Vatikán 16. decembra (VaticanNews) Päť rokov a šesť mesiacov odňatia slobody, k tomu doživotný zákaz výkonu verejnej funkcie a pokuta 8 000 eur. Takýto trest vymeral vatikánsky súd kardinálovi Giovannimu Angelovi Becciovi za podvod a spreneveru na záver procesu týkajúceho sa hospodárenia s finančnými prostriedkami Štátneho sekretariátu, ktorý sa zameral na predaj londýnskeho paláca a ďalšie línie vyšetrovania. V sobotu 16. decembra 2023 prečítal rozsudok predseda vatikánskeho súdu Giuseppe Pignatone v zaplnenej multifunkčnej sále Vatikánskych múzeí, kde sa konalo 86. pojednávanie procesu, ktorý sa začal v júli 2021.

Rozsudok stanovil pokuty vo výške 1 750 eur pre Reného Brülharta a Tommasa Di Ruzzu, bývalého predsedu a riaditeľa Finančného spravodajského úradu (FIA), za neinformovanie Úradu promótora spravodlivosti.

Enrikovi Crasovi, bývalému finančnému poradcovi Štátneho sekretariátu, súd uložil trest odňatia slobody na sedem rokov a pokutu 10 000 eur s doživotným zákazom výkonu verejnej funkcie.

Pre finančníka Raffaela Mincioneho päť rokov a šesť mesiacov plus pokuta 8 000 eur a doživotný zákaz výkonu verejnej funkcie. Pre Fabrizia Tirabassiho, bývalého zamestnanca administratívneho úradu štátneho sekretariátu, sedem rokov odňatia slobody, pokuta 10 000 eur a doživotný zákaz výkonu verejnej funkcie.

Pre advokáta Nicolu Squillaceho, po uznaní všeobecných poľahčujúcich okolností, 1 rok a 10 mesiacov odňatia slobody s podmienečným odkladom na 5 rokov.

Pre burzového makléra Gianluigiho Torziho 6 rokov a pokuta 6 000 eur, ako aj doživotný zákaz výkonu verejnej funkcie a osobitný dohľad na jeden rok podľa článku 412 trestného zákonníka.

Pre manažérku Ceciliu Marognu tri roky a deväť mesiacov a dočasný zákaz činnosti na rovnaké obdobie. Pokuta 40 000 eur pre jej spoločnosť Logsic Humanitarne Dejavnosti. Viaceré trestné činy obžaloby boli „prekvalifikované.“

Prvostupňový rozsudok je právoplatný

Dnešným popoludňajším rozsudkom tak Štátny súd vo Vatikáne definoval prvostupňový rozsudok v procese proti desiatim obžalovaným a štyrom spoločnostiam, ktorého predmetom – ako je známe – bolo niekoľko udalostí, z ktorých hlavná je známa v súvislosti s budovou na Sloane Avenue 60 v Londýne.

Hlavnou otázkou v tomto prípade bolo, že obžalovaní boli obvinení z trestného činu podvodu.

Trestný čin sprenevery bol preukázaný

Súd rozhodol, že trestný čin sprenevery bol preukázaný v súvislosti s nezákonným použitím sumy 200 500 000 USD, „ktorá predstavovala približne jednu tretinu vtedajších disponibilných príjmov Štátneho sekretariátu, keďže bol v rozpore s ustanoveniami týkajúcimi sa správy cirkevného majetku.“

Táto suma bola vyplatená v rokoch 2013 až 2014 na príkaz vtedajšieho substitúta Mons. Giovanniho Angela Becciu za upísanie akcií hedžového fondu Athena Capital Commodities, na ktorý sa odvolával Raffaele Mincione a ktorý mal vysoko špekulatívny charakter a ktorý pre investora znamenal vysoké kapitálové riziko bez možnosti kontroly zo strany manažmentu. Súdny dvor preto uznal kardinála Becciu a Mincioneho za vinných z trestného činu sprenevery, keďže boli v priamom kontakte so štátnym sekretariátom s cieľom získať vyplatenie peňazí, „hoci neboli splnené podmienky, rovnako ako Fabrizio Tirabassi, zamestnanec správneho úradu, a Enrico Craso, ktorí sa s nimi spolčili.“

Pokiaľ ide o následné použitie tejto sumy, ktorá bola použitá – okrem iného – na kúpu spoločnosti vlastniacej budovu na Sloane Avenue a na početné investície do hnuteľného majetku, Súdny dvor uznal Raffaela Mincioneho vinným z trestného činu prania špinavých peňazí pre vlastnú potrebu.

