Vatikán 24. mája (VaticanNews) Dnešná situácia nám ukazuje, aký bol prezieravý svätý Pavol VI. vo svojej encyklike o ľudskej plodnosti. Už v roku 1968 pápež predvídal dôsledky ku ktorým povedie oddelenie ľudskej sexuality od odovzdávania života. Poukazuje na to Jean-Marie Le Méné, predseda Nadácie Jerôme Lejeune, keď sumarizuje medzinárodný kongres o Humanae Vitae, ktorý sa konal v Ríme z iniciatívy práve tejto nadácie.

Le Méné konštatoval, že ak sa sexualita oddelí od morálnych princípov a učenia Cirkvi, tak sa stáva závislou od nadvlády trhu a technológie, ktoré sledujú naplnenie dvoch radikálne odlišných cieľov: chcú sa vyhnúť za každú cenu plodeniu detí alebo naopak, zabezpečiť potomstvo za akúkoľvek cenu.

Na kongrese o Humanae vitae bol z doktrinálneho hľadiska najdôležitejší prejav, ktorý predniesol kardinál Luis Ladaria SJ, ktorý ako prefekt Dikastéria pre náuku viery potvrdil plnú platnosť dokumentu.

„Pri príležitosti dvadsiateho výročia vydania encykliky Humanae vitae už Ján Pavol II. upozornil na jej prorocký charakter: «Roky, ktoré nasledovali po vydaní encykliky, napriek pretrvávajúcej neoprávnenej kritike a neprijateľnému mlčaniu, dokázali čoraz jasnejšie ukázať, že dokument Pavla VI. bol vždy nielen vysoko aktuálny, ale aj bohatý na prorocký význam.» Ten nachádza svoj základ v integrálnej antropologickej koncepcii toho, čo znamená pravda o láske, sexualite a živote. Integrálna antropológia, ktorá odmieta na jednej strane biologický redukcionizmus transhumanizmu a na strane druhej negáciu tela rodovou ideológiou.

Encyklika je stále aktuálna, pretože je správnou odpoveďou Magistéria na dualistické antropológie, ktoré chcú inštrumentalizovať telo, a ktoré nie sú novým, postmoderným a sekulárnym humanizmom, ale skutočným antihumanizmom. Encyklika navrhuje antropológiu celého človeka, antropológiu schopnú zjednotiť slobodu s prirodzenosťou. Aj dnes sa napĺňa to, čo encyklika už povedala: «Dá sa predpokladať, že toto učenie možno nebude ľahko prijaté všetkými: je príliš veľa hlasov - posilnených modernými prostriedkami propagandy - ktoré sú v rozpore s učením Cirkvi.

V skutočnosti Cirkev neprekvapuje, že je, podobne ako jej božský zakladateľ, „znamením protirečenia“ (porov. Lk 2, 34). ale neprestáva preto s pokornou rozhodnosťou hlásať celý morálny zákon, prirodzený i evanjeliový.»

Aj my sme uprostred nášho sveta povolaní byť „znamením protirečenia“ (porov. Lk 2, 34) a s pokorou a pevnosťou hlásať pravdu o človeku, láske, sexualite a živote.“

Martin Jarábek