[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je utorok 21. 05. 2024   Meniny má Zina      Pošlite tip TK KBS [RSS][Email][Mobile][Twitter][Instagram][Threads][Facebook] Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  máj  >>
poutstštpisone
  12345
6789101112
13141516171819
20212223242526
2728293031  

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy
Podcast:
Google|Apple|Spotify

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

V Spišskej, Žilinskej a Nitrianskej diecéze čítajú pastierske listy biskupov
P:3, 31. 12. 2023 12:00, DOM



Foto: Print Screen YouTube


Bratislava 31. decembra (TK KBS) V Spišskej, Žilinskej a Nitrianskej diecéze čítajú kňazi v kostoloch pastierske listy biskupov. Veriacim sa prihovárajú na sviatok Svätej rodiny. Listy prinášame v plnom znení.

Pastiersky list Nitrianskej diecézy na sviatok Svätej rodiny

Drahí bratia a sestry,

vo vianočnom čase slávime sviatok Svätej rodiny. Právom, veď Vianoce majú naskrz rodinný ráz. Tento sviatok zaviedol do liturgického kalendára pápež Benedikt XV. v roku 1921. Boli to časy sociálnych prerodov a industrializácie, ktoré veľmi silno poznačili dovtedy zaužívaný a žitý obraz rodiny.

Aký odkaz však nesie tento sviatok pre rodiny dnes? Aký zmysel má postaviť za vzor rodinného života svätú nazaretskú rodinu, keď šík mediálnych odborníkov tvrdí, že nie je možné idealizovať minulosť a že nijaký model spolužitia z minulosti nemôže byť nemenným vzorom pre našu dobu? Nechýbajú ani také názory, ktoré popierajú to, čo Cirkev považuje za normu – že manželstvo je výlučný zväzok medzi mužom a ženou. Mnohí dnes o manželstve a rodine zmýšľajú inak, než tomu bolo doposiaľ. Priznajme, že aj my kresťania sme si už v mnohom osvojili tieto názory. Aj my sme už akoby rezignovali na ideál kresťanskej rodiny. Žijeme v dobe krízy, v ktorej sa polovica manželstiev rozpadá. Je bežnou praxou, že aj mladí katolíci z viacerých príčin žijú spolu vo voľných zväzkoch, na skúšku, čo spôsobuje, že viac ako 40 percent detí na Slovensku sa rodí mimo manželstva. Nehovoriac o tom, že aj v rodinách, ktoré sa pokladajú za kresťanské sa vytráca kresťanský duch: takmer zanikla spoločná modlitba, svätenie nedele, pohŕda sa učením Cirkvi…

Áno, sú ťažké časy, chápeme. Pozrite! Práve pred rokom (31.12.) opustil tento svet emeritný pápež Benedikt XVI. Vo svojom testamente o. i. uviedol: „Ďakujem mojim rodičom, ktorí mi dali život v ťažkých časoch a ktorí mi za cenu veľkých obetí svojou láskou pripravili nádherný domov, ktorý ako jasné svetlo osvetľuje všetky moje dni až dodnes.“ Tieto slová napísal pápež Benedikt na sklonku svojho života a aj vtedy mal v živej pamäti, že rodina a láska jeho rodičov boli pre neho svetlom až do jeho neskorej staroby, až do posledného výdychu. Všimnime si, prosím, že opísaná atmosféra domova nijako nesúvisí s vonkajšími materiálnymi či spoločensko-kultúrnymi okolnosťami. Aj „v ťažkých časoch“ hoci „za cenu veľkých obetí“, je možné vytvoriť požehnaný domov. A čo je jeho podstatou? Správne pochopená a žitá manželská láska, ktorá sa vie obetovať, ktorá žije pre druhého.

Musíme priznať, že práve nedostatok obetavej lásky je jednou z hlavných príčin dnešnej krízy rodiny, ale aj spoločnosti ako takej. Ako by nám chýbala ochota obetovať sa. Do značnej miery aj my sme podľahli silnej črte súčasnej spoločnosti – individualizmu. Tu niekde spočíva podstata stretu kresťanstva a konzumnej spoločnosti, ktorej sme súčasťou. Kresťanstvo dve tisícročia učí, že „Blaženejšie je dávať ako prijímať“ (Sk 20, 35), a šťastie dosiahneme vtedy, keď sa obetujeme pre druhého. Manžel pre manželku, rodičia pre deti a rodinu, kňaz pre veriacich, občan pre spoločnosť… Dosvedčil nám to sám Ježiš smrťou na kríži.

