[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je nedeľa 14. 07. 2024   Meniny má Kamil      Pošlite tip TK KBS [RSS][Email][Mobile][Twitter][Instagram][Threads][Facebook] Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  júl  >>
poutstštpisone
1234567
891011121314
15161718192021
22232425262728
293031    

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy
Podcast:
Google|Apple|Spotify

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Cyrilo-metodské posolstvo chceme nielen udržať, ale primerane rozvíjať
P:3, 06. 11. 2023 13:32, ZAH

Rím 6. novembra (TK KBS) Pápežský slovenský ústav svätého Cyrila a Metoda (PSÚSCM) v Ríme si v tomto roku pripomína 60 rokov od svojho založenia. Aké boli začiatky a aké má vyhliadky? Redakcia Naša Žilinská diecéza o tom rozprávala s jeho súčasným rektorom Pavlom Zvarom.

- Pán rektor, aké boli začiatky ústavu, ako ich poznáte z rozprávania starších?

Začiatky slovenského cyrilometodského domu v Ríme boli naozaj ťažké. Asi tak, ako začiatky všetkých dobrých diel. Vyžadovalo si to mnoho námahy a úsilia zo strany množstva zainteresovaných, ktorí uznali, že mať takýto dom v Ríme by bolo naozaj dobré a hodné slovenského národa a našej Cirkvi. Po roku 1948, keď došlo v bývalom Česko-Slovensku ku komunistickému prevratu, mnohí si uvedomili, že realizácia ich duchovného povolania v zmenených podmienkach bude naozaj zložitá. Preto sa rozhodli radšej emigrovať. Pre veľkú časť tejto emigrácie sa stal Rím novým domovom. Tu videli, že iné národy majú svoje domy v Ríme, ktoré zabezpečujú ich komunity, pomáhajú pútnikom, ale sa i starajú o budúce povolania. Keď sa situácia slovenských exulantov trocha zlepšila, začali v päťdesiatych rokoch zakladať prvé inštitúcie. Okrem Ústredia slovenských katolíkov, ktoré pomáhalo exulantom s dokladmi, cestovným, ale i so stravou a bývaním, v roku 1956 založil Mons. Štefan Náhalka slovenské Vydavateľstvo sv. Cyrila a Metoda, ktoré malo za cieľ šíriť medzi krajanmi preklad Svätého písma do slovenčiny a poskytovať duchovnú literatúru. Toto vydavateľstvo prevzalo i Hlasy z Ríma – časopis slovenských exulantov. Slovenskí saleziáni zasa v roku 1958 založili gymnázium pre deti zo slovenských rodín s cieľom vytvoriť malý seminár, ktorý by posúval vhodných kandidátov do kňazskej služby. Po čase si uvedomili, že komunistický režim len tak rýchlo nepadne a bude potrebné zabezpečiť povolania pre domovinu aj pre slovenskú diaspóru. Preto v roku 1959 sa slovenskí kňazi Náhalka, Tomko, Lacko, Litva a Macák rozhodli založiť Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda. S významnou pomocou amerických Slovákov a ich dlhodobo zavedených inštitúcií náboženského i laického charakteru, ale aj mnohých jednotlivcov z celého sveta, sa podarilo vyzbierať dostatok prostriedkov na kúpu pozemku a stavbu cyrilometodského domu. Ten bol slávnostne inaugurovaný 15. septembra 1963 požehnaním budovy a zároveň posviackou Kostola sv. Cyrila Metoda, ktorý je súčasťou a jadrom tohto domu. Samozrejme tomuto okamihu predchádzalo obrovské úsilie zainteresovaných na všetkých poliach – cirkevnom, diplomatickom, náboženskom, technickom, kultúrnom.  Slováci tak vo Večnom meste nadobudli konečne dôstojný stánok, ktorý pracoval pre duchovné dobro slovenského exilu, pre prenasledovanú Cirkev na Slovensku, ale zároveň nás reprezentoval ako neoficiálna ambasáda pred Svätým stolcom.

