Vatikán 21. júna (VaticanNews) V rozhovore pri príležitosti predstavenia pracovného dokumentu synody sa luxemburský arcibiskup kardinál, hlavný rečník budúceho generálneho zhromaždenia synody, venuje viacerým otázkam. O zneužívaní hovorí, že „nezaoberať sa hierarchiou znamená zakrývať hriech a zraňovať obete“. Na okraj rozhovoru komentuje stroskotanie lode s migrantmi v Grécku: „Cítim sa hrozne a bolí ma, keď vidím politiku Európskej únie.“

Jezuitský kardinál Jean-Claude Hollerich, luxemburský arcibiskup a generálny rektor budúceho generálneho zhromaždenia biskupskej synody, vysvetľuje hodnotu dokumentu Instrumentum laboris, ktorý bol v utorok 20. júna predstavený vo Vatikáne. V rozhovore pre vatikánske médiá opakuje, že je potrebné nájsť nový jazyk, ktorým sa bude hovoriť o Bohu s ľuďmi našej doby. Zamýšľa sa nad dynamikou zneužívania v Cirkvi a nad tým, ako znížiť rozsah tejto pohromy. Zameriava sa na špecifiká synodálneho stanoviska a pripomína, že ženy sa majú plne podieľať na živote Cirkvi, pretože „aj kňazi a kardináli môžu variť kávu...".

Vaša Eminencia, v Instrumentum laboris čítame, že "neruší ani nepohlcuje" celé bohatstvo etáp synodálnej cesty. Aký dynamizmus chcete odovzdať Cirkvi?

Je to dynamizmus živej Cirkvi. Dokument je len jeho odrazom. Synodu sme prežívali v malých spoločenstvách, vo farnostiach, v diecézach: je v nej mimoriadne bohatstvo. Je jasné, že ak z toho všetkého urobíme zhrnutie, trochu sa to ochudobní, ale myslím si, že každý stále cíti [toto bohatstvo, pozn. red.] a nachádza sa v slovách Instrumentum laboris.

Ako sa vyhnúť rozdeľujúcemu jazyku?

Jazyk je jazykom ľudí, ktorí ho používajú. Nie sme zodpovední za to, aby sme robili teológiu. Teológia je potrebná a potrebujeme mnoho teológií synodality, hovorím to v množnom čísle. Ale to nie je naša úloha, to je úloha univerzít, seminárov, teológov. Chceme byť vernými služobníkmi Božieho ľudu a odovzdávať ďalej to, čo sme počuli. Hovorím "my", pretože na tomto pracovnom dokumente spolupracovalo mnoho ľudí. Pretože je to pracovný dokument, nie syntéza. Je ako Duchovné cvičenia svätého Ignáca: text, ktorý treba žiť, nielen čítať.

Stručne povedané: na ktorých musíte neustále cvičiť...

Áno. Nechceli sme predložiť krásny text obohatený o prejavy synodálnych otcov, ktorý by sa potom na konci mierne upravil a odhlasoval. Chceli sme pripraviť text s otázkami na zamyslenie, zamyslenie, ktoré by malo byť súčasťou toho rozhovoru v Duchu, toho počúvania druhého, hľadania odpovedí v tom, čo hovorí druhý. Je to Duch Svätý, ktorý nám ukazuje cestu, a to je krásne. Neviem, aký bude výsledok synody. Nie je mojou úlohou urobiť tento výsledok, to je úloha účastníkov biskupskej synody.

Aká otázka vás najviac znepokojuje?

Som Európan, takže táto: Ako môžeme dať ľuďom tvár Ježiša? Pretože si myslím, že ľudia často vidia Ježiša s veľkou sympatiou, ale v Cirkvi Ježiša nepoznajú. Ako teda vyjadriť všetku Ježišovu dobrotu, všetku Ježišovu svätosť bez toho, aby sme zrušili učenie Cirkvi? To je podľa mňa najdôležitejšia úloha. Musíme nájsť nový jazyk, ktorým budeme hovoriť o Bohu konkrétnym ľuďom našej doby a všetkých kontinentov.

Jedným z kľúčových slov synodálnej púte je "účasť": čo podľa vás signalizuje účasť žien na zložení generálneho zhromaždenia?

