[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je utorok 23. 07. 2024   Meniny má Oľga      Pošlite tip TK KBS [RSS][Email][Mobile][Twitter][Instagram][Threads][Facebook] Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  júl  >>
poutstštpisone
1234567
891011121314
15161718192021
22232425262728
293031    

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy
Podcast:
Google|Apple|Spotify

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Pastierske listy niektorých biskupov na Slávnosť Panny Márie Bohorodičky
P:3, 01. 01. 2024 11:00, DOM

Bratislava 1. januára (TK KBS) Prinášame plné znenia pastierskych listov, ktoré zazneli dnes v kostoloch na Slávnosť Panny Márie Bohorodičky 1. januára 2024.

Pastiersky list Mons. Stanislava Stolárika na Slávnosť Panny Márie Bohorodičky 1. januára 2024

Milí bratia a sestry!

Vstup do nového roka sme v našich chrámoch znova začali vzývaním Ducha Svätého a s prosbou o ochranu Bohorodičky Panny Márie. Som veľmi vďačný Pánu Bohu, že mi vnukol slová môjho biskupského hesla: „Mocou Ducha Svätého a s Máriou“, takže každý deň i všetko môžem začínať s pomocou Ducha Svätého a s Pannou Máriou, čo vrele odporúčam aj každému z vás.

V roku 2024 našim modlitbovým úmyslom v diecéze je: „Aby sme ako veriaci ľudia prinášali ovocie Ducha Svätého a s ním pokoj a Božie požehnanie do našich vzťahov.“ Oporu pre zvolený úmysel na tento rok vidíme v slovách sv. Pavla apoštola Galaťanom: „Ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť“ (Gal 5, 22-23). Ak by sme brali vážne spoluprácu nás pokrstených a pobirmovaných s Duchom Svätým, život v našej krajine i v našich rodinách – keďže sa ešte toľkí hlásime ku viere a Katolíckej cirkvi – náš život by bol oveľa krajší a radostnejší. Lebo sv. Pavol v tom istom liste menuje aj skutky, ktoré koná človek, ak podceňuje spoluprácu s Duchom Svätým alebo ju úplne ignoruje. Sú to: „smilstvo, nečistota, chlipnosť, modloslužba, čary, nepriateľstvá, sváry, žiarlivosť, hnevy, zvady, rozbroje, rozkoly, závisť, opilstvo, hýrenie a im podobné“ (Gal 5, 19-21).

Ak porovnávame obidve tvrdenia sv. Pavla, vychádza nám to, čo naši predkovia vyjadrili celkom jednoducho: „Bez Božieho požehnania, márne naše namáhania“ a tento nápis visel takmer v každom dome veriacich ľudí. Avšak uveriť týmto slovám a brať ich v živote úplne normálne – asi o to by sme mali najskôr prosiť. Lebo bez osobnej viery, ktorá formuje náš život, aj najkrajšie slová o Bohu a o viere môžeme vnímať ako nič nehovoriace poučky. Bez Božieho požehnania môžu byť naše aktivity len na našu chválu a môžu dokonca posilňovať našu pýchu. Z Božieho požehnania sa však zrodí ovocie Ducha Svätého.

Naša spolupráca s Duchom Svätým má viditeľný dopad na náš pozemský život, ale dolieha aj na náš večný život, ako napísal sv. Ján Vianney: „Keby sa zatratených opýtali: ,Prečo ste v pekle?ʻ odpovedali by: ,Pretože sme sa vzpierali Svätému Duchu.ʻ A keby sa svätých opýtali: ,Prečo ste v nebi?ʻ odpovedali by: ,Pretože sme počúvali Svätého Ducha.ʻ“ Predsa je celkom logické, že najväčším ovocím našej spolupráce s Duchom Svätým je večný život. Záleží na každom jednom z nás, ako všetky tieto slová vezmeme vážne, k čomu zvlášť vyzývam kňazov, katechétov i animátorov.

