[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je piatok 19. 07. 2024   Meniny má Dušana      Pošlite tip TK KBS [RSS][Email][Mobile][Twitter][Instagram][Threads][Facebook] Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  júl  >>
poutstštpisone
1234567
891011121314
15161718192021
22232425262728
293031    

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy
Podcast:
Google|Apple|Spotify

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Takmer štyridsať mierových procesov spochybňuje vojny na celom svete
P:3, 26. 06. 2023 10:12, ZAH

Španielsko 26. júna (VaticanNews) Správa Autonómnej univerzity v Barcelone analyzuje mnohostrannú dynamiku, ktorá sa snaží mierovou cestou ukončiť ozbrojené konflikty. Cirkev je v súčasnosti zapojená do ôsmich mierových rokovaní v Afrike, Amerike a v Európe.

Návšteva kardinála Mattea Zuppiho v Kyjeve 5. a 6. júna trvala necelých 48 hodín, ale boli to dva veľmi intenzívne dni, ktoré využil na dôležité stretnutia, vypočul si šokujúce svedectvá a z prvej ruky sa dozvedel o barbarstve spôsobenom vojnou na Ukrajine, ktorá trvá už šestnásť mesiacov. Zuppi prišiel na Ukrajinu ako osobitný vyslanec pápeža Františka, aby preskúmal možnosť nadviazania dialógu vedúceho k mieru, a s týmto cieľom sa stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Tieto snahy sú súčasťou diplomatických a humanitárnych akcií, ktoré Svätá stolica podniká od začiatku tohto konfliktu, ale nie sú to izolované alebo ojedinelé činy. V skutočnosti sa v súčasnosti tisíce ľudí zúčastňujú na tridsiatich deviatich mierových procesoch v rôznych zemepisných šírkach na celej planéte, pričom spochybňujú násilie ako prostriedok riešenia konfliktov. Ide o komplexné iniciatívy, do ktorých sú okrem strán konfliktu zapojené aj tretie strany, ktoré spolupracujú na dosiahnutí prímeria a udržateľných riešení.

Prehľad konfliktov

Jedným z príkladov, keď boli takéto rokovania úspešné, bol 2. november minulého roka, keď etiópska vláda podpísala trvalú mierovú dohodu s Ľudovým oslobodzovacím frontom Tigraja, regiónom na severe krajiny, s ktorým je v násilnom konflikte od konca roka 2020. Dohoda stanovila trvalé zastavenie nepriateľských akcií a plán realizácie záväzkov podpísaných oboma stranami. K dosiahnutiu tohto bodu a následnému sprevádzaniu krehkého mierového procesu prispeli zástupcovia Africkej únie, Medzivládneho orgánu pre rozvoj (IGAD) a diplomacie USA.

Tieto a všetky ďalšie diplomatické, politické, vojenské, sociálne a humanitárne snahy, ktoré dnes prebiehajú vo svete, sú podrobne opísané v správe „Mierové rozhovory 2022. Analýza trendov a scenárov“. Ide o komplexný zborník, ktorý pripravili výskumníci zo Školy kultúry mieru (Escola de Cultura de Pau) Autonómnej univerzity v Barcelone. Dokument poskytuje prehľad konfliktov podľa krajín a kontinentov a opisuje rôzne scenáre, v ktorých sa odohrávajú. V správe sa napríklad analyzuje vojna v Tigraji z pohľadu 15 aktívnych rokovaní v Afrike, ktoré predstavujú 39 % celkového celosvetového úsilia. Na Áziu pripadá 26 % aktívnych prípadov (desať rokovaní), na Európu 15 % (šesť rokovaní) a na Blízky východ a Ameriku po štyri prípady, teda spolu 20 %. V texte sa tiež poukazuje na to, že priebeh značného počtu mierových rokovaní v roku 2022 ovplyvnila ruská invázia na Ukrajinu vo februári minulého roka.

