Vatikán 22. októbra (VaticanNews) Aj v dnešnú nedeľu, 22. októbra, ktorú Cirkev slávi ako Svetový deň misií, sa na Námestí sv. Petra zhromaždili pútnici z celého sveta, aby sa na poludnie pomodlili s pápežom modlitbu Anjel Pána. Pápež pripomenul tému 97. dňa misií, ktorou je „Horiace srdcia, nohy na ceste“.

Zdroj: VaticanNews 

Prinášame plné znenie príhovoru Svätého Otca Františka:

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Evanjelium dnešnej liturgie nám rozpráva, že niektorí farizeji sa pridávajú k herodiánom, aby na Ježiša nastražili pascu. Vždy sa snažili nastražiť mu pascu.... Prichádzajú za ním a pýtajú sa ho: „Slobodno platiť cisárovi daň, či nie?“ (Mt 22, 17). Je to klam: ak Ježiš legalizuje daň, postaví sa na stranu politickej moci, ktorú ľud zle znáša, zatiaľ čo ak povie, že sa nemá platiť, môže byť obvinený zo vzbury proti cisárstvu. Toto je skutočná pasca. On sa však vyhne tomuto úkladu. Požiada ich, aby mu ukázali mincu, na ktorej je cisárov obraz, a hovorí: „Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu“ (v. 21). Čo to znamená „dávať cisárovo cisárovi, a Božie Bohu“? Čo to znamená?

Tieto Ježišove slová sa stali bežne používanými, ale niekedy sa používajú nesprávne - alebo prinajmenšom zredukovane -, keď sa hovorí o vzťahu medzi Cirkvou a štátom, medzi kresťanmi a politikou; často sa zintenzívňujú, akoby Ježiš chcel oddeliť „cisára“ a „Boha“, teda to pozemské a duchovné. A niekedy takto uvažujeme aj my: viera so svojimi praktikami je jedna vec a každodenný život druhá. Ale takto to nejde. Je to „schizofrénia“, akoby viera nemala nič spoločné s konkrétnym životom, s výzvami spoločnosti, so sociálnou spravodlivosťou, s politikou a podobne.

V skutočnosti nám Ježiš chce pomôcť postaviť „cisára“ a „Boha“ každého na príslušné miesto. Cisárovi - teda politike, občianskym inštitúciám, sociálnym a ekonomickým procesom - patrí starostlivosť o pozemský poriadok; a my, ktorí sme ponorení do tejto reality, máme spoločnosti vrátiť to, čo nám ponúka, a to svojím prínosom ako zodpovední občania, starostlivosťou o to, čo nám bolo zverené, presadzovaním práva a spravodlivosti vo svete práce, poctivým platením daní, angažovaním sa pre spoločné dobro a tak ďalej. Ježiš však zároveň potvrdzuje základnú skutočnosť: že Bohu patrí človek, celý človek a každá ľudská bytosť. A to znamená, že nepatríme žiadnej pozemskej realite, žiadnemu „cisárovi“ v službe. Patríme Pánovi a nemáme byť otrokmi žiadnej svetskej moci. Na minci je teda obraz cisára, ale Ježiš nám pripomína, že v našom živote je vtlačený obraz Boha, ktorý nič a nikto nemôže zatieniť. Cisárovi patria veci tohto sveta, ale človek a svet sám patrí Bohu: nezabúdajme na to!

Chápeme teda, že Ježiš vracia každého z nás k našej vlastnej identite: na peniazoch tohto sveta je obraz cisára, ale ty, ja, každý z nás - aký obraz nosíš v sebe ty? Položme si túto otázku: Ja, ty, aký obraz nosím vo svojom vnútri? Obrazom koho si vo svojom živote? Pamätáme na to, že patríme Pánovi, alebo sa nechávame formovať logikou sveta a robíme si z práce, politiky, peňazí svoje modly, ktorým sa klaniame?

Nech nám Panna Mária pomáha rozpoznať a vážiť si svoju dôstojnosť a dôstojnosť každej ľudskej bytosti.

Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu - Vatican News, Andrej Klapka