[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je utorok 05. 03. 2024   Meniny má Fridrich      Pošlite tip TK KBS [RSS][Email][Mobile][Twitter][Instagram][Threads][Facebook] Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  marec  >>
poutstštpisone
    123
45678910
11121314151617
18192021222324
25262728293031

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy
Podcast:
Google|Apple|Spotify

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Uplynulo sto rokov od narodenia gréckokatolíckeho biskupa Jána Hirku
P:3, 16. 11. 2023 09:50, DOM



Bratislava/Prešov 16. novembra (TK KBS) Uplynulo sto rokov od narodenia gréckokatolíckeho biskupa Jána Hirku (16. novembra 1923).

Rodák z Abranoviec začal teologické štúdiá v prešovskom gréckokatolíckom kňazskom seminári a ukončil ich na Bohosloveckej fakulte Karlovej univerzity v Prahe, kde dostal absolutórium a mienil sa pripravovať na doktorát teológie. Tam sa bohoslovec Hirka prvýkrát stretol s brutalitou totalitného režimu, ktorý 15. júna 1949, na sviatok Božieho tela zmaril slávnosť v Katedrále sv. Víta. Arcibiskupa Berana internovali v domácom väzení. Štátna moc zasiahla aj pri kňazskej vysviacke Jána Hirku 31. júla 1949, keď na poslednú chvíľu zakázala jej konanie v prešovskej katedrále.

Blahoslavený biskup Vasiľ Hopko, vtedajší gréckokatolícky pomocný biskup v Prešove a titulárny biskup midilenský, však napriek tomu udelil sviatosť kňazstva Jánovi Hirkovi i jeho spolubratovi Jozefovi Kellövi v seminárnej kaplnke. Novokňaz Hirka sa po primíciách v rodných Abranovciach okrem kaplána stal ako koncipista na biskupskom úrade blízkym spolupracovníkom biskupa Gojdiča. Našiel v ňom príklad ako treba i v ťažkých časoch slúžiť veriacim. Po likvidácii Gréckokatolíckej cirkvi v roku 1950 pokračoval tajne v pastoračnej činnosti. ŠtB ho však vystopovala a 22. októbra 1952 bol zatknutý.

V roku 1953 bol odsúdený na tri roky väzenia, no ešte v tom istom roku bol na základe prezidentskej amnestie prepustený. Trest zákazu pobytu v košickom a prešovskom kraji na päť rokov však zostal v platnosti. V roku 1955 bol znova zatknutý. 4. septembra 1956 bol následne odsúdený na 2 a pol roka väzenia, čo si odpykával až do 20. marca 1958. Ako väzeň pracoval v hlbinných uhoľných baniach v Rtyně v Podkrkonoší. Po prepustení mal znova na 5 rokov zákaz pobytu v prešovskom a košickom kraji. Keďže mal zakázaný pobyt na východnom Slovensku, pracoval ako robotník v Brezne, Podbrezovej a po uplynutí trestov zakázaného pobytu sa vrátil do Prešova, kde pracoval v nemocnici ako elektrikár. Napriel tomu, že bol prenasledovaný, vyšetrovaný a väznený, obvinený zo zaujatosti voči vtedajšiemu štátnemu zriadeniu a tiež proti pravosláviu nezlomili ho ani vyšetrovania, väzenia ani dlhý pobyt na samotkách či ťažká a nebezpečná práca v bani.

Tam ho zastihol rok 1968, v ktorom bola obnovená Gréckokatolícka cirkev v Československu. Nastúpil do pastorácie ako administrátor prešovského katedrálneho chrámu a neskôr pôsobil ako okresný dekan. Rozhodnutím zo dňa 20. decembra 1968 ho menoval sv. Pavol VI. za prešovského ordinára s právami sídelného biskupa a apoštolského administrátora Gréckokatolíckej cirkvi v ČSSR. Na túto funkciu dostal štátny súhlas až 7. 4. 1969. Štát však  nepovolil vymenovať ho za biskupa. 21. marca 1978 ho pápež Pavol VI. vyznamenal hodnosťou pápežského preláta (Prelatus Sua Sanctitatis.)

V tomto postavení spravoval Gréckokatolícku cirkev za neľahkých okolností. Má veľké zásluhy na tom, že v období „normalizácie“ (1970 – 1990) sa Gréckokatolícka cirkev udržala aj napriek pokusom štátnej moci o jej druhú likvidáciu. Gréckokatolícka cirkev bola síce povolená, ale bez navrátenia chrámov do tejto cirkvi.V období normalizácie, po okupácii v auguste 1968 chýbali kňazi na pokrytie pastorácie. S veľkým vypätím síl slúžil veriacim spolu s ďalšími duchovnými. Napriek chatrnému zdraviu mu pomáhal biskup Vasiľ Hopko až do svojho odchodu do večnosti.

Ani po smrti biskupa Vasiľa Hopka († 23. júla 1976 v Prešove) štátna moc nedovolila vymenovať Jána Hirku za biskupa, nevyhovela ani jeho snahe o zriadenie bohosloveckej fakulty a kňazského seminára. V tomto postavení spravoval miestnu cirkev až do jeho menovania pápežom sv. Jánom Pavlom II. dňa 21. decembra 1989 za prešovského eparchiálneho biskupa.

Biskupskú konsekráciu prijal z rúk Jozefa kardinála Tomka v Prešove 17. februára 1990. Bol prvým biskupom Katolíckej cirkvi vymenovaným a vysväteným po páde totalitného režimu v Česko-Slovensku.

V rokoch 1990 – 2002 pôsobil ako siedmy prešovský eparchiálny biskup. Ako biskup konečne mohol obnoviť činnosť Bohosloveckej fakulty a seminára, veľkou mierou sa zaslúžil o zriadenie Gréckokatolíckej diecéznej charity a blahorečenie obidvoch prešovských biskupov Pavla Petra Gojdiča i Vasiľa Hopka, ako aj rehoľníka Metoda Dominka Trčku, CSsR. Biskup Ján Hirka zomrel 10. apríla 2014 zaopatrený sviatosťami. Pán života a smrti ho k sebe povolal vo veku 90 rokov, v 65. roku kňazstva a v 25. roku biskupskej služby.

Zdroj: Duchovný pastier



( TK KBS, dp, ml; kj ) 20231116025   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]