Žiaľ, sme svedkami toho, že dnešný mladý človek akoby nemal odvahu robiť definitívne a celoživotné rozhodnutie. Žijeme v tzv. kultúre provizória. Skúšame jedno či druhé; berieme rozličné práce na nejaký čas, potom meníme. Pokiaľ sa to týka len zamestnania, to nemusí byť chyba. Ale ak tak konáme aj v životnom povolaní, dochádza k tragédiám, zraneniam, rozpadu rodín a sklamaniam na celý život.

Bratia a sestry, ak chceme žiť v rodinách podľa Božieho plánu, nesmieme stratiť zmysel pre obetu. Ak sa hlásime k Ježišovi, potrebujeme si osvojovať aj jeho životný štýl – obetavú lásku. Šťastná rodina nemôže žiť bez obetovania sa pre druhých.  Panna Mária nemala na ružiach ustlané, obetovala svoj život pre naplnenie Božieho prísľubu, pre Ježiša. Aj Jozef sa obetoval pre Božieho syna a jeho matku. Svätá rodina nám ukazuje, že je možné vytvárať šťastné rodiny, avšak bez obety je to nemožné.

Dnešné Božie slovo nás povzbudzuje pohľadom ako rodičia Jozef a Mária priniesli Ježiša do chrámu, aby ho tam obetovali. Potom, ako píše evanjelista, sa vrátili do Nazareta a „chlapec rástol a mocnel, plný múdrosti, a Božia milosť bola na ňom“ (Lk 2, 40). Tu možno vidieť recept na šťastný spôsob života, keď má Boh prvé miesto.

Preto nám Cirkev dáva Svätú rodinu ako vzor, povzbudenie pre spolužitie v rodine. Majme na zreteli, že sviatok Svätej rodiny nebol ustanovený preto, aby oživoval akýsi „meštiacky“ stereotyp ideálnej rodiny, ale preto, aby sa v rodine, ktorá spočíva v trvalom spojení muža a ženy a Bohom darovaných detí – napriek všetkým obmedzeniam – videla šanca k záchrane sveta; aby všetci ľudia v inštitúte kresťanského manželstva mohli nájsť prijatie, lásku, súcit, bratstvo, uzdravenie. Veď sviatosť manželstva sprítomňuje lásku Krista k Cirkvi aj mimo hraníc vlastnej rodiny. Bolo by vhodné prečítať si životné príbehy aj ďalších manželov a rodín, ktoré Cirkev povýšila na oltár. Napr. manželov Martinovcov – rodičov sv. Terézie z Lisieux, talianskych manželov Beltramovcov či poľskú osem člennú rodinu Ulmovcov s nenarodeným dieťaťom, ktorá bola blahorečená v septembri t. r. za záchranu židovských rodín. Aj oni nám dosvedčujú, že láskou a obetou sa dá vybudovať šťastná rodina.

Áno, láska je síce gramaticky podstatné meno, ale v skutočnosti je to sloveso – hodnota, ktorá sa každodenne buduje. Sú to drobné veci každodennosti, v ktorých si môžeme dokázať, že nám na sebe záleží. Aj keď prídu zlyhania, znovu a znovu hľadajme cestu k sebe, formou vzájomnej slúžiacej lásky a odpustenia. Boh nám bude vždy nápomocný, ak mu to dovolíme.

Dnešný sviatok obsahuje dôležité posolstvo: napriek všetkým zmenám či výhradám rodina predstavuje aj dnes nenahraditeľnú hodnotu – pre osobný rozvoj každého jednotlivca aj spoločnosti. A aj napriek silnému spochybňovaniu naďalej platí, že úplná rodina je stále najlepším základom k úspešnému formovaniu života. Skúsenosť nás učí, že zdravá rodina je najvhodnejším miestom ľudského dozrievania. Všimnime si aj to, že mladí ľudia, keď snívajú o svojej šťastnej budúcnosti, spájajú ju s úplnou rodinou.

Budúcnosť rodiny a jej miesto v našom civilizačnom a kultúrnom okruhu je v našich  rukách. Predovšetkým v rukách vás, milí manželia, ale aj vo vás mladých, ktorí manželstvo považujete za vaše budúce povolanie. Nebojte sa záväzku, vernosti, daru, zodpovednosti, lásky na celý život, hrdinstva, založenia rodiny, sprostredkovania nového života a výchovy detí, pretože: „Ostatní, spoločnosť, chudobní na vás čakajú“ – ako to zdôraznil Svätý Otec František v Košiciach (14.9. 2021).

