Spišská Kapitula 16. októbra (TK KBS) „Je veľká vec slúžiť tomu, ktorý sa nazval Cestou, Pravdou a Životom,“ uviedol na konferencii Znaky časov venovanej osobnosti Spišského kapitulného vikára a špirituála kňazského seminára v Spišskej Kapitule ThDr. Jozefa Ligoša (1914 – 1973) spišský diecézny administrátor Mons. Ján Kuboš. Uvedeným citátom poukázal na to, čo najviac charakterizovalo život zbožného a obetavého kňaza. V aule Kňazského seminára biskupa Jána Vojtaššáka na Spišskej Kapitule zorganizovali vedeckú konferenciu sumarizujúcu doterajšie poznatky a výsledky archívneho bádania o obľúbenom a skromnom vikárovi, ktorý zomrel predčasne a za dosiaľ nevyjasnených okolností.
V úvode podujatia privítal účastníkov rektor seminára doc. Peter Majda. Po príhovore administrátor Kuboš priblížil analýzu historického bádania a životnú cestu Jozefa Ligoša kňaz a cirkevný historik doc. Ľuboslav Hromják. Na jeho prednášku nadviazal aktuár Biskupského úradu v Spišskom Podhradí Jozef Marhefka. František Knapík zhrnul význam osobnosti Jozefa Ligoša v oblasti katechetiky a pedagogiky. Na jeho prínos vo sfére spirituality a formácie kléru poukázal Peter Pitoniak, farár vo Vikartovciach. Záujem vzbudila prednáška prof. Jozefa Jaraba PhD., emeritného rektora Katolíckej univerzity v Ružomberku k téme významu Jozefa Ligoša v oblasti homiletiky. Svoj pohľad na osobnosť Jozefa Ligoša pripojil aj jeden z pedagógov seminára prof. Amantius Akimjak. Zaznel aj archívny záznam jednej zo zachovaných homílií Jozefa Ligoša dokumentujúci jeho hlboký vzťah k Panne Márii.
Iniciátor konferencie, ktorý sa osobnosti spišského kapitulného vikára dlhodobo venuje, doc. Ľuboslav Hromják zhodnotil, že ju považuje za dokončenie (vyvrcholenie) Dní kresťanskej kultúry, ktoré sa konali pred konferenciou a trvali tri dni. „Usiloval som sa o to, aby podujatie malo úroveň i hĺbku. Po maratóne štyroch dní mám dobrý pocit. V našom prostredí neraz stojíme aj pred otázkou mať dostatok poslucháčov a som rád, že účasť bola bohatá, že poslucháči boli vnímaví a prednášky vysoko profesionálne. Mám dobrý pocit z dobre vykonaného diela,“ informoval.
Pripustil, že podobné podujatie by bolo možné zorganizovať aj na inom mieste Slovenska, napríklad v Bratislave, kde Dr. Jozef Ligoš napísal dizertačnú prácu, pretože jeho osobnosť zatiaľ zostáva mimo hraníc Spišskej diecézy takmer neznáma. „Otvorený som aj takýmto iniciatívam,“ prezradil iniciátor podujatia a dodal: „Pre mňa bola osobitne obohacujúca prednáša Františka Knapíka, ktorý si prvýkrát prečítal skriptá katechetiky od Dr. Jozefa Ligoša a na prednáške citoval viaceré časti.“
Podľa docenta Hromjáka bol Dr. Jozef Ligoš človek doby, ktorý rozmýšľal konzekventne. „Zamýšľal sa už vo svojej dobe nad tým, ako by mal vyzerať kresťan katolík v roku 2000. Čiže päťdesiat rokov dopredu uvažoval nad touto témou. Pripomína mi to myšlienku profesora Ladislava Hanusa, že Cirkev by si mala uvedomiť, že nie je mechanizmom, ale organizmom. Mechanika reaguje na princíp akcie a reakcie. V praxi neraz reagujeme aj na veci, na ktoré nemusíme. Prináša to so sebou doba. Ale L. Hanus hovorí o tom, že ak Cirkev je organizmom a preto treba niečo budovať, nielen reagovať. Pretože v reakcii na impulzy zvonku sa možno neraz postavíme do polohy, do ktorej sami nechceme. A potom my vlastne život Cirkvi nežijeme, ale iba reagujeme na podnety. A tak sme ako trstina lámaná vetrom. Ide však o to, aby sme nezabudli rásť. Pri Dr. Jozefovi Ligošovi sa vtláča do popredia práve ten prístup budovania a nasmerovávania Cirkvi. Vnímania podnetov, aby Cirkev použila kultúrnu reč doby, v ktorej žije, ale aby uvažovala, ako s tým naložiť. Nemáme snívať o dobe, ktorá bola kedysi. Neraz sme uplakaní. Ale pritom sa treba postaviť pevne na nohy ako sv. Ján Krstiteľ, ktorý je hlasom volajúcim na púšti: Pripravte cestu Pánovi. A aj katechetika je vlastne prípravou cesty Pánovi. Ja ho vnímam aj cez jeho snahy vyjadriť spiritualitu slovenskej duše. Usiloval som sa o to aj cez samotný program konferencie, počas ktorej sme sa snažili nazrieť na jeho život, spoznať jeho myslenie. Záverom zaznela ukážka jeho kázne, ku ktorej som sa dostal a pripomenul ju a ktorá vyvolala u mnohých silnú emóciu. On v nej vlastne iba desať minút hovoril o mariánskom pozdrave, ktorý používajú ctitelia Panny Márie (So Svojím milým Synom, požehnaj nás, Panna Mária), opakoval ho, pričom rozvíjal jednu vetu počas niekoľkých minút, ale práve tým sa dotýkal duší. Nepovedal vlastne nič nové. V čom teda bola sila jeho spirituality? On mal život prežitý s Bohom a mohol dať, čo sám mal v duši. V jeho kázni, hlase bolo toľko lásky, že on už nepotreboval presviedčať, on len dával. Sám Ladislav Hanus o ňom povedal, že z neho kvapkala dobrota ako med z medového plástu. A v tom je poslanie kresťana: nepotrebujeme niekoho presviedčať pre vieru. Máme v pokoji žiť život a aj ostatní pochopia, že žijeme kvalitný život, že máme hodnoty, na ktorých budú chcieť mať účasť aj ľudia ,zvonku'. Čiže svedectvo života a hodnôt – to je najlepšia obrana kresťanstva, bez toho, aby ste povedali čo i len jediné slovo. A z kázní Dr. Jozefa Ligoša to jednoducho sála,“ zhodnotil význam a posolstvo podujatia doc. Ľuboslav Hormják.
TK KBS informovala Andrea Eliášová
