[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je nedeľa 19. 05. 2024   Meniny má Gertrúda      Pošlite tip TK KBS [RSS][Email][Mobile][Twitter][Instagram][Threads][Facebook] Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  máj  >>
poutstštpisone
  12345
6789101112
13141516171819
20212223242526
2728293031  

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy
Podcast:
Google|Apple|Spotify

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Vicepostulátori procesu: Janko sa prejavoval ako hrdinská, čistá duša
P:3, 15. 12. 2023 12:15, DOM



Foto: cmglobal.org


Bratislava 15. decembra (TK KBS) Každý životný príbeh aj ten naoko nevydarený, prežitý s Kristom sa môže stať geniálnym životom. Pre Tlačovú kanceláriu KBS to povedali P. Emil Hoffmann CM a P. Augustín Slaninka CM, vicepostulátori procesu Božieho služobníka Jána Havlíka, ktorého mučeníctvo uznal pápež František. V súčasnosti pôsobia v komunite českej farnosti Dobruška.

P. Augustín Slaninka, CM

P. Augustín Slaninka CM

P. Emil Hoffmann, CM

P. Emil Hoffmann CM

Kedy sa začal proces blahorečenia Jána Havlíka a prečo?

Bratislavský arcibiskup, metropolita Mons. Stanislav Zvolenský v nedeľu 9. júna 2013 vo farskom Kostole sv. Michala Archanjela v Skalici slávnostným zasadnutím otvoril diecéznu fázu procesu blahorečenia Janka Havlíka, bohoslovca Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul. Prečo? Lebo jeho život je výnimočný. Je to dvojnásobný odsúdenec pre vieru. Povesť o jeho svätosti a mučeníctve bola a je v Božom ľude živá, spontánna a nepretržitá. Dokázal rozhýbať celý vtedajší mocenský aparát a svojimi sústavnými, legitímnymi písomnými žiadosťami, odvolaniami a sťažnosťami doviesť totalitnú moc k tomu, že s ním po celé jedno desaťročie úradne komunikovala formou písomných rozhodnutí, vyhlásení a nariadení. Tieto dokumenty sa zachovali a aj vďaka nim bolo možné zostaviť mozaiku o tom, že hoci komunistický totalitný režim bol zločinný a zlomil mnohých, Ján Havlík zostal nezlomený a nezlomný, odvážny a silný vo viere. Ľudia, ktorí Janka poznali na otázku, kto by mal byť z radov Misijnej spoločnosti blahorečený, jednoznačne odpovedali: Janko Havlík.

V čom spočíval proces, ktorý bol zavŕšený doma na Slovensku a aký bol ďalší postup?

Diecézna fáza spočívala v skúmaní života a mučeníckej smrti Jána Havlíka z rôznych pohľadov prostredníctvom dokumentov, výpovedí svedkov a tiež skúmania celého historického kontextu. Táto fáza bola ukončená dňa 24. 2. 2018 pri slávnostnom akte v Kostole sv. Vincenta v Bratislave. Spočívala v záverečných prísahách všetkých aktérov procesu, v zapečatení tzv. spisov skúmania, spolu 2515 strán, a menovaní kuriéra, ktorý overené kópie spisov skúmania osobne zaniesol na Kongregáciu pre kauzy svätých. Originály spisov sa uchovávajú v archíve arcidiecézy v Bratislave. 

Čo bolo na procese najdôležitejšie?

Najdôležitejšie bolo dokázať, že Ján Havlík bol odsúdený z nenávisti voči viere, lat. odio fidei, bol mučený kvôli viere a že zomrel na následky mučenia. To bolo úlohou historickej komisie, ktorá mala na základe dokumentov zdôvodniť a dokázať materiálne a formálne mučeníctvo. Súčasťou tejto komisie bola aj lekárka, ktorá z bohatej lekárskej dokumentácie podala dôkazy o tom, že Ján Havlík skutočne zomiera na základe neľudského zaobchádzania vo väzniciach. Prebiehali aj vypočúvania svedkov. Veľmi cenné boli svedectvá očitých svedkov, ktorí sa mali vyjadriť k tej časti života, ktorú prežili s Božím služobníkom. V rámci procesu sa skúmali aj svätosť života, božské, kardinálne i vincentínske čnosti, odpoveď Božieho služobníka na nenávistné prejavy dozorcov, sudcov, teda či to bolo všetko v duchu kresťanskej viery a lásky aj k nepriateľom. Predmetom skúmania bol celý jeho život. A potom sa skúmala povesť mučeníctva a svätosti Božieho služobníka. Tie musia mať už vyššie spomínané charakteristiky: živá, spontánna a nepretržitá. Bez nej nemá zmysel začínať proces blahorečenia a dokazovať mučeníctvo alebo hrdinské čnosti Božieho služobníka.