V súčasnosti je ešte jedna oblasť, ktorej sa negatívne dotýka individualizmus a nedostatok obety – duchovné povolania. Aj keď máme na Slovensku dostatok kňazov, máme nedostatok nových povolaní ku kňazstvu či zasvätenému životu.

Preto vás prosíme, aby ste zintenzívnili v našich farnostiach i rodinách modlitby za duchovné povolania. Nemenej dôležité je však aj to, aby ste svoje deti a vnúčatá učili živému osobnému vzťahu s Ježišom a vštepovali im do srdca ochotu obetovať sa pre iných. Najlepšie sa to robí osobným príkladom. Vás, bratia kňazi, prosíme, svedčme svojím pravým kňazským životom o kráse tohto vznešeného povolania. Učme mladých ako byť vnímavý na Božie volanie, ako ho správne rozlíšiť, lebo je to niekedy neľahké. A v dobe, ktorá nechce rozhodnutia na celý život, niekedy až zdanlivo nemožné. No vždy je to dobrý Boh, ktorý dáva povolanie a ktorý povolal za spolupracovníkov nás a podobne chce aj v dnešných časoch cez nás povolávať ďalších.

Chlapci a dievčatá, ak vás Pán volá, aby ste sa mu úplne darovali, nebojte sa odpovedať – áno. Život pre neho je nádherný a zmysluplný.

Bratia a sestry, keď nás Boh volá, aby sme sa obetovali pre iných, nebojme sa tohto vznešeného pozvania, či už v rodine, alebo v duchovnom povolaní. Ak budeme pozorní na tento hlas, budeme mať dostatok dobrých kresťanských rodín, aj dostatok duchovných povolaní. Obetavá láska je tou cestou k osobnému šťastiu a chceme ju chápať aj ako plnenie Božej vôle, ku ktorej sme všetci povolaní, aby sa naša spolupráca s Božou ponukou raz zavŕšila vo večnosti.

Kiež nám v tomto úsilí pomáha blízkosť Božieho dieťaťa Ježiša, narodeného v Betleheme, ako aj príhovor Božej Matky Márie a sv. Jozefa.

Spolu so žičením vianočného pokoja a vzájomnej lásky vás otcovsky žehnáme.

+ Viliam Judák, diecézny biskup
+ Peter Beňo, pomocný biskup

Pastiersky list žilinského biskupa Mons. Tomáša Galisa na sviatok Svätej rodiny

Drahí bratia a sestry,

súčasťou slávenia Vianoc sú nielen chvíle pokoja a lásky vo vlastnej rodine, ale aj radostné a hlboké stretnutia s duchovnou rodinou, so spoločenstvom Cirkvi v chráme pri bohoslužbách. V súvislosti s dnešným sviatkom Svätej rodiny Ježiša, Márie a Jozefa chcem pripomenúť veľký význam ľudsky a kresťansky zdravej rodiny.

Jednou z podstatných podmienok pre dosahovanie tohto cieľa je, aby rodina bola čo najviac spolu, najmä v rokoch rastu a výchovy detí. Pápež Benedikt XVI. povedal, že jedna z najväčších služieb, akú my kresťania môžeme preukázať našim súčasníkom, je ponúknuť im naše spokojné a pevné svedectvo rodiny, chrániť rodinu a rozvíjať ju, pretože má najvyššiu dôležitosť pre prítomnosť a budúcnosť ľudstva.

Svätý Ján Pavol II. často zdôrazňoval: „Rodičovská láska sa má pre deti stať viditeľným znakom lásky samého Boha. Váš rodinný kozub nech je naozaj malou cirkvou. Zachovávajte vzájomnú vernosť. Dovoľte Pánovi, aby prebýval medzi vami a vo vás“. Budúcnosť ľudstva závisí od kresťanskej rodiny, ktorá sa spolu modlí, stoluje a je schopná sa vzájomne zdieľať o živote viery.

Je asi dosť bežné považovať za ideál kresťanskej rodiny pokojný a vydarený život, nerušený neočakávanými udalosťami. Veď sme presvedčení, že pokojný život je znamením Božieho požehnania. Napriek tomu vieme, že naše rodiny tomuto ideálu často nezodpovedajú. Nie sú vždy úplné, zápasia s každodennými výzvami života a veľakrát nie sú ani dokonalým miestom odovzdávania viery. Netreba sa však báť, pretože ani samotná nazaretská rodina sa nevyhla krízam a vážnym problémom.

