Rožňava 26. mája (TK KBS) Prinášame spomienku rožňavského biskupa Mons. Stanislava Stolárika na zosnulého košického emeritného arcibiskupa Mons. Alojza Tkáča.
Pastier hlbokej modlitby, viery a vernosti
S bolesťou som prijal správu o odchode vzácneho človeka, kňaza, arcibiskupa Alojza, ktorého si Pán povolal do večného príbytku. S prirodzenou bolesťou je vo mne prítomná aj veľká radosť, že si ho povolal Pán, aby ho ako svojho dobrého služobníka, syna, odmenil nepominuteľnou odmenou – večným životom za jeho vernosť svojmu Bohu a jeho Cirkvi, a to až do posledného dychu svojho života.
Košickému otcovi arcibiskupovi Bernardovi, košickému pomocnému biskupovi Markovi, kňazom arcidiecézy, ale aj všetkým veriacim a ľuďom, ktorí mali radi nášho zosnulého otca arcibiskupa Alojza, vyslovujem svoju spoluúčasť pri prežívaní tejto udalosti.
Ako Košičan som mal možnosť i milosť poznať emeritného otca arcibiskupa Alojza už od mojej mladosti. Videl som jeho pastoračné aktivity, lásku dobrého pastiera, ktorú prežíval voči jemu zvereným, a to nielen verejnou, za totality „dovolenou“ činnosťou, ale aj tajným vedením jednotlivcov i skupiniek, zvlášť mladých ľudí. Nebál sa nasadiť svoje sily a slobodu v rôznych aktivitách pre Božie kráľovstvo v období náboženskej neslobody. Pre jeho vernosť Bohu, odplata režimu nedala na seba dlho čakať. „Nebezpečne“ aktívny kňaz bol odobratím štátneho súhlasu odstavený od verejnej pastoračnej činnosti.
Ale jeho tajné duchovné aktivity pokračovali, aj keď bol civilne zamestnaný ako vodič električky. Nemohol sám verejne slúžiť svätú omšu, ale aspoň vozil ľudí na sväté omše.
Po páde totality, 17. marca 1990, keď bol vysvätený za biskupa, nám, kňazom otec kardinál Tomko, jeho svätiteľ povedal: „Máte biskupa.“ Bola to skutočnosť, ktorú sme dovtedy nezažili. Nový košický biskup sa stal otcom Božieho ľudu Košickej diecézy. Rozbehol sa život Cirkvi v slobode pod vedením nášho biskupa Alojza, ktorý zveroval úlohy kňazom - svojim spolupracovníkom. Prichádzali podnety a aktivity, nad ktorými stál náš otec biskup a všetko starostlivo zvažoval v modlitbe, aby „neuhášal Ducha“. Každý má možnosť dodnes vidieť všetko to, čo bolo vykonané pod kuratelou otca arcibiskupa.
Nemôžem nespomenúť, že keď ma Svätý Otec Ján Pavol II. vymenoval za biskupa, mojím hlavným svätiteľom bol práve vtedy už arcibiskup a metropolita Alojz Tkáč. Cez jeho ruky mi Pán daroval plnosť kňazstva a stal som sa jeho pomocným biskupom, teda začal som s ním spolupracovať oveľa užšie.
On bol naplno kňazom, jeho radosťou bol predovšetkým seminár a početné kňazské povolania. Dalo by sa veľmi veľa povedať o našom zosnulom arcibiskupovi Alojzovi. Za to, čo som vyjadril, aj za mnoho nevypovedaného chcem vysloviť veľké „ďakujem“.
Ďakujem Ti brat Alojz, brat v kňazskej a biskupskej službe za to, že si neuhášal Ducha, ďakujem za to, že si sa vždy vo svojej službe usiloval - ako kňaz i biskup, aby v tebe horelo Božie svetlo. Toto som vnímal ako najprimárnejšie. Aby v tvojej duši horelo Božie svetlo. To som vyjadril aj pri oslave 60. výročia Tvojej kňazskej vysviacky a myslím si, že je to dostatočne silné svedectvo pre nás biskupov i kňazov i pre všetok ľud. Dnes verím, že si už ponorený v Božom svetle, ktoré my ešte nevidíme.
Mons. Stanislav Stolárik, rožňavský biskup
