Rím 24. decembra (VaticanNews) Kardinál Pietro Parolin, vatikánsky štátny sekretár, navštívil v piatok detskú nemocnicu Bambino Gesù, aby chorým deťom priniesol pápežov vianočný pozdrav. Lekárov vyzval, aby boli oporou pre rodiny chorých detí.

Štátny sekretár zavítal, tak ako každý rok, medzi pacientov, zažartoval s deťmi, urobili si zopár fotografií a jedno dieťa z Apúlie sa ho spýtalo: ,Vy ste Páter Pio?' na to sa kardinál hlasno rozosmial. ,Sedemročný Angelino‘ – čo v preklade znamená anjel, ,a ním aj je‘, ako uviedol jeho otec. Pochádza z provincie Lecce a v uplynulých dňoch podstúpil transplantáciu pečene.

Povzbudenie pre chlapca, ktorý v nemocnici zložil maturitu

Do vatikánskej nemocnice, ktorá je v Európe pediatrickou špičkou známou po celom svete, prišiel kardinál, aby priniesol pozdravy a dary – vrátane tých, ktoré vyjadrujú náklonnosť a blízkosť – pápeža Františka.

„Prinášam vám pozdravy od pápeža, viete?“ hovorí Ondrejovi, ktorý je tiež hospitalizovaný po transplantácii pečene. „Bol taký dobrý, že si tu u nás urobil maturitu,“ vysvetľujú lekári, „skúšky urobil v nemocnici.“ „Veľmi dobre,“ zvolal kardinál Parolin. „Chcem začať študovať na univerzite, ale s problémami, čo som mal...,“ hovorí chlapec, zaujatý sledovaním seriálu na počítači. Jeho matka ukázala štátnemu tajomníkovi na knihy, ktoré ležali na parapete okna, ktoré slúžia ako príprava na prijímacie skúšky. „Bravo, už sa pozeráš dopredu,“ zvolal kardinál.

Rozlúčka so Svevou, ktorá je už desať rokov v nemocnici

Krátke rozhovory chcú zmierniť utrpenie chorých, ale predovšetkým rodičov, z ktorých niektorí boli so svojimi deťmi niekoľko dní, mesiacov či rokov. Dokonca niektorí aj desať rokov. Ako otec a matka Svevy, ktorá od narodenia „má veľa drobností, ktoré treba vyriešiť,“ hovorí lekár, ktorý sa o ňu stará. „Sveva nie je svätá, možno sa ňou stane,“ usmieva sa jej mama. „Aj vy rodičia,“ odvetil kardinál Parolin.

Pápežove dary

Im aj ostatným rodinám kardinál odovzdal malý obrázok pápeža a daroval krížik s tvárou Krista. Veľa týchto pacientov strávi Vianoce za nepretržitého pípania monitora srdca merajúceho ich parametre, uprostred neónových svetiel a izieb so silným zápachom dezinfekcie vyzdobených kresbami, hračkami či betlehemom, girlandami a malými stromčekmi, ktoré postavil ošetrovateľský personál.

Modlitba v každej izbe

Kardinál Parolin sa takmer hodinu prechádzal po oddelení a všetkých pozdravil. V každej izbe na záver, po podaní ruky alebo žiadosti o fotografiu, požiadal „tých, ktorí chceli,“ aby predniesli spoločne modlitbu Zdravas Mária. Výnimkou bolo oddelenie intenzívnej starostlivosti, kde zostal kardinál vonku, ale poslal požehnanie.

Radosť, fotografie, pohladenia, požehnania

S riaditeľom Tizianom Onestim a zdravotníckym riaditeľom Massimilianom Raponim po boku kardinál vtipkoval s 15-ročnou Valériou, ktorá trpí Wilsonovou chorobou v dôsledku otravy meďou: „Byť tu je trochu stresujúce,“ povedala, „ale je to tréning do života.“ Potom pobozkal na líce jedenapolročného Luku, ktorý kvôli hospitalizácii strávi prázdniny ďaleko od svojich súrodencov. Povzbudil Cosimu a Vincenza, dvojčatá z Bari, ktoré podstúpili operáciu pečene kvôli metabolickému ochoreniu: „Predtým nemohli jesť to, čo ostatní,“ vysvetlil lekár, „navštevujú hotelovú školu a po operácii už môžu jesť tie isté veci ako ostatní. Teraz chcú byť kuchármi.“ „Je to veľmi obľúbené povolanie... Vrátili ste sa do normálneho života, pokračujte!,“ povedal kardinál.

