Bratislava 20. decembra (TK KBS) Prinášame plné znenie pastierskeho listu ordinára Ozbrojených síl a ozbrojených zborov SR Mons. Františka Rábeka k Vianociam 2023.

Vianočný stereotyp alebo predsa niečo nové?

K vianočnému stereotypu patrí už aj tento každoročný pastiersky list, ktorým sa Vás snažím pozdraviť a krátko sa Vám prihovoriť. K stereotypu patrí vianočná výzdoba ulíc a obchodov, nakupovanie darčekov, čaro Štedrej večere a pre mnohých aj neodmysliteľná účasť na Polnočnej omši... V čom budú tohoročné Vianoce predsa len iné, než tie doterajšie?

Celkom iste budú iné pre tých z Vás, ktorí ich budete sláviť prvýkrát spolu ako manželia; ešte oveľa radostnejšie ich budú vnímať tí, ktorým do rodiny pribudlo novonarodené dieťa...

A potom aj toľko iných či rozličných okolností, ktoré majú vplyv na to, že tieto Sviatky budeme prežívať celkom inak.

Možno budeme po dlhých rokoch všetci spolu pri štedrovečernom stole; ale môže to byť aj opačne a niektoré miesta môžu zostať prázdne z rozličných dôvodov: otec či matka je na zahraničnej vojenskej misii alebo v službe, niekto z členov rodiny je v nemocnici alebo sa z takých či onakých dôvodov osamostatnil, niekto zomrel, alebo zradil lásku a odišiel...

Žiaľ, pravdepodobne budú tohtoročné Vianoce iné aj z dôvodu neistej celosvetovej bezpečnostnej atmosféry, na ktorú vplýva – pravdepodobne i počas týchto Vianoc – pokračujúca vojna na Ukrajine, stupňujúce sa napätie na Blízkom Východe či mnoho ďalších hrozieb...

A čo keby sa stali tieto Vianoce iné v pozitívnom zmysle slova aj preto, lebo budeme hlbšie prežívať ich základný význam, teda význam narodenia Božieho Syna Ježiša Krista a dôsledky jeho príchodu na svet; význam Vianoc sa stane dôležitejším pre nás samých, pre našich blízkych, pre náš svet...

Čo sa stalo na Vianoce v roku 1223?

Áno, počas týchto Vianoc je to presne 800 rokov, keď prišiel svätý František Assiský do mesta Greccio a tam požiadal jedného z priateľov, aby mu pomohol pripraviť všetko potrebné pre oživenie spomienky na Dieťa, ktoré sa narodilo v Betleheme; aby mohol uvidieť svojimi telesnými očami to, ako Dieťa ležalo v jasliach v blízkosti vola a osla, čo stáli pri ňom, či ako bol položený na posteľ zo sena.

Dobový dokument hovorí, že 25. decembra prišli do Greccia Františkovi rehoľní bratia z rozličných končín spolu s ľuďmi z miestnych usadlostí, ktorí doniesli kvety a fakle na osvetlenie tej svätej noci. Keď prišiel František, našiel jasle naplnené senom, našiel vola aj osla. Ako vidíme na maľbe od Giotta, František vložil do jasieľ malé dieťatko. Všetci, ktorí tam boli, zažili neopísateľnú radosť z tohto vianočného výjavu. Kňaz potom slávnostne slúžil Eucharistiu nad jasľami, a tak poukázal na spojenie medzi vtelením Božieho Syna a Eucharistiou. František, ktorý bol diakonom, pri tejto omši radostne spieval evanjelium o narodení Ježiša Krista.

Tradícia betlehemov alebo jasličiek

Vyššie opísaná udalosť stála na začiatku znázorňovania udalosti narodenia Krista. Je zvláštne, že za dvanásť storočí to nikomu nenapadlo, veď od najstarších čias znázorňovali kresťania narodenie Božieho Syna na ikonách a mozaikách, ale nie plasticky.

Františkove jasličky v Grecciu boli impulzom pre vznik tradície tvorenia betlehemov v kostoloch, v domácnostiach, ale aj na námestiach, v nemocniciach, vo väzniciach či rozličných úradoch.

Pápež František napísal pri tejto príležitosti apoštolský list „Admirabile signum“ – „Nádherné znamenie“, ktorý môžete nájsť v preklade na stránke Konferencie biskupov Slovenska.