Aj v tomto roku, keď budeme uverejňovať a ponúkať katechézy na internete, uvažujte o nich v kostoloch alebo na stretkách. Môžu sa konať napríklad aj duchovné obnovy vo farnostiach, či ich už bude viesť miestny kňaz sám alebo si prizve na pomoc niektorý evanjelizačný tím. Dať do pohybu navrhované iniciatívy nech nám pomôže aj príklad „nehybnej“ veľkej mystičky 20. storočia Marty Robinovej. Od detstva ju poznačili následky po epidémii týfusu, až ju nakoniec obrali o každý pohyb, ako aj o možnosť prehĺtať stravu. Jej zdanlivo bezcenný život mal v sebe dve výnimočnosti. Prvou bolo, že 50 rokov žila iba z prijímania Eucharistie, nič iné nemohla prehltnúť. Druhou bolo, že prijímala mnoho ľudí rôzneho postavenia, ktorí kvôli rozhovoru s ňou dokázali čakať v dlhom rade pred jej dverami. Jej život bez pohybu dával do pohybu životy iných. O to skôr Duch Svätý pohne každého aj doteraz veľmi „usadeného“ a „nepohnuteľného“ k duchovným aktivitám, stačí len chcieť urobiť pohyb k nemu a byť otvorený na jeho vnuknutia.

Najkrajším ovocím otvorenosti a spolupráce človeka s Duchom Svätým je Bohorodička Panna Mária, ktorá „počala z Ducha Svätého“ (porov. Lk 1, 26-38). Ovocie radosti Máriinho súhlasu prežívame počas vianočného obdobia: „Lebo chlapček sa nám narodil..., Knieža pokoja“ (porov. Iz 9,5). Prečo ale nie je všade pokoj? Jednou z príčin je neochota prijať Knieža pokoja – Ježiša Krista a jeho dar pokoja cez Ducha Svätého, čo predpokladá čistý a úprimný úmysel človeka konať dobro. Nie tak, ako spomenul Svätý Otec František svoju skúsenosť, keď s politikmi jedná o pokoji a oni už rozmýšľajú o nových miestach nepokoja vo svete. Je to ako stretnutie s človekom, ktorý môže s nami hovoriť pokojne a o pokoji, ale rozmýšľa, ako nám spôsobiť ranu. Bolo by bolestné, ak by takéto neúprimné  zmýšľanie bolo naše... A naozaj, nikdy sa tak nestalo v našom správaní?... Veď všetci sme pokúšaní nečestnými praktikami tohto sveta. O to viac potrebujeme Božiu pomoc, aby sme nekonali skutky, ktoré nám diktuje svet.

Potrebujeme prosiť o Božie požehnanie a pomoc, ale stanovený úmysel na tento rok: „Aby sme ako veriaci ľudia prinášali ovocie Ducha Svätého a s ním pokoj a Božie požehnanie do našich vzťahov,“ sa nenaplní sám, nutné je naše odhodlanie, spolupráca a záujem, aby zavládol pokoj v nás a tiež porozumenie v našich rodinách, medzi susedmi, v dedine i v meste, na pracovisku i škole, na ihrisku i všade. Ale zopakujme: samo sa to neurobí!

