnútorná dôstojnosť každej osoby a bratstvo, ktoré nás spája ako členov jednej ľudskej rodiny, musia byť základom vývoja nových technológií a slúžiť ako nespochybniteľné kritériá ich hodnotenia pred ich použitím, aby sa digitálny pokrok mohol uskutočňovať s rešpektom k spravodlivosti a prispievať k veci mieru“.

Duševné vlastníctvo a klonovanie

„Podľa Svätej stolice je duševné vlastníctvo v podstate zamerané na podporu spoločného dobra a nemôže byť oslobodené od etických obmedzení, ktoré vedú k situáciám nespravodlivosti a neprimeraného zneužívania. Osobitnú pozornosť je teda potrebné venovať ochrane ľudského genetického dedičstva a zabrániť praktikám, ktoré sú v rozpore s ľudskou dôstojnosťou, ako je patentovanie ľudského biologického materiálu a klonovanie ľudských bytostí.“

Jubilejný rok 2025

„Dnes možno viac ako kedykoľvek predtým potrebujeme Jubilejný rok.“ „Tvárou v tvár toľkému utrpeniu, ktoré vyvoláva zúfalstvo nielen u priamo postihnutých ľudí, ale v celej našej spoločnosti; tvárou v tvár našim mladým ľuďom, ktorí namiesto toho, aby snívali o lepšej budúcnosti, sa často cítia bezmocní a frustrovaní; a tvárou v tvár temnote tohto sveta, ktorá akoby sa skôr rozširovala, než ustupovala, je Jubileum ohlasovaním, že Boh nikdy neopúšťa svoj ľud a vždy necháva dvere svojho kráľovstva otvorené.“

„Jubileum časom milosti, v ktorom môžeme zakúsiť Božie milosrdenstvo a dar jeho pokoja. Je to čas spravodlivosti, v ktorom sa odpúšťajú hriechy, zmierenie premáha nespravodlivosť a zem odpočíva. Môže byť pre všetkých – kresťanov i nekresťanov – časom, keď sa lámu meče a vyrábajú pluhy; časom, keď už jeden národ nepozdvihne meč proti druhému národu a nebude sa učiť vojnovému umeniu (porov. Iz 2, 4).“

Martin Jarábek – Vatikán



( TK KBS, VaticanNews, mj; pz ) 20240108030   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]