Jej život nebol vôbec jednoduchý, práve naopak. Krátko po zásnubách sa musí tento mladý pár vysporiadať s nečakaným a ťažko vysvetliteľným tehotenstvom Márie. Po príchode do Betlehema nenachádzajú vhodné ubytovanie a Mária je odkázaná rodiť v nedôstojných podmienkach maštale. Pred zlobou Herodesa utekajú do cudzej krajiny, kde žijú dlhší čas ako utečenci. Ježiš bol v Nazarete istotne považovaný za nemanželské dieťa a keď začal v dospelosti ohlasovať evanjelium, jeho najbližšia rodina musela čeliť tomu, že ho mnohí považovali za pomäteného.

Neprehliadnime však, že Jozef a Mária sa nikdy nenechali znechutiť týmito ťažkosťami, ale s Božou pomocou ich zvládali prekonávať. Boh bol v centre ich života. Dokázali sa vzdať vlastných očakávaní a predstáv o živote a prijať Božiu vôľu. Aj keď Simeonove proroctvo o bolestnom meči, ktorý má preraziť Máriino srdce, mohlo právom vzbudiť strach a obavy z budúcnosti, Mária ostala pevne stáť na Božom slove, ktoré sa zjavilo v posolstve archanjela, že jej synovi dá Boh trón jeho otca Dávida, bude naveky kraľovať nad Jakubovým rodom a jeho kráľovstvu nebude konca (por. Lk 1,32-33).

Možno niektorí ostávame sklamaní, že naše rodiny nie sú ideálne. Deti často vyrastajú bez jedného z rodičov, mnohé rodiny sú poznačené chudobou, závislosťami a nie vždy schopné odovzdávať dar viery. Do týchto našich nedokonalostí však môže vstúpiť Boh prostredníctvom spoločenstva Cirkvi. Napriek svojej dôležitosti, rodina nie je jediným miestom, ktoré nás formuje vo vzťahu k Bohu.

Sú to aj rozličné spoločenstvá v rámci Cirkvi, ktoré môžu napomáhať evanjelizačnej úlohe rodiny. Mladí ľudia obohatení skúsenosťou živej viery v spoločenstvách napredujú v duchovnom živote a neskôr sa sami stávajú evanjelizátormi vlastných rodín, vrátane rodičov. Takto môžu spoločenstvá účinne napomáhať v odovzdávaní hodnôt, ktoré samotná rodina nedokázala sprostredkovať.

Rodina má nesmiernu hodnotu v Božom pláne, ale netreba sa báť jej nedokonalostí. Boh vie písať aj na krivé riadky a ak niečo nefunguje tak, ako má, používa iné riešenia na to, aby si nás k sebe pritiahol.

Povzbudzujem vás, bratia kňazi, aby ste podporovali snahu o vytváranie a rast spoločenstiev vo svojich farnostiach a nebáli sa novosti, ktorú ich prítomnosť vo farnosti prináša. Je dôležité, aby ste im boli nablízku a ochotne im načúvali, napomáhali rozvoju ich darov a jedinečnosti.

Vás, milí členovia spoločenstiev, povzbudzujem, aby ste sa pravidelne stretávali a boli vždy otvorení pre nových členov a pre pomoc farnosti v jej potrebách: cíťte sa, prosím, súčasťou farnosti. Vo vašom kruhu nech nájdu prijatie a duchovný rast aj tí, ktorí nežijú v prostredí svojej vlastnej rodiny.

Nazaretskej rodine nebol súdený ľahký život, ale zato bol požehnaný: už samotná Mária chváli Boha za jeho zázraky vo svojom chválospeve. A práve toto vedomie Božej blízkosti dodávalo Svätej rodine silu vydržať všetky nepríjemnosti. V ťažkostiach sa Boh osvedčil ako Emanuel – Boh s nami, ktorý nás nenecháva utonúť v bahne problémov, ale podáva nám svoju pomocnú ruku. Zostáva rovnaký včera i dnes, dobrý, milosrdný a láskavý, tak pre nazaretskú rodinu ako aj pre nás všetkých, pre naše rodiny i spoločenstvá.

Všetkým vám zo srdca žehnám a vyprosujem potrebné milosti v nadchádzajúcom kalendárnom roku.

Mons. Tomáš Galis
žilinský biskup

Pastiersky list spišského biskupa Mons. Františka Trstenského na sviatok Svätej rodiny

Drahí bratia a sestry!

V posledný deň kalendárneho roka slávime sviatok Svätej rodiny – Ježiša, Márie a Jozefa. Bilancujeme uplynulý rok a vítame už nový rok. Prosím, nájdime si čas poďakovať Pánu Bohu za jeho ochranu a požehnanie, ktorým nás sprevádzal v uplynulom období.