V čom spočívala tzv. rímska fáza procesu blahorečenia?

Na Kongregácii pre kauzy svätých vo Vatikáne bola 27. februára 2018 odovzdaná dokumentácia ukončenej diecéznej fázy procesu blahorečenia. Na Kongregácii najprv manuálne preskúmali, že boli odovzdané dve identické kópie originálneho spisu a či sú usporiadané podľa požiadaviek procesu. 21. júna 2018 Kongregácia zaslala Misijnej spoločnosti list, že treba doplniť svedectvá aspoň piatich, najlepšie desiatich svedkov, ktorí by podali svedectvo o tom, aká je povesť svätosti a mučeníctva Božieho služobníka. Vypovedali dvanásti svedkovia rôznych vekových kategórií. Tento tzv. suplementárny proces bol ukončený 27. februára 2020 a kuriér zaniesol osobne spisy do Vatikánu. Diecézna fáza sa končí a definitívne sa začína rímska fáza vydaním dekrétu o validite procesu, teda že boli splnené všetky požiadavky zo strany Kongregácie a že spis je kompletný. Tento dekrét bol vydaný 26. júna 2020. 23. októbra bol menovaný relátor, ktorého úlohou bolo zostaviť zo spisov skúmania tzv. Positio super martirio, v ktorom mal dokázať, že Ján Havlík je mučeník. Tento spis dostali na posúdenie teológovia, ktorí vypracovali posudok. Ten dostali na posúdenie členovia zboru kardinálov, ktorí zasadali 5.decembra 2023. 14. decembra 2023 Svätý Otec František prijal na audiencii kardinála Marcela Semerara, prefekta Dikastéria pre kauzy svätých a schválil – okrem iných – aj dekrét o mučeníctve Jána Havlíka.

Čo bolo na procese najdôležitejšie?

Dôležitý bol prvý krok: začať samotný proces beatifikácie. My, členovia Misijnej spoločnosti, ľudovo nazývaní lazaristi, sme ho nezačali, my sme ho neiniciovali, nejavili sme záujem o beatifikáciu našich spolubratov, ale keďže Janko Havlík bol našim novicom, študentom, boli sme povzbudzovaní od jeho spolužiakov a spoluväzňov, aby sme začali proces beatifikácie. Oni nás upozorňovali, že máme veľký poklad, ktorý si nevšímame. Napríklad spoluväzeň Hieroným Mokrohajský spolu s Antonom Srholcom už v sedemdesiatych rokoch minulého storočia napísali sto štyridsaťpäť stranový samizdat Oceľové srdcia, v ktorom nádherným spôsobom opisujú  hrdinský život a čnosti Jána Havlíka. Píšu o ňom ako o anjelovi vo väzení. Neskôr vydáva don Anton Srholec knihu Svetlo z hlbín jáchymovských lágrov, kde ukazuje Jána Havlíka ako svetlo v tmách komunistických koncentračných táborov. Neskôr vychádzajú ďalšie publikácie: Svedectvo mladosti od Heleny Slávikovej, Zomrel po stojačky od tej istej autorky, básnická zbierka Anjel v cele od Jozefa Tomášika a neustále prichádzali podnety od spoluväzňov, zvlášť od doktora Vojtech Krištína, Antona Havlíka, pátra Ludovíta Remiša, od sestričiek, ktoré ho poznali, aby sme iniciovali beatifikačný proces. Dôležité boli všetky ďalšie kroky od vytvorenia komisie, cez vypočúvanie svedkov, ktorí ho poznali, skúmanie archívnych materiálov, lekárske dokumenty až po nevídanú popularitu medzi ľuďmi.

V čom tkvie veľkosť tohto budúceho nového blahoslaveného?

Od študentských čias sa Janko prejavoval ako hrdinská, čistá duša. Keď boli odsúdení spolu s vincentínskymi seminaristami aj laici, u ktorých bývali v Nitre naši novici a seminaristi, dva roky po maturite Janko na súde v Nitre prehlásil: „Slávny súd, prosím, aby ste laikom, ktorí sú kvôli nám odsúdení, odpustili a ich tresty dali nám seminaristom a mne najviac.“

Ďalšia jeho veľkosť spočívala v tom, že Ján nebol politický väzeň. Vo väzení bol pre náboženské záležitosti. Väzenie vnímal ako najideálnejšie pôsobisko pre evanjelizáciu medzi vyvrheľmi spoločnosti. Keď bola v roku 1960 všeobecná amnestia, prepustení boli mnohí politickí väzni, protikomunistickí bojovníci, Jankovi spolužiaci, ale on ostáva ešte dva roky vo väzení, ba dokonca má ešte druhý súd, ako „nenapraviteľný“, kvôli duchovným aktivitám medzi väzňami. Pritom po návrate z väzenia nikdy nehovoril zle o svojich mučiteľoch.