- Od vzniku inštitúcie ubehlo 60 rokov. Ako sa počas desaťročí menilo poslanie ústavu?

Hlavné úlohy domu boli stanovené hneď pri jeho vzniku 26. januára 1959, skoncipované do písomnej podoby boli na druhý deň 27. decembra 1959 vo „Výzve na založenie“ a úradné schválenie Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda nadobudol 8. januára 1961. Zriadil ho kardinál Eugene Tisserant na území svojej Diecézy Porto Santa Rufina. Dom mal zabezpečovať prípravu budúcich seminaristov, preto sa sem prenieslo slovenské gymnázium vedené otcami saleziánmi z Katakomb sv. Kalixta (vzniklo v roku 1959), preniesli sem sídlo redakcie Vydavateľstva sv. Cyrila a Metoda. V dome existovalo i centrum pre slovenské katolícke mise – slovenské katolícke farnosti v slobodnom svete (Paríž, Mníchov, Viedeň, Londýn a podobne) a dom sa stal zázemím aj pre slovenských pútnikov, ktorí prichádzali v tých časoch predovšetkým zo slobodného sveta. Ciele a náplň boli dané, ich realizáciu zabezpečovali slovenskí diecézni kňazi žijúci v Ríme, slovenskí saleziáni ale i iní rehoľníci a rehoľníčky. Osobitnú úlohu zorali predovšetkým sestry z kongregácie Dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul – vincentiek, ktoré sa s láskou roky starali o komunitu i pútnikov.

Po revolúcii v roku 1989 sa aktivity domu preniesli na Slovensko, ale pribudla nová úloha a to starostlivosť o kňazov prichádzajúcich zo Slovenska na postgraduálne štúdiá. A zostala nám starosť o slovenských pútnikov prichádzajúcich do večného mesta. Pre tieto aktivity dom slúži dodnes. V spolupráci s inými inštitúciami sa nám čiastočne podarilo nadviazať aj na vydavateľskú činnosť.

- Ako vidíte budúcnosť Pápežského slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme? Máte nejaké konkrétne plány na najbližšie roky?

Naše plány sú nielen udržať živé cyrilo-metodské posolstvo, ako nám ho odovzdali naši predchodcovia, ale ho i primerane rozvíjať. Sv. Ján Pavol II. nám pri návšteve SÚSCM zdôraznil: „Dnes sme tu na tomto mieste, kde duchovný odkaz svätého Cyrila a Metoda je pravidlom života a povedomým program každodennej práce, aby sme sa spolu zamysleli nad ich posolstvom, povzbudili sa ich príkladom a vzývali ich ochranu. … Moji drahí, zostávajte verní tomuto dedičstvu! Poznávajte ho stále lepšie, do hĺbky, vo všetkých životných rozmeroch, so všetkými dôsledkami pre osobný a spoločenský život! Žite podľa neho neprestajne, buďte mu verní, ochraňujte ho v tej istote, že ono je základom vašej duchovnej veľkosti a skutočnej kultúrnej výšky vášho národa a každého národa.“ Program je teda jasný. Budeme sa naďalej venovať kňazskej formácii, prijímaniu pútnických skupín, máme v pláne rozšíriť našu vydavateľskú činnosť a možno sa nám podarí rozvinúť aj ponuku ubytovacích kapacít pre menšie pútnické skupiny. Dom nemôže stáť len na jednej činnosti, ale tak, ako tomu bolo v minulosti, musí ich rozvinúť viac. Často sme o tejto veci hovorievali s pánom kardinálom Tomkom, ktorý bol jedným so spoluzakladateľov domu. Aj on bol tohto názoru a podobne to vnímajú aj naši priatelia kňazi a laici zo Spojených  štátov, ktorí verne stoja stále pri nás od počiatkov domu a aj dnes nemalým spôsobom zabezpečujú jeho existenciu. Sme za to nesmierne vďační.

- Vývoj po Novembri 1989 výrazne zasiahol do fungovania Slovenského ústavu svätého Cyrila a Metoda v Ríme. Ako ste sa museli prispôsobiť novým podmienkam?