Boží Syn sa rozhodol, že podobne ako všetky deti, bude aj on potrebovať teplo rodiny. Ježišova rodina je príkladom pre všetky naše rodiny. V Nazarete začal jeho pozemský príbeh, keď sa počal v lone Panny Márie. Nazaretský dom Jozefa a Márie sa stal miestom, v ktorom Ježiš prežil detstvo a mladosť, prvé kroky nábožnosti a práce. Môžeme si predstaviť, ako ho svätý Jozef brával do synagógy na modlitby, učil ho práci s drevom v jeho dielni a Mária napĺňala ich domov nežnosťou a láskou. Opäť vám aj v tomto mojom liste ponúkam tri podnety na zamyslenie a inšpiráciu.

Milí bratia a sestry, ako prvé povzbudenie, prosím, nech aj naše rodiny a domácnosti sú prvou školou ľudskosti a zbožnosti, kde zoči-voči hrubostiam každodenného sveta sa jej členovia spolu modlia, navzájom obdarúvajú radosťou, vzájomným odpustením, pracovitosťou a všímavosťou voči potrebám druhých. Milé rodiny, zvlášť vás prosím, aby ste nezabúdali na starých rodičov. Venujte im pozornosť a prejavy vďaky. Evanjelista Lukáš píše o Ježišovom živote v Nazarete slovami: „Chlapec rástol a mocnel plný múdrosti, a Božia milosť bola na ňom.“ (Lk 2, 40) Nehovorí sa o nejakých Ježišových zázrakoch alebo uzdraveniach. Nikto z nás nevyrastal v rodine, v ktorej by neboli nejaké problémy. Avšak to platí aj o Svätej rodine. Jozef a Mária taktiež poznali, čo je to strach o dieťa, útek do Egypta, hľadanie strateného syna a úzkosť o neho. Učili sa rozumieť, čo znamená, že Ježiš má byť v dome svojho nebeského Otca. Podobne aj my potrebujeme každý deň učiť sa vzájomne počúvať, spoločne riešiť ťažkosti a problémy, rozprávať sa pri stole, modliť sa. Ale predovšetkým usilujme sa spoznávať a uskutočňovať Božiu vôľu.

Druhým povzbudením je radosť. Pravá a nefalšovaná radosť z čistých vzťahov medzi manželmi, medzi rodičmi a deťmi, medzi súrodencami. Mám na mysli radosť, ktorá je ovocím vzájomnej úcty a lásky. Úprimnú radosť, ktorú pocíti každý, kto vstúpi do vášho príbytku. Rodičia, vidia vás deti spolu sa smiať? Keď k vám prídu príbuzní a susedia, cítia napätie, alebo sú povzbudení radostnou atmosférou? Povzbudzujem vás aj k radosti z viery, k radosti, že ste aktívnou kresťanskou rodinou. Kde sa rodina neotvorí Božej prítomnosti, jeho láske a milosrdenstvu, tam rodina stratí pokoj, záujem jednotlivcov začne prevládať nad dobrom celej rodiny a zo vzťahov sa vytratí radosť.

Tretím povzbudením je, aby ste sa všetci členovia rodiny navzájom povzbudzovali k praktizovaniu viery u vás doma ako aj na verejnosti, či je to škola, zamestnanie alebo ulica. Nehanbime sa za vieru! Dnešný evanjeliový úryvok hovorí, že Jozef a Mária vyplnili Pánov zákon. Znamená to, že dieťa Ježiš vyrastal v rodine, v ktorej sa viera žila, v ktorej sa zachovávali Božie prikázania a slávili sa náboženské sviatky. Prosím vás, rodičia, svojím vlastným životom ukážte deťom, že viera im bude pomáhať, bude pre nich svetlom, pokojom a radosťou ich svedomia. Povedzte im tieto slová: „Milý náš syn, milá naša dcéra! Na vlastnom živote sme sa presvedčili, že viera je pre nás dôležitá, že nám dáva zmysel života. V ťažkostiach je viera pre nás oporou aj usmernením. Preto ju žijeme a preto ti ju odovzdávame.“ Sadnite si a rozprávajte sa doma o Bohu, o viere a Cirkvi, ale najmä, modlite sa spolu, lebo spoločná modlitba posväcuje, odpúšťa a uzdravuje.

Milí bratia a sestry, ďakujem za všetky modlitby a obety ako aj za prejavy ľudskej a duchovnej blízkosti, ktorými ma sprevádzate v mojej službe biskupa. Ste trvalo v mojich modlitbách a obetách, a prosím: „Modlite sa za mňa!“

Váš biskup
+ František

Zdroje: Diecézy



( TK KBS, ds, ml; pz ) 20231231002   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]