Myslím si, že je normálne, že sú tam ženy. Keďže krst je našou základnou sviatosťou, dôstojnosť krstu je pre ženy rovnaká ako pre mužov. Musíme hovoriť o ženách. Nemyslím si, že by sme mali hovoriť o kňazstve žien, ale o dôstojnosti žien a o tom, ako sa ženy môžu plne a spoluzodpovedne podieľať na živote Cirkvi. Pretože ony tu nie sú na to, aby varili kávu pre farárov, pre malé služby, ku ktorým je každý povolaný; aj farári a kardináli môžu variť kávu. Vypočuť si, čo majú ženy povedať Cirkvi, je nevyhnutné. Našťastie žijeme v spoločnosti, kde je dôstojnosť žien veľmi vysoká. V Cirkvi máme Máriu Magdalénu, apoštolku apoštolov. Čítam knihu o ženách v stredoveku. Táto kniha je veľmi inteligentná, pretože ukazuje, že ženy mali v stredoveku veľmi zásadné úlohy a že muži, ktorí písali dejiny, na ne postupne zabudli.

Prečo si myslíte, že je to tak?

Kvôli sebectvu tých, ktorí písali dejiny. Myslím si, že synodálny postoj je vždy postojom, ktorý ide proti egoizmu. Pretože vždy musím prijať druhého ako niekoho, kto je iný ako ja, počúvať ho s empatiou, modliť sa, spoločne uvažovať.

Kríza spôsobená zneužívaním zaujíma v Instrumentum významné miesto. Ako môže Cirkev v tejto súvislosti znovu získať dôveryhodnosť?

Bolí to. Keď čítam o zneužívaní, keď sa stretávam s obeťami, niekedy plačem s nimi. V týchto chvíľach je Cirkev tak ďaleko od Ježiša. Je to otázka moci, sexu a moci spolu. Ak bude Cirkev synodálna, myslím si, že si zneužívanie všimneme oveľa rýchlejšie, bude ťažké niečo utajiť. V povedzme klerikálnejšej cirkvi sa niekedy ľudia neodvážia konfrontovať hierarchiu, ale nekonfrontovať hierarchiu znamená zakrývať hriech a zraňovať obete. Obete musia byť vždy na prvom mieste záujmu Cirkvi. V synodálnej cirkvi bude zneužívanie naďalej prítomné, bohužiaľ, myslím si to, ale v oveľa menšej miere, pretože v synodálnej cirkvi je istá transparentnosť, vidíte, čo sa robí... Toto naozaj musíme dať do poriadku, je to niečo, čo nemôžeme v cirkvi tolerovať.

Ako má konanie synody o synodalite vplyv na budovanie spravodlivého pokoja?

Spravodlivý mier je jediný možný mier. Bez spravodlivosti niet pokoja. Vidíme, aký ťažký je spravodlivý mier v konflikte na Ukrajine, ale aj v Sýrii a iných konfliktoch, v Sudáne... Nemôžeme byť blízko Bohu bez toho, aby sme boli blízko trpiacim ľuďom. Ľudia dnes strašne trpia vojnou. Každý deň je zabitých toľko ľudí, ženy sú znásilňované, deti sú znásilňované. To je úplne v rozpore so Stvoriteľom a Spasiteľom. Musíme sa usilovať o spravodlivý mier. Snaha o mier je súčasťou kresťanstva.

Dnes je Svetový deň utečencov. Chcel by som sa vás opýtať, čo si myslíte o tragickom stroskotaní lode v Grécku, najväčšej takejto tragédii v Stredozemnom mori?

Cítim sa strašne. Nejde len o túto loď... Každý týždeň, každý mesiac zomierajú v Stredozemnom mori ľudia. Zvykli sme si na tieto správy a bolí to. A keď vidím politiku Európskej únie... tiež to bolí. Pretože hovoríme o európskych hodnotách, ale tie platia len pre občanov EÚ. Pre ostatných tieto práva neexistujú. Vytvárame tábory na hraniciach Únie... ak by v týchto táboroch bola ľudská dôstojnosť, bolo by to v poriadku, ale ak tam nie je ľudská dôstojnosť, ak je tam otroctvo, ak rodiny už nemôžu dúfať v opätovné spojenie, myslím si, že Európa sa už nemôže odvolávať na tieto hodnoty. Je to veľmi vážna vec, ktorá sa dnes deje. Cirkev Ježiša Krista sa musí vždy angažovať v prospech tých najchudobnejších, v prospech utečencov. Je ich čoraz viac, najviac ich nie je v Európe, ale musíme niečo urobiť, musíme pomôcť.

Antonella Palermo – Vatican News