Pri každom sa spýtal na liečbu, na choroby, uzdravenia; zastavil sa, aby niektoré matky utešil – „ste statočné!“. - pohral sa s bábikou dvojročného Cristiana z Albánska, ktorý má tiež už niekoľko dní novú pečeň. Inému dieťaťu z Kosova, ktoré plače od bolesti, pripojenému na hadičky, pohladil vlasy: „Chúdence deti, ktoré sa nevedia vyjadriť“.  Potom Joshua unaveným hlasom vysvetlil, že podstúpil „18 – 20 operácií“, kardinál ho ubezpečuje, že sa mu splní „sen“ dostať sa z nemocnice.

Stretnutie s lekármi, zdravotnými sestrami a dobrovoľníkmi

Kardinál bol dojatý, a o tieto pocity sa podelil aj s lekármi, zdravotnými sestrami, administrátormi a dobrovoľníčkami, s ktorými sa stretol v pavilóne Salviati, pomenovanom po rodine, ktorá zakladala Nemocnicu Bambino Gesù. „Je to vždy veľmi výnimočná chvíľa, keď na Štedrý deň prídem sem do Bambino Gesù a stretnem sa najmä s malými pacientami. Je to dojímavé,“ povedal pred prítomnými, zatiaľ čo dnu prichádzali mnohí ďalší lekári a sestry, ktorí dovtedy nemohli opustiť svoje pracoviská.

Kardinál Parolin povedal, že je „ohromený“ prijatím detí, ale aj rodičov: „Je to veľká radosť stretnúť sa s kňazom, spoločne sa pomodliť a prijať požehnanie Svätého Otca. Vždy je to krásny a dojímavý okamih.“ Rovnako dojímavé je stretnutie s tými, ktorí pracujú v nemocnici: „Nechcem povedať, že máte cítiť ako oficiáli Svätej stolice, to by bolo možno príliš, ale máte veľkú zodpovednosť ako zdravotnícki pracovníci, sestry, lekári, administrátori, každý má svoje miesto. V istom zmysle ste zástupcami Svätej stolice.“

Nové projekty

Štátny sekretár rozvinul úvahu o význame nemocnice: „Existuje otázka, ktorú si kladú mnohí ľudia a možno sa v týchto dňoch stáva častejšou: prečo má mať Svätá stolica nemocnice. Hoci to nie je jej vlastné poslanie, nie je však nesprávne mať túto zodpovednosť. Vykonávame Ježišovo poslanie uzdravovať chorých. On prišiel uzdravovať, odpúšťať hriechy, ale aj uzdravovať, uzdravovať duchov a telá. Túto úlohu zveril učeníkom, Cirkev v nej vždy pokračovala a dnes ju vykonáva prostredníctvom Bambino Gesù.“ Táto nemocnica, ktorá, ako kardinál Parolin ďalej zdôraznil, dostáva „pochvaly a uznanie“ od všetkých, dokonca aj od hláv štátov a vlád, ktoré navštívia Vatikán: „Každý sa tu zastaví, a každý by chcel nadviazať kontakty a spoluprácu.“

Podpora rodín

Podľa kardinálových slov zostáva „vďaka“ za službu, ktorá „slúži veci chorých detí, ktoré sú veľmi osobitnou kategóriou, ale aj veci evanjelizácie, a to nepriamym spôsobom. Vy,“ povedal personálu nemocnice, „nekážete, ale svojou prácou vydávate svedectvo o tomto poslaní, ktoré Ježiš zveril učeníkom.“ Z toho vyplýva povzbudenie ísť vpred s „nadšením“ a „entuziazmom“, ale predovšetkým byť nablízku rodinám: „Dnes vieme, že je potrebné podporovať rodiny, v krehkosti, v problémoch, v ťažkostiach. Buďte pre pacientov a ich rodiny dôvodom na nádej.“

Salvatore Cernuzio, Martin Jarábek – Vatikán