Na druhej strane vatikánski sudcovia vylúčili zodpovednosť Becciua, Crasa a Tirabassiho v súvislosti s ďalšími trestnými činmi sprenevery, ktoré im kladie za vinu promótor spravodlivosti, „pretože táto skutočnosť neexistuje, keďže Štátny sekretariát už nedisponuje peniazmi po tom, ako boli zaplatené za upísanie akcií fondu.“

Craso bol potom uznaný vinným z trestného činu prania špinavých peňazí vo vlastnej réžii v súvislosti s použitím vysokej sumy presahujúcej jeden milión eur, „ktorá predstavovala výnosy z trestného činu podplácania medzi súkromnými osobami spáchaného v spojení s Mincionom.“

Závažné podvody, vydieranie, pranie špinavých peňazí pre osobnú potrebu

Na druhej strane, v súvislosti s odkúpením spoločností, ktoré vlastnili Londýnsky palác, Štátnym sekretariátom prostredníctvom zložitej finančnej operácie v rokoch 2018 – 2019, súd uznal Gianluigiho Torziho a Nicolu Squillaceho za vinných z trestného činu závažného podvodu a Torziho aj z trestného činu vydierania v spojení s Tirabassim, „ako aj z trestného činu prania špinavých peňazí získaných nezákonným spôsobom.“

Torzi, Tirabassi, Craso a Mincione boli naopak oslobodení „pre nedostatok skutkových okolností“ v prípade trestného činu sprenevery, ktorý im bol pripísaný v súvislosti s údajným nadhodnotením predajnej ceny.

Tirabassi bol tiež uznaný vinným z trestného činu prania špinavých peňazí v súvislosti s vlastníctvom viac ako 1,5 milióna USD, ktoré mu v rokoch 2004 až 2009 vyplatila UBS. Súd rozhodol, že prijatie tejto sumy obžalovaným „predstavuje trestný čin podplácania, v súvislosti s ktorým je však trestné stíhanie premlčané:“

Pokiaľ ide o Tommasa Di Ruzzu a Renè Brülharta, generálneho riaditeľa, resp. prezidenta AIF (teraz ASIF), ktorí zasahovali do záverečnej fázy kúpy budovy na Sloane Avenue, títo boli oslobodení spod obžaloby z trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa, z ktorého boli obvinení, a uznaní vinnými len z trestného činu neoznámenia a neoznámenia podozrivej transakcie zriaďovateľovi.

Ďalšie časti vyšetrovania

Napokon, pokiaľ ide o ďalšie dve časti vyšetrovania, kardinál Becciu a Cecilia Marogna boli uznaní za vinných vo veci vyplatenia súm v celkovej výške viac ako 570 000 eur Marognovi zo strany Štátneho sekretariátu prostredníctvom spoločnosti registrovanej na jej meno „na základe skutočnosti, ktorá nezodpovedá pravde, že peniaze mali byť použité na pomoc pri oslobodení mníšky, ktorá sa stala obeťou únosu v Afrike.“

Kardinál Becciu bol uznaný vinným aj zo sprenevery, pretože v dvoch prípadoch nariadil vyplatenie celkovej sumy 125 000 eur na účet v mene Caritas – diecéza Ozieri, ktorý bol v skutočnosti určený pre družstvo Spes, ktorého predsedom bol jeho brat Antonino Becciu.

„Hoci konečný účel týchto súm bol sám osebe zákonný, Súdny dvor dospel k záveru, že vyplatenie týchto prostriedkov štátnym sekretariátom predstavovalo v tomto prípade nezákonné použitie týchto prostriedkov, čo predstavuje trestný čin sprenevery v rozpore s článkom 176 talianskeho trestného zákona, ktorý postihuje súkromný záujem na úradných úkonoch, a to aj prostredníctvom tretej osoby, v súlade – navyše – s ustanoveniami kán. 1298 I.C.C, ktorý zakazuje odcudzenie cirkevného verejného majetku príbuzným až do štvrtého stupňa.

Naproti tomu obžalovaní Mincione, Torzi, Tirabassi, Becciu, Squillace, Crasso, Di Ruzza a Brülhart boli oslobodení od všetkých ostatných trestných činov, ktoré im boli pripísané. Mons. Mauro Carlino bol oslobodený od obžaloby zo všetkých trestných činov, ktoré sa mu pripisujú.

Mnohí obhajcovia prítomní v súdnej sieni oznámili, že sa odvolajú.

Salvatore Cernuzio – Vatican News