My, Slováci, máme zvláštne historické spojenie s jasličkami, dokonca je takmer o 400 rokov staršie, než bola udalosť v Greccio. Možno viete, že drevené časti jasličiek z Betlehema sa uchovávajú ako vzácna relikvia v sklenenej truhlici pod oltárom baziliky Santa Maria Maggiore v Ríme. Starobylý názov tohto chrámu je „Fatné“, čo po grécky znamená „jasličky“. A práve do tejto baziliky prišli na Vianoce v roku 868 svätí Cyril a Metod so svojimi žiakmi a odovzdali vtedajšiemu pápežovi Hadriánovi II. liturgické knihy, ktoré preložili do staroslovenčiny. Pápež ich slávnostne položil na oltár a tým ich potvrdil, ako aj ich používanie pri bohoslužbách. Možno povedať, že to bol vianočný dar pre náš národ. Veď vďaka sláveniu bohoslužby v zrozumiteľnej reči mohli naši predkovia uvedomelo prežívať prítomnosť Ježiša Krista v liturgii a mohli z tohto stretnutia prijímať dobré podnety pre svoj život.

Pre nás je to už samozrejmosťou, že liturgia sa uskutočňuje v zrozumiteľnej reči. Problémom však je, či máme záujem zúčastňovať sa na jej slávení, aby sme sa tak mohli stretať so živým Božím Synom Ježišom Kristom, ktorý sa pre nás stal človekom, narodil sa v Betleheme ako chudobné dieťa, neskôr sa pre našu spásu obetoval na kríži a vstal z mŕtvych.

Vďaka stretnutiam v bohoslužbe nás chce viesť týmto životom, aby sme ho prežili v zhode s Božou vôľou, pre naše dobro i dobro našich blížnych a mohli sme s jeho pomocou prekonať i smrť a dosiahnuť účasť na jeho večnom živote a na zmŕtvychvstaní.

Jasličky v našich rodinách

V rámci príprav na Vianoce myslíme na všetko možné, dbáme však aj na to, aby súčasťou vianočnej výzdoby v našich rodinách boli jasličky – znázornenie narodenia Pána?

Možností je veľa a fantázii sa medze nekladú. Najjednoduchší spôsob je kúpiť si znázornenie betlehemskej udalosti, betlehem. V rodinách, kde sú deti, je možnosť zapojiť ich počas celého adventu do tvorenia jasličiek. Každý deň, alebo aspoň každú adventnú nedeľu spoločne s rodičmi môžu tvoriť niektorú postavu alebo inú súčasť betlehema z vhodnej plastickej hmoty (môže to byť aj keramika, ktorá sa potom vypáli...). Pri takejto spoločnej tvorbe vzniká príležitosť, aby ste sa spolu s deťmi rozprávali o udalosti Narodenia či o význame jednotlivých postáv, aby sme prehlbovali spoločné rodinné vzťahy a motivovali sme sa aj na pripravovanie jasličiek pre Spasiteľa v našej duši – a to snahou o dobré skutky, najmä voči chudobným a trpiacim, spoločným čítaním Svätého písma a tiež spoločnou modlitbou, zvlášť večer pri zapálenej svieci na adventnom venci.

Keď sa o to pokúsime, možno zažijeme zmenu – Vianoce budú síce ako každý rok, no budú iné, nové a hlavne opravdivé.

Tak, ako sa postavenie živých jaslí v Grecciu stalo historickým medzníkom v kvalite prežívania Vianoc, nech sa aj naša snaha o zadováženie si alebo o zhotovenie jasličiek v našich domácnostiach a podľa možností aj na pracoviskách, či hlavne každodenná duchovná príprava počas celého adventu na to, aby Ježiš Kristus našiel prijatie v jasličkách nášho srdca, vystlaných skutkami lásky, stane medzníkom v spôsobe prežívania našich Vianoc. Len tak bude môcť Ježiš Kristus aj cez nás pokračovať v programe, pre ktorý prišiel na tento svet: oslavovať Boha a prinášať pokoj ľuďom dobrej vôle.

Všetkým Vám, vážení príslušníci a príslušníčky Ozbrojených síl a ozbrojených zborov Slovenskej republiky, Vašim rodinám a spolupracovníkom, ale zvlášť Vám, ktorí budete prežívať Vianoce v službe – či už v zahraničných misiách alebo vo vlasti – prajem a od Božieho Syna, ktorý sa pre našu spásu stal človekom, vyprosujem pokojné, radostné a milostiplné vianočné sviatky!

A keďže čoskoro začíname aj nový rok,  želám Vám do tohto nového časového úseku, aby každého z nás sprevádzala Božia starostlivá láska, ochrana Panny Márie. Nech nás Pán obdaruje všetkým, čo potrebujeme pre spokojný a šťastný život, a dá nám silu ducha zvládnuť podľa Kristovho príkladu aj všetky kríže, s ktorými sa na našej životnej ceste stretneme a ktoré bude treba vziať na svoje plecia – avšak s nádejou, že ťažkosti, zvládané v spojení s Kristom, môžeme premieňať na lásku a vtedy nás vedú  k víťazstvu – pozemskému i večnému.

Prajem Vám teda požehnaný nový rok!

Váš + František Rábek, biskup-ordinár OS a OZ SR