Civilným jazykom by sa to dalo povedať takto: Pri predkladaní projektov je potrebná naša „spoluúčasť“. Ale aj Boh chce vidieť pri predkladaní našich prosieb a prianí našu ochotu k spolupráci. Keď o niečo prosíme Boha, veľakrát si myslíme, že my sa nemusíme pravidelne modliť, chodiť do kostola, že nemusíme prijímať sviatosti... Že všetko vyrieši Boh za nás a bez nás. Hoci Božie milosrdenstvo je naozaj nekonečné a zľutúva sa nad každým človekom, a aj keď nie je závislý na dobrej vôli človeka, predsa nás neustále pozýva k spolupráci. Vo svojom milosrdenstve ide tak ďaleko, že nám „dovolí“ spolupracovať na obrátení a spáse aj tých ľudí, ktorí v tejto chvíli nemajú o to nijaký záujem. Vo Fatime to však zaznelo veľmi jasne: „veľa ľudí ide do zatratenia, lebo sa nikto za nich nemodlí!“ Prosiť, vyprosovať, aby sa ovocie Ducha Svätého prejavilo aj v živote týchto ľudí, môže byť prvým krokom k ich obráteniu a záchranou pre večný život. A tak si uvedomme, koľko ľudí bolo pozvaných k „spoluúčasti“ len v ostatnom čase: V roku 2023 som pobirmoval 445 birmovancov, za necelých deväť rokov odkedy som v diecéze ich bolo 3930. Mnohí ste boli pobirmovaní pred r. 2015. Aká veľká sila Ducha Svätého tu „drieme“, lebo cez nás neprechádza veľmi do konkrétneho života. A keď k tomu pripočítame i každého pokrsteného, ktorý už tiež prijal Ducha Svätého ‒ táto sila Ducha Svätého je ešte väčšia! Ale či vidieť ovocie Ducha Svätého v našich vzťahoch ako to spomína sv. Pavol: „lásku, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrotu, vernosť, miernosť, zdržanlivosť“ (porov. Gal 5, 22-23)? Ak to nevidieť, nie je to pre našu slabú „spoluúčasť“?

Ešte raz si zaprajme a sami o to usilujme, aby ovocie Ducha Svätého: „láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť“ nás aj s Pannou Máriou a jej pomocou sprevádzali v tomto roku i po celý život. Preto každý deň začnime krátkym zvolaním k Duchu Svätému, (napr.: „Duch Svätý, príď do môjho srdca. Posilni moju vôľu, aby som ťa chcel počúvať a robil to, čo mi navrhuješ“) a krátkou modlitbou k Panne Márii (napr.: Zdravas Mária; Pod tvoju ochranu...).

Teším sa z vašej dobrej vôle napredovať na Božej ceste a všetkých vás žehnám v mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen.

Mons. Stanislav Stolárik
rožňavský biskup

-

Pastiersky list vladyku Cyrila na Nový rok 2024

Milí spolubratia kňazi, rehoľníci a rehoľníčky, milí bratia a sestry.

Cyklus liturgického roka i občianskeho počítania času nás znovu privádza k uvedomeniu si, že sme Boží ľud, ktorý kráča časom a priestorom, že sme súčasťou, ale i tvorcami veľkých spoločných dejín i dejín osobných, ktoré tvorí každý z nás zo svojho života.

Táto dejinnosť je možno lepšie viditeľná z väčšieho časového odstupu, ale aj  pri zbežnom pohľade na naše životy si dokážeme uvedomovať, že žijeme v prudko sa meniacom svete, plnom nových výziev a otázok.

Technologický pokrok na jednej strane neustále napreduje a pomáha, ale súčasne otvára  aj nové výzvy spojené s otázkou, či jeho výdobytky využívame vždy v súlade s morálkou a Božím zákonom.

Riešime otázky ekológie a klimatických zmien, a je to dobre, ale akosi menej pozornosti venujeme tomu, či nevytvárame „toxické“ vzťahy, či „neotravujeme“ prostredie našimi jedovatými komentármi ku všetkému do čoho sa rozumieme, alebo aj nerozumieme.

Dbáme na čistotu horských potokov a plies a nechávame neraz prúdiť do nášho vnútra obrazy plné nečistoty z televíznych kanálov, z internetu či z nečistých pohľadov a rečí.

Správy o vojnách a nepokojoch vo svete nám spôsobujú starosti, ale súčasne v sebe možno aj my nosíme nejaké „zamrznuté konflikty“ našich medziľudských vzťahov, či vedieme nezmyselnú zákopovú vojnu pre dôvody, ktorých pôvod sme už možno aj zabudli.

Celý svet sa snaží byť pripojený na informačnú sieť, ale v skutočnosti komunikujme stále menej v rodinách, medzi priateľmi, na pracovisku. Upierame zrak na obrazovky mobilných telefónov a čoraz menej si hľadíme jeden druhému do očí.

