Bratislava 11. decembr (TK KBS) V druhom adventnom týždni slávime v kalendári zimné kántrové dni. Zamerané sú na prosby za príchod Kristovho kráľovstva do rodín, duchovnú obnovu rodín, pokoj a spravodlivosť vo svete.
Podľa jazykovedného slovníka pojem kántry označuje cirkevné kajúce dni predpísané Katolíckou cirkvou, ktoré pripadajú na začiatok každého zo štyroch ročných období. Kántrové dni v každom roku pripadajú na iný dátum. Závisí to od začiatku Adventného obdobia (zimné kántry), Popolcovej stredy (jarné kántry), dátumu Siedmej veľkonočnej nedele (letné kántry) a od jediného pevného dátumu – Sviatku povýšenia Svätého kríža, ktorý slávime 14. septembra (jesenné kántry). Ak si položíme otázku, kedy a za akých okolností vznikli kántrové dni, odpoveď na túto otázku, ako tieto dni prišli k svojmu názvu, nájdeme v histórii Cirkvi. Po tom, ako cisár Konštantín vydal v roku 313 Milánsky edikt, začal sa život Cirkvi slobodne rozvíjať. Prejavilo sa to tak, že sa začali stavať prvé chrámy a v nich sa konala náležitá liturgia. Sila pohanstva značne slabla a postupne zanikalo. U mnohých veriacich však stále pretrvával akýsi zlozvyk pridŕžať sa starých pohanských zvykov, preto sa Cirkev snažila dať pohanským sviatkom nový charakter. Kántrové dni alebo kántry vznikli z rímskych pohanských osláv siatby v mesiaci december, žatvy v júni a vinobrania v septembri. Boli to dni bujarej zábavy. Cirkev im však dala náboženský obsah tým, že ich ustanovila ako dni kajúcnosti, dni pokánia. V 5. storočí pribudli k dovtedajším kántrovým dňom aj pôstne (jarné) kántry. Nazývali sa kvatembrové dni (odvodené od latinského slova quattuor, čiže štyri), lebo sa konali v štyroch ročných obdobiach, vždy v stredu, piatok a sobotu stanoveného týždňa.
Slovenský názov kántry má iste súvis so slovami kántriť alebo ničiť. Nejde však o ničenie človeka alebo nejakých vecí. Pretože sú v cirkevnom liturgickom kalendári, tak pre veriaceho človeka a člena Cirkvi znamenajú dni modlitieb, dobrých skutkov a pôstneho sebazapierania – teda to, čo v nás skutočne ničí hriešne tendencie, nezriadené sklony a náruživosti. Kántrové dni sú teda dňami „zničenia“ starého hriešneho človeka a napomáhajú tak k obnove alebo vzniku človeka nového. Niekde sa kántry nazývali aj suché dni, lebo v minulosti boli počas nich veriaci len o suchom chlebe a vode, podobne ako na Popolcovú stredu alebo Veľký piatok. Treba však pripomenúť, že na rozdiel od týchto dvoch dní, keď je Cirkvou nariadený prísny pôst, na kántrové dni sa takéto nariadenie nevzťahuje. Pôst sa len odporúča. Liturgické smernice uvádzajú, že v týchto dňoch prosí Cirkev Pána za rozličné ľudské potreby, najmä za zemskú úrodu a požehnanie pre ľudskú prácu, a takisto verejne ďakuje Bohu. Biskupské konferencie majú určiť čas a spôsob slávenia kántrových dní a prispôsobiť ho miestnym potrebám veriacich.
Zimné kántrové dni v druhom adventnom týždni sú zamerané na prosby za príchod Kristovho kráľovstva do rodín, duchovnú obnovu rodín, pokoj a spravodlivosť vo svete. Pre kántrové dni sú odporúčane ako skutky kajúcnosti pôst od jedla, napríklad zdržanie sa mäsitého pokrmu, alebo skutok nábožnosti – či už účasť na svätej omši, krížová cesta alebo modlitba svätého ruženca, čítanie Svätého písma trvajúce aspoň desať minút, skutok lásky k blížnemu, návšteva chorého s konkrétnym prejavom pomoci alebo návšteva cintorína spojená s modlitbou za zosnulých, hmotná pomoc chudobným či viacdetným rodinám, zrieknutie sa sledovania televíznych programov okrem správ, alebo fajčenia, alkoholických nápojov, prípadne iné sebazaprenia a, samozrejme, modlitba. Záväzný je len jeden z troch dní: streda, piatok, sobota. Veľmi jasne však treba zdôrazniť, že kántrové dni nie sú – čo sa týka pôstu – postavené na roveň Popolcovej strede a Veľkému piatku. Pôst v kántrové dni je celkom dobrovoľný.
Záväznosť jedného dňa sa týka kňaza, ktorý by mal v jednom z uvedených dní brať predpísaný formulár svätej omše, a tak v mene Božieho ľudu v tieto dni prosiť o požehnanie od Boha pre človeka a jeho činnosť alebo poďakovať za obsiahnuté dobrodenia. Je nepochopiteľné nepripomenúť, že sú dni, keď nás Cirkev volá k obnove duchovného života, prosbám i vzdávaniu vďaky. Kántry sú vždy záležitosťou liturgie a jednotlivca.
Spracoval Daniel Dian
