Vatikán 25. apríla (TK KBS) Sekretár pre vzťahy so štátmi a medzinárodnými organizáciami ilustruje z Lichtenštajnska, kde je na návšteve, pôsobenie Svätej stolice pri sprostredkovaní mieru v konfliktoch, upozorňuje na hlbokú krízu multilaterálneho systému a veľkých organizácií, najmä OSN, a vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby obnovilo "ducha Helsiniek": vatikánska diplomacia je diplomaciou zmierenia na rozdiel od diplomacie zaujatých nárokov.
Všetci túžime po mieri a tento mier nemožno dosiahnuť, pokiaľ nepôjdeme cestou zmierenia. To vyjadril arcibiskup Paul Richard Gallagher, sekretár pre vzťahy so štátmi a medzinárodnými organizáciami, vo svojom prejave "Diplomacia a evanjelium", ktorý predniesol v Lichtenštajnsku, kde je na návšteve 24.-26. apríla počas konferencie "Diplomacia a evanjelium" na radnici hlavného mesta Vaduz.
Hrozba vojny v Európe, nič nemožno brať ako samozrejmosť
Mons. Gallagher vo svojom obsiahlom príspevku hovoril o pápežskej diplomacii inšpirovanej evanjeliom, a preto vždy v prospech mieru a ľudskej dôstojnosti, pričom ako červená niť sa ňou vinie milosrdenstvo. Obavy z vojny na Ukrajine sú v jeho slovách nevyhnutne niekoľkokrát pripomenuté: "Teraz, keď aj Európa cíti ohrozenie mieru viac ako inokedy, pretože je zranená tragickou agresívnou vojnou Ruska proti zmučenej ukrajinskej krajine, nemožno už nič považovať za samozrejmé," poznamenal. Odkazuje na trvalé hodnoty evanjelia, ktoré vychováva tak ako žiadne iné, na umení smerovať k mieru, takpovediac „vytiahnuť“ ľudí, národy, národy zo špirály vojen, zášte a nenávisti, priviesť ich na cestu dialógu a hľadanie spoločného dobra.
Stále sa neobjavujú žiadne záblesky mierového sprostredkovania medzi Ruskom a Ukrajinou
Predstaviteľ Vatikánu zdôrazňuje, že "pápežská diplomacia nemá žiadne mocenské záujmy: ani politické, ani ekonomické, ani ideologické". Pretože, ako upozorňuje, nejde o diplomaciu podobnú diplomacii jednotlivých štátov, ktorá sa stará o svoje vlastné záujmy, ale dbá o presadzovanie spoločného dobra. Svätá stolica preto môže "s väčšou slobodou predstavovať každému dôvody tých druhých a odsúdiť každému riziká, ktoré môžu pre všetkých znamenať sebareferenčné vízie". Vďaka tomu je navyše v mimoriadnej situácii pandémie alebo samotného konfliktu na Ukrajine pápež František viac ako inokedy považovaný svetovými špičkami za morálnu autoritu a pozoruhodný záchytný bod, a to do tej miery, že sa dovolávajú jeho intervencie a sprostredkovania: v skutočnosti uznávajú jeho poslanie pontifika, teda ako mosta, ktorý prekonáva bariéry, ktoré by inak boli neprekročiteľné. “Žiaľ," poznamenáva Gallagher, “napriek všetkému úsiliu Svätého Otca a Svätej stolice sa stále nenaskytla vhodná príležitosť na uľahčenie mierového sprostredkovania medzi Ruskom a Ukrajinou.
V mene milosrdenstva ukončite vojnu na Ukrajine
Tajomník pre vzťahy so štátmi nezabúda spomenúť ani riziko, že sa Európa "stále viac stáva telom - možno dokonca zdanlivo dobre organizovaným a veľmi funkčným - ale bez duše; čo je v hlbokom rozpore so skutočnou identitou Európy, ktorá je bohatá na históriu, tradície a ľudskosť". To súvisí s rešpektom k dôstojnosti ľudí. Nakoniec sa Gallagher venuje tomu, že politická zodpovednosť musí byť prežívaná "v znamení milosrdenstva, ako vysoká forma dobročinnosti". V tomto horizonte upozorňuje, že "sa nemôžeme zmieriť s tým, že vojna na Ukrajine môže ešte dlho pokračovať s tragickými a nepredstaviteľnými následkami". A pokračuje: „Aj keď sa v tejto chvíli zdá, že sa neotvára žiadny priestor pre prípadné konanie, nesmieme nikdy strácať nádej a najmä veriaci v Krista musia udržiavať pri živote ideál mieru a dôveru v Boha, že táto vojna skončí, aj keď to nebude koniec, aký si predstavujú prezident Zelensky alebo prezident Putin. Všetci si prajeme spravodlivý mier, ale mier musí ešte len nastať, a k tomu musíme, ak to bude nutné, začať myslieť aj na "nemysliteľné". Prianím je "konkrétny, premenlivý a vyvíjajúci sa mier, aby bol spojovacím článkom v novom blahodarnom procese medzi stranami konfliktu, a nie len rozdelením na víťazov a porazených".