V skutočnosti sa totiž aj veľké svetové témy neustále premietajú do našich konkrétnych životov. A práve pri tomto „premieňaní veľkých tém na drobné“ je dôležité, aký hodnotový systém vyznáva každý z činiteľov v tomto procese, aké princípy sa stanú prevládajúcimi. Bez adekvátneho hodnotového nastavenia je veľmi ťažké orientovať sa v spletitých problémoch dnešných čias – a to či už vo „veľkom“ či v „malom“.

Preto na začiatku tohto roka je dobré znovu si pripomenúť niekoľko pevných bodov, ktoré ako ľudia hlásiaci sa ku kresťanskej viere máme mať neustále na pamäti a ktoré nám pomôžu vytvoriť pevný hodnotový systém uschopňujúci poskytnúť orientáciu v čoraz chaotickejšom svete okolo nás. Mohli by sme začať základnou pravdou, ktorú sv. Ignác z Loyoly vo svojich Duchovných cvičeniach nazval Princíp a fundament:

„Človek je stvorený, aby chválil Boha, nášho Pána, vzdával mu úctu a slúžil mu, a takýmto spôsobom si spasil dušu;  a ostatné veci na povrchu zeme sú stvorené pre človeka, aby mu pomáhali dosiahnuť cieľ, pre ktorý je stvorený.  Z toho nasleduje, že človek ich má natoľko užívať, nakoľko mu pomáhajú k jeho cieľu a natoľko sa ich zrieknuť, nakoľko mu v tom prekážajú.“

Áno. Ľudský život má zmysel. Zdanlivo samozrejmé tvrdenie – ale povedzme si otvorene, koľko ľudí by vedelo pohotovo odpovedať na otázku, načo vlastne žijú a načo vlastne existuje celé ľudstvo? A ako ťažko je odpovedať na túto otázku, ak by pre nás nebola samozrejmosťou predstava o existencii nesmrteľnej ľudskej duše, stvorenej Bohom a smerujúcej k dokonalému sebanaplneniu v spojení sa s ním. Tí, ktorí túto našu vieru  nemajú a nezdieľajú tiež, ale potrebujú povzbudenie, ktoré ich k nej môže priviesť, a ktoré im môže dať zmysel a nádej pre ich život. Aj to je naša úloha v tomto  niekedy tak chaotickom svete. Sme zodpovední jedni za druhých.

Preto Ježiš, na otázku, ktoré prikázanie je prvé, odpovedal: „Prvé je toto: ,Počuj, Izrael, Pán, náš Boh, je jediný Pán. Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej mysle a z celej svojej sily!‘ Druhé je toto: ,Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!‘ Iného, väčšieho prikázania, ako sú tieto, niet“ (Mk 12, 29-31).

A preto platí aj ďalšie evanjeliové pravidlo, ktoré by nás malo viesť v tomto roku: „Všetko, čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im. Lebo to je Zákon i Proroci.“ (Mt 7, 12)

Áno, začnime od seba. Je dobre vedieť nazývať veci pravým menom, odhaliť zlo v jeho najrôznejších podobách, je potrebné verejne odsúdiť násilie i násilné, či podvodné presadzovanie zla zo strany kohokoľvek. Začnime ale vždy najprv od seba. Nech náš dobrý príklad je výrečnejší ako naša kritika existujúceho zla. Aj dobrý príklad je skutkom lásky k blížnemu.

Svätý Pavol apoštol to pripomína: „Kto miluje blížneho, vyplnil zákon. Lebo: Nescudzoložíš! Nezabiješ! Nepokradneš! Nepožiadaš! a ktorékoľvek iné prikázanie je zahrnuté v tomto slove: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! Láska nerobí zle blížnemu; teda naplnením zákona je láska“ (Rim 13, 8-10).

