Bratislava 6. septembra (TK KBS) Na pozvanie Konferencie biskupov Slovenska pricestuje na oficiálnu návštevu Slovenskej republiky kardinál Pietro Parolin, štátny sekretár Svätej stolice. TK KBS pri tejto príležitosti prináša životopis kardinála Pietra Parolina.

Životopis kardinála Pietra Parolina

Štátny sekretár kardinál Pietro Parolin sa narodil 17. januára 1955 v Schiavone v provincii a diecéze Vicenza (Taliansko). Vyrastal v jednoduchej a hlboko veriacej katolíckej rodine - jeho otec vlastní železiarstvo a predáva poľnohospodárske stroje, matka je učiteľka na základnej škole - a od útleho veku sa zúčastňoval na živote dedinskej farnosti.

Tu vo farárovi Augustovi Fornarovi našiel duchovný vzor, ktorý usmerňoval jeho vieru a najmä kňazské povolanie, ktoré u neho v tých rokoch dozrievalo. Zážitok tragickej straty otca, ktorý zahynul pri autonehode v roku 1965, poznačil jeho detstvo, aj detstvo jeho sestry a brata, ktorý mal len osem mesiacov.

Ako 14-ročný vstúpil do (malého) seminára vo Vicenze. Po absolvovaní klasického gymnázia pokračoval v štúdiu filozofie a teológie. Za kňaza ho vysvätil biskup Arnoldo Onisto 27. apríla 1980 a bol inkardinovaný do diecézy Vicenza.

Dva roky bol zástupcom farára vo farnosti Najsvätejšej Trojice v Schio. Potom bol poslaný do Ríma, kde študoval na Pápežskej gregoriánskej univerzite. V roku 1983 nastúpil na Pápežskú cirkevnú akadémiu a v roku 1986 ukončil štúdium kánonického práva na Gregoriáne dizertačnou prácou o Biskupskej synode.

V diplomatických službách Svätej stolice pôsobil od 1. júla 1986, najprv na pápežských zastupiteľstvách v Nigérii do roku 1989 a v Mexiku v rokoch 1989 - 1992, potom v Sekcii pre vzťahy so štátmi Štátneho sekretariátu, kde pracoval do roku 2002.

Počas tohto obdobia okrem iného sprevádzal v máji 1993 kardinála Etchegaraya na jeho misii v Rwande, spustošenej občianskou vojnou, a bol členom delegácie, ktorú viedol arcibiskup Tauran a ktorá sa v júni 1997 zúčastnila na 19. zasadnutí Valného zhromaždenia OSN o životnom prostredí a rozvoji.

Od roku 2000 spolupracoval s biskupom Nicorom na otázkach súvisiacich s realizáciou revízie Lateránskeho konkordátu z roku 1984, najmä s ohľadom na vojenský ordinariát a cirkevnú službu vo väzniciach a nemocniciach.

Pápež Ján Pavol II. ho 30. novembra 2002 vymenoval do funkcie podsekretára Sekcie pre vzťahy so štátmi Štátneho sekretariátu, ktorú zastával takmer sedem rokov.

V tejto funkcii vystupoval na rôznych medzinárodných fórach, čo svedčilo o pozornosti, ktorú Svätá stolica venuje otázkam mieru a základných ľudských práv, pričom sa osobitne zameriaval na problémy svetového hospodárskeho a sociálneho rozvoja.

Je odborníkom najmä na otázky týkajúce sa Blízkeho východu a vo všeobecnosti geopolitickej reality ázijského kontinentu.

Pracoval najmä na utváraní a posilňovaní vzťahov medzi Svätou stolicou a Vietnamom: bol súčasťou delegácií Svätej stolice, ktoré navštívili túto krajinu v období od apríla do mája 2004, v marci 2007 a vo februári 2009 - keď sa po prvý raz stretla spoločná pracovná skupina pre bilaterálne diplomatické vzťahy - zatiaľ čo v júni a júli 2005 viedol vo Vatikáne niekoľko pracovných stretnutí s delegáciou z vietnamskej vládnej komisie pre náboženské záležitosti, ktorá navštívila Svätú stolicu.

Prispel tiež k obnoveniu dialógu medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi, presvedčený o potrebe spoločného záväzku vytvoriť  podmienky pre spravodlivý a trvalý mier. V decembri 2008 bol vedúcim delegácie, ktorá sa zúčastňovala na práci Stálej bilaterálnej komisie Stálej bilaterálnej komisie medzi Svätou stolicou a štátom Izrael, ktorá sa zišla kvôli pokračovaniu rokovaní medzi oboma stranami po uzavretí Základnej dohody podpísanej v roku 1993.

Pápež Benedikt XVI. ho 17. augusta 2009 vymenoval za titulárneho arcibiskupa Acquapendente a apoštolského nuncia vo Venezuele. Následne 12. septembra prijal biskupskú vysviacku z rúk tohto pápeža vo vatikánskej bazilike, pričom spolusvätiteľmi boli kardináli Bertone a Levada. V Caracase, kam prišiel 3. novembra 2009 a kde 12. januára 2010 odovzdal svoje poverovacie listiny, sa usiloval najmä o obnovenie atmosféry rešpektu a spolupráce medzi vládou a Katolíckou cirkvou, s cieľom spoločne sa angažovať najmä v oblasti sociálnej spravodlivosti a boja proti chudobe a kriminalite.

Pápež František ho 31. augusta 2013 vymenoval za svojho štátneho sekretára, pričom začiatok jeho služby stanovil na 15. októbra.

V tých dňoch však bol prelát nútený odísť do Padovy na operáciu, a tak ho v určený deň počas krátkej slávnosti v knižnici Štátneho sekretariátu pápež privítal „in absentia“ a zároveň poďakoval kardinálovi Bertonemu, ktorý po viac ako siedmich rokoch opúšťal svoj úrad. Dňa 25. októbra bol prepustený z nemocnice v Benátsku, ale niekoľko dní zostal vo svojom rodnom kraji, aby sa zotavil. Do Vatikánu pricestoval v sobotu 16. novembra a svoju novú misiu začal v pondelok 18. novembra po koncelebrovaní svätej omše s pápežom v Dome sv. Marty.

Trinásteho decembra 2013 sa v Sala Regia prvýkrát stretol s veľvyslancami krajín, ktoré majú diplomatické vzťahy so Svätou stolicou.

V tom istom mesiaci, teda v decembri 2013 sa zúčastnil na práci 2. zasadnutia Rady kardinálov, ktorú zriadil pápež František, aby mu pomáhala pri riadení univerzálnej Cirkvi a zaoberala sa projektom revízie konštitúcie Pastor Bonus. Zúčastnil sa aj na ďalších zasadnutiach tejto rady a pápež stanovil, že od júla 2014 sa bude plne zúčastňovať na jej zasadnutiach ako ostatných osem členov.

Pápežom Františkom bol menovaný a kreovaný za kardinála počas konzistória 22. februára 2014, pridelený mu bol titulárny Chrám sv. Šimona a Júdu Tadeáša v Torre Angela.

Svätý Otec František 26. júna 2018 rozhodnutím Rescriptum ex Audentia Ss.mi zaradil kardinála Pietra Parolina medzi kardinálov biskupov, takže bol vo všetkom zrovnoprávnený s kardinálmi, ktorým bol udelený titul suburbárnej cirkvi.

Dňa 7. marca 2023 Svätý Otec František, ktorý musel obnoviť Radu kardinálov, pretože mandát tej predchádzajúcej vypršal, vymenoval kardinála Parolina za člena novej rady.

Zdroj: vatican.va Preložila: Mária Spišiaková