[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je utorok 21. 05. 2024   Meniny má Zina      Pošlite tip TK KBS [RSS][Email][Mobile][Twitter][Instagram][Threads][Facebook] Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  máj  >>
poutstštpisone
  12345
6789101112
13141516171819
20212223242526
2728293031  

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy
Podcast:
Google|Apple|Spotify

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Slávenie Vianoc v liturgii trvá osem dní, oktáva má už stáročnú tradíciu 
P:3, 27. 12. 2023 09:30, ZAH



Foto: rp


Bratislava 27. decembra (TK KBS) Slávenie Vianoc v liturgii trvá osem dní. Ide o tazkvanú vianočnú oktávu, ktorá má už stáročnú tradíciu. Prinášame krátkú históriu slávenia oktáv, ktorú spracoval katolícky kňaz Daniel Dian. 

Oktávy – kratka historia slavenia oktáv

Oktáva (latinsky octavus – ôsmy) je čas v liturgii, ktorý zahŕňa významný sviatok a sedem dní po ňom. Má storočnú tradíciu. V minulosti bolo v Katolíckej cirkvi až 18 slávností a sviatkov, ktoré mali svoju oktávu (napr. Sviatok Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi, Božského Srdca Ježišovho či Nepoškvrneného počatia preblahoslavenej Panny Marie ). Boží služobník pápež Pius XII. v roku 1955 reformou liturgického kalendára ponechal iba tri – Veľkonočnú, Vianočnú a Turíčnu. 

Najstaršou bola oktáva Zmŕtvychvstania v 3. storočí, počas ktorej sa konali bohoslužby a katechézy pre novopokrstených dospelých. Po krste počas veľkonočnej noci bolo potrebné zasvätenie (známe ako mystagógia) do plnšieho pochopenia tajomstva spásy (ktoré sa uskutočnilo počas oktávy). 

Prastarým sviatkom je slávnosť Zjavenia Pána. Po Veľkej noci druhé najvýznamnejšie a najstaršie liturgicke slávenie. Na Východe to boli v podstate sviatky Kristovho narodenia. Už na začiatku 3. storočia sa o ňom zmieňuje cirkevný spisovateľ Klement, ktorý pôsobil v Alexandrii v Egypte. V západnej Cirkvi sa výrazne ako samostatný sviatok tento presadil v 4. storočí a výlučne sa slávil ako deň Zjavenia Pána mudrcom od východu, deň Ježišovho krstu a prvého zázraku Ježisa Krista na svadbe v Káne Galilejskej. V predkoncilovej liturgickej obnove aj tento sviatok mal svoju oktávu. 

Vplyvom pohybu liturgických slávení aj samotná slávnosť Narodenia Pana získala svoju oktávu.  

V rámci jej slávenia ma táto oktáva nasledovné usporiadanie: 

Druhý deň vianočnej oktávy, 26. december, je zasvätený svätému Štefanovi, diakonovi a prvému mučeníkovi. Liturgický kult svätého Štefana je známy od 4. storočia. V karolínskom štáte a neskôr v iných západných a severných krajinách sa svätý Štefan stal patrónom koní, preto sa 26. decembra požehnával ovos. V niektorých farnostiach sa tento zvyk dodnes dodržiava.

Tretí deň oktávy, 27. december, je zasvätený svätému Jánovi apoštolovi. Jeho liturgický kult existuje od 4. storočia. V deň svätého Jána sa požehnáva víno a dáva sa veriacim piť: Bibe amorem s. Joannis. Ide o veľmi starú tradíciu Cirkvi, ktorá siaha až do stredoveku. Súvisí s legendou, podľa ktorej mal svätý Ján požehnať pohár s otráveným vínom. Verzie tohto rozprávania sa rôznia. Jedna z nich hovorí, že kalich s otráveným vínom dal apoštolovi cisár Domicián, ktorý ho povolal do Ríma, aby ho tam usmrtil. Svätý Ján ho požehnal, z kalicha sa vyplazil had a kalich sa rozbil.

Dnes má táto tradícia iný význam. Hlavným posolstvom evanjelia podľa svätého Jána je láska. Preto sa pri podávaní tohto vína hovorí „pite lásku svätého Jána“. Pretože víno – ak sa vrátime k jeho biblickým koreňom – znamená šťastie, radosť, ale aj utrpenie a lásku. Červená, a to bola jeho najčastejšia farba, je farbou lásky.

Štvrtý deň oktávy, 28. december, je sviatkom Svätych neviniatok,  ktorý bol do liturgie zavedený v piatom storočí. Mladí muži sú deti z Betlehema a okolia, ktoré nevinne museli položiť svoj život za Krista. Príbeh tejto udalosti sa stal obsahom liturgického slávenia.

Nasledujúce dni, a to 29., 30. a 31. december, sú podľa zákonov oktávy ďalším pokračovaním slávenia Vianoc. V tomto období sa konajú dve spomienky – svätého Tomáša Becketa, biskupa a mučeníka (29. decembra) a svätého Silvestra I., pápeža (31. decembra).

Na druhej strane sviatok Svätej rodiny, ktorý Katolícka cirkev slávi každoročne v prvú nedeľu po Vianociach (ak takej niet, vtedy sa slávi 30. decembra) v tohtoročnej oktáve Vianoc pripadá na 31. decembra.

Kult Svätej rodiny sa rozšíril v 17. storočí ako spontánna reakcia na demoralizujúce dôsledky tridsaťročnej vojny (1618 - 1648), ktorá postihla najmä rodiny. Kult Svätej rodiny vtedy upriamil pozornosť na vzor rodinného života. Sviatok sa začal systematicky sláviť v rôznych krajinách od 18. storočia a schválil ho pápež Lev XIII. Na základe rozhodnutia pápeža Benedikta XV. sa zase začal sláviť v celej Cirkvi. 

Do liturgie bola natrvalo zavedená za pontifikátu pápeža Leva XIII., ktorý na žiadosť kardinála Bausa, florentského arcibiskupa, vydal 20. novembra 1890 dekrét, ktorým schválil „úctu vzdávanú Svätej rodine“. Liturgické texty na sviatok Svätej rodiny zostavil pápež Lev XIII. Jeho dielo obsahuje aj krásne cirkevné hymny určené na tento deň. Čítania sú vybrané tak, aby zdôrazňovali biblické výjavy, v ktorých vystupuje rodina. Texty Svätého písma zároveň zdôrazňujú povinnosti členov rodiny.

Posledný deň vianočnej oktávy pripadá na 1. januára – slávnosť Panny Márie Bohorodičky. Je to zároveň Svetový deň mieru, pri príležitosti ktorého Svätý Otec vyhlasuje svoje mierové posolstvo adresované všetkým ľuďom dobrej vôle. 

Svätodušné sviatky sú tretie najvýznamnejšie kresťanské sviatky.

Slávnosť zoslania Ducha Svätého sa slávila s oktávou od 6. storočia, keď sa vytrácal zmysel slávnosti ako vyvrcholenia Veľkonočného obdobia, čiže päťdesiaty deň po zmŕtvychvstaní, a brala sa ako osobitná slávnosť. Počas liturgickej obnovy uvedenej do praxe sv. Pavlom VI. po  Druhom vatikánskom koncile došlo k zrušeniu tejto starobylej oktávy, aby bolo veľkonočných dní naozaj päťdesiat.  

V Katolickej cirkvi západného obradu tak po liturgickej reforme Druheho vatikanskeho koncilu boli zachované iba dve oktávy: Velkonočná a Vianočná.



( TK KBS, tk, dd, ml; pz ) 20231227038   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]