Tretie pravidlo, ktoré si chceme na začiatku tohto roka pripomenúť, je opäť Kristovo povzbudenie: „Vchádzajte tesnou bránou, lebo široká brána a priestranná cesta vedie do zatratenia a mnoho je tých čo cez ňu vchádzajú.  Aká tesná je brána a úzka cesta, čo vedie do života, a málo je tých, čo ju nachádzajú!“ (Mt 7, 13-14 )

Vo svete sa neraz stretávame s návodmi na život, ktoré sľubujú všetko rýchlo, ľahko a prakticky bez námahy. Kristus nás týmto spôsobom neklame. Nesľubuje nám pohodlie, ale vyzýva k snahe, nesľubuje ľahký úspech, ale dáva prostriedky k duchovnému boju i rastu, vedie nás ku konečnému duchovnému víťazstvu cez sériu námah a bojov, pri ktorých nás vyzýva prekonávať naše slabosti, nezriadené náklonnosti, pokušenia. Podáva nám pomocnú ruku  keď padneme, a znovu a znovu nás pozýva nasledovať ho po strmej ceste rastu v kresťanských cnostiach. Jeho apoštol Pavol to skonkretizoval do výzvy: „Žite duchovne a nebudete spĺňať žiadosti tela. (...)  A skutky tela sú zjavné: je to smilstvo, nečistota  chlipnosť,  modloslužba, čary, nepriateľstvá, sváry, žiarlivosť, hnevy, zvady, rozbroje, rozkoly,  závisť, opilstvo, hýrenie a im podobné. O tomto vám vopred hovorím, ako som už povedal, že tí, čo robia takéto veci, nedosiahnu Božie kráľovstvo. Ale ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť  dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť. Proti tomuto zákona niet.“ (Gal 5, 16-23)

Pavlova výzva k duchovnému boju v našom vnútri i v prostredí v ktorom sa nachádzame nie je samoúčelná, či neaktuálna. Nepodceňujme schopnosť zla transformovať sa a stávať sa príťažlivým, prezentovať sa lákavým spôsobom. Samozrejme, že zlo sa snaží vždy prezentovať ako atraktívnejšie, ako cesta slobody, či oslobodenia, ako niečo, čo otvára človeku nové možnosti. Večný Boží nepriateľ a Pokušiteľ sa od začiatku ľudských dejín stavia do roly toho, ktorý chce človeku len dobre a chce mu dať väčšiu slobodu, ktorá sa má prejaviť tým, že ho presvedčí, že človek sám si môže stanovovať kritériá dobra a zla, mravnosti a nemravnosti.  Dnes na seba nemusí brať podobu  biblického rajského  hada, lákavo šepotajúceho do ľudského ucha výzvu k postaveniu sa na Božie miesto v určovaní dobra a zla. Dnes má množstvo iných prostriedkov a „hlásnych trúb“. A preto  sú večne aktuálne Kristove slová: „Chráňte sa falošných prorokov: prichádzajú k vám v ovčom rúchu, ale vnútri sú draví vlci. Poznáte ich po ovocí.“ (Mt 7, 15-16)

Drahí bratia a sestry.

V dnešný deň si ľudia na celom svete prajú „všetko dobré do Nového Roku!“

Pre  nás veriacich je toto prianie spojené aj s jasným rozlíšením toho,  že „dobré“ je to, čo je v súlade s cieľom človeka, so zmyslom jeho života, s Božím plánom pre každého z nás.

Dobré je to, čo prináša dobro a lásku do medziľudských vzťahov, dobré je to, čo nám dáva silu na pokračovanie v náročnej a strmej ceste kresťanských čností, ceste, ktorá nás privádza k úzkej bráne do večného života.

Dobré je to, čo nám pomáha odlíšiť  pravdu od lži, čo nás privádza ku skutočnému prameňu dobra, ktorým je Boh.

Toto  „dobro“ spojené s požehnaním prajem všetkým. Sláva Isusu Christu!

+ Cyril Vasiľ SJ
arcibiskup – košický eparchiálny biskup



( TK KBS, tk, ml; pz ) 20240101003   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]