Čo očakávate od nového blahoslaveného?

Ján Havlík bol nespravodlivo uväznený ako mladý človek. Celý jeho život vo väzení je permanentným, nádherným, hrdinským, umeleckým i spirituálnym dielom. Preto môže byť inšpiráciou práve pre mladých. Zvlášť ľudí, ktorí sú frustrovaní z nenaplnených plánov môže stimulovať k novému pohľadu na utrpenie a nové šance, ktoré môžu objaviť a ktoré nikdy neokúsia tí, čo žijú vo vatičke, v skleníku a v zdanlivých úspechoch.

Čo to znamená pre Slovensko, pre Misijnú spoločnosť a pre celú Cirkev na Slovensku a vo svete?

Prečo sú otvorené a vystavované fašistické koncentračné tábory ako múzeá? Aby sme sa vyžívali v bolestiach iných? Určite preto, aby sme sa nechali poučiť, k akým zverstvám môže priviesť človeka totalitné ovládanie a manipulácia s ľuďmi. Čomu môže napokon človek privoliť, kam až môže klesnúť. A keďže v našich slovenských dejinách máme obdobia povojnových čias slobody, „totalitnej slobody“, keď sa u nás vykonávali činy skoro ako za vojny, ale nie voči cudzím nepriateľom, ale voči svojim najcennejším bratom a sestrám, môžeme tieto skutočnosti skrývať pod koberec?

Barbarská noc z 13. na 14. apríla 1950 a z 3. na 4.mája to sú poučné kapitoly z našich slovenských dejín. Ich cieľom bolo obsadiť kláštory, vysťahovať rehoľníkov, dať ich do pracovných koncentračných táborov a zmocniť sa ich majetku po vojne. V čase mieru boli čímsi brutálnym. Na Slovensku „Akcia K“ postihla viac ako tisíc rehoľníkov, šestnásť rehoľných rádov a zlikvidovala činnosť vo viac ako deväťdesiatich kláštoroch. Komunistický režim likvidáciou kláštorov zmaril všetky kultúrne, duchovné, výchovné, vzdelávacie, zdravotnícke, umelecké a sociálne aktivity rehoľných rádov, ktoré tu mali sto-, tristo- a  niektoré až osemstoročnú tradíciu a ďalších štyridsať rokov za ne nenašiel náhradu. Nevinne mučený, mladý, čistý človek Ján Havlík je jeden z mnohých nevinne trpiacich. Beatifikáciou sa stáva ich predstaviteľom,  reprezentantom a ich hlasom. Slovensko a celý svet v súčasných moderných totalitných útokoch na človeka potrebuje morálnu autoritu, posilu a inšpiráciu pri záchrane prirodzeného života, rodiny a pravej slobody. Jánov život sa na prvý pohľad zdá akoby nevydarený, nenaplnený, neuskutočnili sa jeho pôvodné misionárske plány. On ho však vnímal, ako jedinečný. V celom jeho pobyte vo väzniciach je neustále napojený na transcendentno, ani jeden deň neprežil naprázdno... Každý životný príbeh aj ten naoko nevydarený, prežitý s Kristom sa môže stať geniálnym životom.

Ako sa s ním môže verejnosť lepšie zoznámiť (cez web a podobne)?

O Jankovi je dostupných niekoľko už spomenutých publikácii, jedna z nich je dokonca aj vo forme audionahrávky na CD, takže sa dá ľahko vypočuť aj v aute cestou do práce. Dostupná je jedna publikácia v češtine a jedna v taliančine. Na príprave ďalších sa intenzívne pracuje. Už čoskoro vyjde románové spracovanie jeho života od dona Jozefa Luscoňa SDB, ktorý podobne spracoval život Titusa Zemana, Anky Kolesárovej či biskupa Jána Vojtaššáka. V archíve RTVS je k dispozícii rozhlasová hra z pera Petra Janků, ktorý podobne spracoval život Titusa Zemana a Anky Kolesárovej. No a pripravuje sa aj dokumentárny film, ktorý by mohli diváci vidieť už na jar 2024. Samozrejme tie základné info sa dajú zistiť aj na internete – stránka www.vincentini.sk, ale aj na pripravovanej novej stránke kde bude všetko aktuálne aj k samotnej slávnosti blahorečenia.

Vieme už povedať, kedy a kde bude slávnosť blahorečenia?

O mieste a termíne blahorečenia je ešte trocha predčasné hovoriť, aj keď isté indície tu už sú. Verejnosť bude o tejto udalosti informovaná v dostatočnom časovom predstihu. Už teraz sa tešíme na túto slávnosť a osobnú účasť všetkých, ktorých Jankov život oslovil.



( TK KBS, as, eh, tb, ml; kj ) 20231215026   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]