Riešenie konfliktov mierovými metódami

Odborníci samozrejme upozorňujú, že za mierové procesy nemožno považovať všetky iniciatívy, ktoré sa snažia o zmierenie pozícií konfliktných strán, ale len tie, ktorých cieľom je vyriešiť konflikty a zmeniť ich príčiny mierovými metódami. Zásadný význam tu majú tzv. mierové rokovania, t. j. procesy dialógu medzi aspoň dvoma znepriatelenými stranami konfliktu, v ktorých sa v spoločnom rámci riešia rozdiely s cieľom ukončiť násilie a nájsť riešenie, ktoré by vyhovovalo ich požiadavkám. Týmto dialógom zvyčajne predchádzajú prieskumné fázy, ktoré okrem iného umožňujú určiť formát, miesto, podmienky a záruky budúcich rokovaní, vysvetľuje Josep Maria Royo, akademik, ktorý prispel do správy zaoberajúcej sa najmä situáciou v Afrike.

Z porovnávacej štúdie prípadov mierových procesov vyplýva, že k dobrým výsledkom prispieva viacero faktorov, z ktorých prvým je dospieť k záveru, že ozbrojený boj nie je potrebný na dosiahnutie cieľov, a preto je dialóg najlepšou, ak nie jedinou možnosťou. Royo však dodáva, že to všetko so sebou prináša aj ochotu urobiť ústupky, pokiaľ ide o vlastnú pozíciu, aby všetci veľa získali a nikto nestratil všetko.

„Ďalšími otázkami, ktoré môžu vytvoriť priaznivú klímu pre mierový proces, sú tzv. kľúčové príležitosti (doslova Window of Opportunity), a to na domácej a/alebo medzinárodnej úrovni. Tie môžu mať podobu historickej udalosti, ako napríklad 11. septembra alebo koniec studenej vojny, alebo zmeny režimu v krajine, alebo počas inštitucionálnej krízy v danej krajine. Svoju úlohu zohrávajú aj nátlak, hrozby a ultimáta týkajúce sa sankcií zo strany medzinárodného spoločenstva. Ďalšie príležitosti sa môžu otvoriť, keď región navštívi vysoký úradník alebo medzinárodný aktér, napríklad prezident, alebo ako pápež František počas svojich návštev Stredoafrickej republiky a Kuby v roku 2015,“ upozorňuje Royo.

Úloha tretích strán

Ďalším prvkom na urýchlenie mierového procesu je intervencia tretích strán, ktoré musia byť uznané ako legitímne, najmä stranami konfliktu. Týmto aktérom, ktorými sú zvyčajne medzinárodné inštitúcie alebo orgány, musí byť zaručená bezpečnosť, aby mohli prispieť k dialógu a uľahčiť rokovania o ukončení konfliktu. Podľa správy bola v 90% procesov dialógu uskutočnených v roku 2022 aktívne prítomná tretia strana, napríklad OSN, ktorá sa zúčastnila na 60 % procesov zahŕňajúcich aspoň jednu tretiu stranu.

Josep Maria Royo zdôrazňuje, že títo aktéri posilňujú a vyvažujú aktérov konfliktu, vedú a odblokovávajú dialóg, určujú poriadok a priority v témach programu a tiež rešpektujú a zaručujú záväzky, ktoré prijali. Vďaka svojej autorite môžu tiež vyvíjať tlak na aktérov konfliktu, aby urobili ústupky alebo boli otvorení navrhovaným riešeniam. V skutočnosti tretie strany vo svojich oblastiach odbornosti prinášajú do rokovaní väčšiu odbornú kapacitu.

Spolupráca Katolíckej cirkvi v mierových procesoch

Katolícka cirkev spolupracovala na mierových procesoch v Kamerune, Mozambiku, Stredoafrickej republike, Konžskej demokratickej republike, Južnom Sudáne, Kolumbii a na Haiti a teraz sa jej príspevok oficiálne pripája k ďalším, aby uľahčila dialóg v konflikte medzi Ruskom a Ukrajinou. Prítomnosť Cirkvi má podobu účasti zástupcov vatikánskej diplomacie, sprostredkovania rôznych biskupských konferencií alebo misií komunít, ako je Sant'Egidio. Napríklad v prípade Ukrajiny budú výsledky rozhovorov kardinála Zuppiho s náboženskými predstaviteľmi, ako aj jeho priama skúsenosť s utrpením napadnutých ľudí „určite užitočné pri posudzovaní krokov, ktoré treba uskutočniť na humanitárnej úrovni, ako aj pri hľadaní ciest k spravodlivému a trvalému mieru“, uvádza Tlačové stredisko Svätej stolice.

Felipe Herrera-Espaliat - Vatican News



( TK KBS, VaticanNews CZ, ml; pz ) 20230626022   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]