Niektoré úlohy domu sa preniesli na Slovensko, ale zostala nám starostlivosť o pútnikov, ktorí prichádzajú do Ríma – môžu u nás sláviť sv. omšu, prezrieť si priestory a občerstviť sa. V našom Kostole sv. Cyrila a Metoda je relikvia sv. Cyrila a ďalšie relikvie svätých z nášho územia alebo našich slovenských blahoslavených a tak sa i z tohto miesta stáva pútnické miesto a žiadna púť v Ríme by ho nemala vynechať vo svojom itinerári. Cez lavice nášho kostola prešli tisícky slovenských pútnikov a je to miesto premodlené. Oplatí sa vidieť aj krásnu mozaiku sv. Cyrila a Metoda od profesora Jozefa Cincíka, ktorá sa už stala ikonickou pre náš dom.

Našou ďalšou úlohou, nie menej dôležitou, je starosť o kňazov-študentov, ktorí prichádzajú na postgraduálne štúdia do Ríma. V  akademickom roku 2023 – 2024 býva v Pápežskom slovenskom kolégiu sv. Cyrila a Metoda desať slovenských kňazov-študentov. Pochádzajú zo štyroch slovenských diecéz. Medzi predmety, ktoré postgraduálne študujú na rímskych pápežských univerzitách patria morálna teológia, katechéza, pastorácia mladých, masmediálna komunikácia, pastorálna teológia, posvätná liturgia, psychológia či kanonické právo. Po skončení licenciátnych alebo doktorandských štúdií sa vracajú späť na Slovensko, aby poslúžili svojim schopnosťami a vedomosťami slovenskej cirkvi.

Do nášho domu prichádzajú aj slovenskí vedci – predovšetkým historici a to kvôli nášmu významnému historickému archívu, ktorí je predmetom výskumu. Táto spolupráca so slovenskými univerzitami, Ústavom pamäti národa a historickými ústavmi sa rozvíja už niekoľko desaťročí. Je to prínosné pre poznanie dejín slovenského exilu, jeho činnosti, snahám, diplomatickému úsiliu a práci pre náš národ, hoci žijúci v tých, ale bohužiaľ i v dnešných, časoch v diaspore.

- Za asi najväčšiu udalosť v dejinách ústavu možno považovať návštevu svätého Jána Pavla II. Za akých okolností sa odohrala a aký mala dosah?

Svätý Ján Pavol II. prišiel, aby povzbudil slovenskú komunitu vo Večnom meste, ale aj tú doma, ktorá bola prenasledovaná. Urobil tak na dvadsiate výročie cirkevného schválenia domu a bola to jeho prvá cesta mimo Vatikán po atentáte, ktorý naňho spáchali 13. mája 1981 na Svätopeterskom námestí. Pápež vtedy pre komunistický režim u nás nemohol pricestovať na Slovensko, tak zvolili túto alternatívu a fakticky to bola jeho prvá oficiálna cesta k Slovákom, prenesene by sme mohli povedať, že na „slovenské územie“, hoci mimo vlasti. Pre všetkých to bola veľká posila, rozpoznanie ich práce, úsilia, duchovnej služby a nasadenia pre vlasť. Táto návšteva dlho rezonovala medzi obyvateľmi domu ako aj medzi všetkými, ktorí na nej boli prítomní. Pápež sa prihovoril po slovensky a jeho slová boli veľmi adresné a sú inšpiráciou pre nás dodnes: „Pozdravujem vás, drahí Slováci, vo vlasti i za jej hranicami, všetkých vás z celého srdca a s otcovskou láskou pozdravujem. Táto láska viedla aj moje kroky do Ústavu sv. Cyrila a Metoda: láska k dvom svätým bratom a láska k vám. Moja návšteva v tomto Ústave je novým ohnivkom v reťazi prejavov úcty a dôvery voči slovanským vierozvestom.“

Zdroj: Naša Žilinská diecéza (publikované so súhlasom redakcie)



( TK KBS, nzd, ml; pz ) 20231106038   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]