Vatikán 23. apríla (VaticanNews) Prinášame plné znenie príhovoru pápeža Františka, ktorý predniesol z okna Apoštolského paláca pred poludňajšou modlitbou Regina Coeli v III. veľkonočnú nedeľu 23. apríla.

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Dnešnú tretiu veľkonočnú nedeľu evanjelium hovorí o stretnutí zmŕtvychvstalého Ježiša s emauzskými učeníkmi (porov. Lk 24, 13-35). Sú to dvaja učeníci, ktorí skleslí zo smrti Učiteľa sa rozhodli vo veľkonočný deň opustiť Jeruzalem a vrátiť sa domov. Možno boli trochu znepokojení, pretože počuli ženy, ktoré prišli od hrobu a hovorili, že hrob je prázdny. Oni však aj tak odchádzajú. A zatiaľ čo smutne kráčajú a rozprávajú sa o tom, čo sa stalo, pridáva sa k nim Ježiš, ale oni ho nespoznajú. Ježiš sa ich pýta, prečo sú takí smutní a oni mu odpovedajú: «Ty si vari jediný cudzinec v Jeruzaleme, ktorý nevie, čo sa tam stalo v týchto dňoch?» (v. 18). Ježiš odpovedá: «A čo?» (v. 19). A oni mu vyrozprávajú celý príbeh a Ježiš ich nechá, aby mu ho porozprávali. Potom, počas toho ako kráčajú, im pomáha nanovo čítať fakty, tentokrát inak, vo svetle proroctiev, vo svetle Božieho slova, všetkého čo bolo zvestované izraelskému ľudu. Znovu prečítať: to je to, čo s nimi Ježiš robí, pomáha im opätovne čítať. Zastavme sa pri tomto aspekte.

Aj pre nás je dôležité, aby sme si spolu s Ježišom znovu prečítali náš príbeh: príbeh nášho života, určitého obdobia, príbeh našich dní, so sklamaniami a nádejami. Ale podobne ako títo učeníci, sa aj my môžeme ocitnúť stratení čeliac tomu čo sa nám deje, tvárou v tvár udalostiam, osamelí a neistí, s mnohými otázkami, starosťami, sklamaniami, mnohými vecami. Dnešné evanjelium nás pozýva, aby sme Ježišovi povedali všetko, úprimne, bez strachu, že ho otravujeme – On počúva – bez obáv, že povieme niečo nesprávne, bez toho, aby sme sa hanbili, že niekedy iba s námahou rozumieme. Pán sa teší, keď sa mu otvoríme; len tak nás môže chytiť za ruku, sprevádzať nás a znovu nechať rozhorieť naše srdce (porov. v. 32). Teda aj my sme, podobne ako emauzskí učeníci, povolaní zdržať sa s ním, aby zostal s nami, keď sa zvečerieva (porov. v. 29).

Existuje dobrý spôsob ako to urobiť, a dnes by som vám ho chcel ponúknuť: spočíva v tom, že každý večer venujeme chvíľu krátkemu spytovaniu svedomia. Čo sa dnes vo mne stalo? Toto je otázka. Ide práve o to, aby sme si s Ježišom znovu prečítali náš deň, aby sme si opäť prešli náš deň: aby sme mu otvorili svoje srdce, aby sme mu odovzdali ľudí, rozhodnutia, obavy, pády a nádeje; aby sme sa postupne naučili pozerať na veci inými očami, jeho očami, a nielen našimi. Môžeme tak prežiť skúsenosť tých dvoch učeníkov. Tvárou v tvár Kristovej láske sa aj to, čo sa zdá byť namáhavé a neúspešné, môže ukázať v inom svetle: kríž, ktorý sa ťažko prijíma, rozhodnutie odpustiť nejakú urážku, neuskutočniť pomstu, námaha v práci, úprimnosť, ktorá niečo stojí, skúšky rodinného života sa nám môžu ukázať v novom svetle, vo svetle Ukrižovaného, Zmŕtvychvstalého Krista, ktorý vie z každého pádu urobiť krok vpred. Na to je však dôležité odstrániť obranné mechanizmy: dať Ježišovi čas a priestor, nič pred ním neskrývať, prinášať mu utrpenie, nechať sa zraniť jeho pravdou, nechať srdce rozochvievať pri vánku jeho Slova.

Dnešný večer môžeme začať tým, že si venujeme chvíľu modlitby, počas ktorej sa budeme pýtať sami seba: Aký bol môj deň? Aké boli radosti, obavy, ťažkosti... Aké to bolo, čo sa stalo? Aké boli perly tohto dňa, i keď možno skryté, za ktoré môžem poďakovať? Bolo v tom, čo som urobil, aspoň trochu lásky? A aké pády, smútky, pochybnosti a obavy môžem priniesť Ježišovi, aby mi otvoril nové cesty, pozdvihol ma a povzbudil? Nech nám Panna Mária, Panna najmúdrejšia, pomôže rozpoznať Ježiša, ktorý kráča s nami, aby sme spolu s ním čítali – to je to slovo: znovu čítali – každý deň nášho života.

(Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News, Beáta Dorková)