Vatikán 11. decembra (E-kai) V nedeľu večer sa pod Berniniho kolonádou konala mimoriadna udalosť. Za prestreté stoly si sadlo 150 ľudí bez domova a v núdzi, aby spoločne oslávili odhalenie betlehemu a rozsvietenie svetiel na vianočnom stromčeku, ktorý stojí na Svätopeterskom námestí. Kardinál Konrad Krajewski zdôrazňuje, že ešte nikdy predtým sa pod kolonádou nekonala oslava. „Pozvali sme tam chudobných, aby sme im vrátili dôstojnosť a boli s nimi v tomto výnimočnom predvianočnom čase,“ hovorí almužník pre VaticanNews.
Kardinál Krajewski pripomína, že toto jedno z posledných monumentálnych diel baroka udivuje, ohromuje a zároveň vzbudzuje úctu. Gian Lorenzo Bernini si kolonádu predstavoval ako Cirkev – Krista objímajúceho ľudí. „Tieto dve Kristove ruky, dve ruky Cirkvi, to je objatie nielen tých, ktorí sú veriaci, ale aj tých, ktorí sú v rozpore s Cirkvou, tých, ktorí niekam odišli, aby sa cítili znovu objatí Kristom,“ hovorí prefekt vatikánskeho dikastéria pre službu charity. Pripomína, že kolonáda sa stavala tesne po morovej pandémii, ktorá pripravila o život mnohých obyvateľov Ríma. Preto boli na základe rozhodnutia pápeža Alexandra VII. na jej stavbe zamestnaní ľudia v núdzi.
„Chudobní, tuláci a žobráci dostali možnosť pracovať a pápežský plat a pod vedením najlepších majstrov postavili túto kolonádu,“ spomína kardinál Krajewski. Dodáva, že časom bol nad kolonádou postavený baldachýn, aby sa pútnici a chudobní mohli ukrývať v jeho tieni a tiež tam prenocovať. Teraz pod Berniniho kolonádou sedávali Ježišovi vyvolení – chudobní – na špeciálnej večeri. „Pozvali sme ich, aby sme im vrátili dôstojnosť a aby sme boli spolu s nimi práve v takejto veľmi významnej chvíli, keď žiara vianočného stromčeka osvetlí celú kolonádu postavenú koniec-koncov aj vďaka bezdomovcom, chudobným a žobrákom. Bol to krásny večer. Krásne prestreté stoly s horiacimi svetielkami, biele obrusy, biele stoličky,“ hovorí pápežský almužník.
Stôl obsluhovali mladí ľudia, keďže túto večeru pripravili ich rodičia. Predovšetkým to boli pracovníci médií – talianskej televízie a niektorých rozhlasových staníc. „Boli oblečení v oblekoch, mali biele košele, ako čašníci zo špičkovej reštaurácie. A keď naši chudobní ľudia vstúpili pod kolonádu, každý z týchto mladých ľudí ich pozval a zaviedol na miesto pri stole, posunul im stoličku a potom ich sprevádzal. To je najlepšia škola, to je najlepšie svedectvo. Myslím, že nič krajšie sa týmto deťom nemohlo stať, ako prísť so svojimi rodičmi pod kolonádu a slúžiť chudobným. Možno jedného dňa, keď budú čítať evanjelium, narazia na úryvok, kde Ježiš hovorí: Bol som nahý, bol som chudobný, bol som vo väzení, navštívili ste ma, prišli ste ku mne, nakŕmili ste ma. A potom sa možno ukáže, že slúžili samotnému Ježišovi pod Berniniho kolonádou,“ zdôrazňuje prefekt Dikastéria pre službu charity.
Kardinál Krajewski vyznáva, že bolo pripravených 150 miest. Nie všetci pozvaní prišli, a tak tesne pred večerou prechádzal ulicami okolo Vatikánu a prijímal tých, ktorých tam našiel v núdzi. „Bolo to evanjeliové pozývanie tých posledných z poslednej chvíle, aby sa zaplnili všetky stoly,“ hovorí pápežský almužník. „Sú ľudia, ktorí nám vyčítajú, že sme zničili toto posledné monumentálne barokové dielo, kolonádu. Pretože sú tam predsa sprchy, je tam ošetrovňa, je tam holičstvo. A teraz, prvýkrát v histórii tejto kolonády, si tam chudobní sadli na večeru. Ale zdá sa mi, že túto veľkú pamiatku neničíme, ale skrášľujeme. Zdobíme ju práve prítomnosťou bezdomovcov, obnovujeme ich dôstojnosť a ukazujeme im, akí sú pre nás dôležití, akí sú dôležití pre Krista,“ uvádza kardinál Krajewski.
Pripomína, že tam, kde kolonáda napodobňuje Kristovo objatie, tam sú chudobní, o ktorých hovorí v každom evanjeliu. „Veď On od rána do večera vychádzal a hľadal tých, ktorí potrebovali uzdravenie. A my sme nerobili nič iné, len sme ich a seba postavili do stredu evanjelia. Keď som sa potom rozprával s ľuďmi, ktorí túto večeru pripravili, mali slzy v očiach a hovorili, že práve oni v ten večer dostali od chudobných najviac,“ spomína almužník. Na záver každý pozvaný odchádzal s darčekom. Boli to krásne zabalené termosky, v ktorých si môžu dať horúcu vodu, kávu a čaj. Dostali aj šatku a dobrú čokoládu. „To všetko urobili dobrovoľníci,“ zdôrazňuje dojatý almužník.
Zdroj: E-kai
