[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je utorok 27. 02. 2024   Meniny má Alexander      Pošlite tip TK KBS [RSS][Email][Mobile][Twitter][Instagram][Threads][Facebook] Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  február  >>
poutstštpisone
   1234
567891011
12131415161718
19202122232425
26272829   

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy
Podcast:
Google|Apple|Spotify

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Katechéza o evanjelizačnom nadšení (11) Svedkovia: mučeníci
P:3, 19. 04. 2023 15:38, ZAH

Vatikán 19. apríla (VaticanNews) Pri pravidelnej generálnej audiencii Svätý Otec František pokračoval v katechézach o evanjelizačnom nadšení. V 11. časti cyklu, v stredu 19. apríla, hovoril na tému «Svedkovia: mučeníci», pričom vysvetlil, že mučeníci nie sú „hrdinami“, ale „kresťanmi zrelými vo viere“. Zopakoval, že aj dnes je ich mnoho a pripomenul misionárov lásky zabitých v Jemene. Na závere opäť vyzval k modlitbe za Ukrajinu.

Mierne slnečné lúče na Námestí sv. Petra zohrievali pútnikov, keď pápež František prechádzal popri nich vo svojom pápežskom džípe,  v ktorom, ako je už zvykom, prijal i niekoľko detí. V rozprávaní o mučeníkoch Svätý Otec spomenul niekoľko konkrétnych príkladov počnúc prvého mučeníka sv. Štefana, ale napríklad i sv. Vavrinca. Po katechéze pri pozdravoch pripomenul poľsky hovoriacim pútnikom ich patróna, sv. Vojtecha slovami:

„Dnes sme hovorili o mučeníkoch. Medzi nimi je aj svätý Vojtech, biskup, patrón Poľska, ktorého slávnosť budete sláviť o niekoľko dní. Nech vám jeho mučeníctvo, ktoré sa stalo svedectvom pre Cirkev v Poľsku, dodá od Boha odvahu vo viere.“

Dnes výnimočne mali miesto v pozdravoch jednotlivých jazykov aj slovinsky hovoriaci pútnici. Pápež František sa na nich obrátil slovami:

„Srdečne vítam slovinsky hovoriacich pútnikov. Osobitne pozdravujem študentov a učiteľov Arcidiecézneho gymnázia Antona Martina Slomšeka a dúfam, že slávenie veľkonočného tajomstva v každom z nich posilní kresťanskú nádej a upevní lásku k Bohu a blížnemu.“

Na záver generálnej audiencie vyslovil Svätý Otec žičenie všetkým pútnikom Ríma:

„Všetkým vám želám, aby ste pri odchode z Večného mesta a návrate do svojich životných sfér svedčili o obnovenom odhodlaní usilovne pracovať vo viere, a tak prispeli k tomu, aby vo svete žiarilo svetlo vzkrieseného Krista.“

Napokon pápež František zopakoval výzvu k modlitbe za ukončenie vojny na Ukrajine:

„A vytrvajme v blízkosti a modlitbe za drahú a utrápenú Ukrajinu, ktorá naďalej znáša strašné utrpenie.“

Úvodom ku katechéze bol úryvok z Evanjelia podľa Matúša (10,16-18):

 [Ježiš povedal Dvanástim:] «Hľa, posielam vás ako ovce medzi vlkov. Buďte teda opatrní ako hady a jednoduchí ako holubice. Chráňte sa ľudí, lebo vás vydajú súdom, budú vás bičovať vo svojich synagógach a pre mňa vás budú vláčiť pred vladárov a kráľov, aby ste vydali svedectvo im aj pohanom».

Katechéza o evanjelizačnom nadšení, apoštolská horlivosť veriaceho človeka (11): Svedkovia - mučeníci

 

Drahí bratia a sestry, dobré ráno!

Venujeme sa evanjelizácii a apoštolskej horlivosti. Po uvažovaní nad svedectvom svätého Pavla, skutočného „majstra“ apoštolskej horlivosti, sa dnes náš pohľad obracia nie na jednu postavu, ale na zástup mučeníkov, mužov a žien každého veku, jazyka a národa, ktorí položili svoj život za Krista, ktorí vyliali svoju krv, aby vyznali Krista. Po generácii apoštolov boli oni „svedkami“ evanjelia par excellence. Mučeníci: prvým z nich bol diakon sv. Štefan, ukameňovaný za hradbami Jeruzalema. Slovo „mučeníctvo“ pochádza z gréckeho slova martyria, čo presne znamená svedectvo. Čiže mučeník je svedok, je to ten, kto vydáva svedectvo až po vyliatie krvi (pozri Origenes, In Johannem, II, 210). Slovo mučeník sa však v Cirkvi čoskoro začalo používať na označenie toho, kto vydal svedectvo až po preliatie krvi. Čiže svedectvo, môže byť aj to každodenné, je mučeníctvom. Avšak toto slovo sa neskôr začalo používať na označenie toho, kto vydal svoj život.

Mučeníkov však netreba vnímať ako „hrdinov“, ktorí konali individuálne, ako kvety klíčiace na púšti, ale ako zrelé a vynikajúce plody Pánovej vinice, ktorou je Cirkev. Osobitne kresťania, ktorí sa vytrvalo zúčastňovali na slávení Eucharistie, boli Duchom Svätým vedení k tomu, aby svoj život postavili na základe tohto tajomstva lásky: teda na skutočnosti, že Pán Ježiš vydal svoj život za nich, a preto aj oni mohli a mali dať svoj život za neho a za svojich bratov a sestry. Aká veľká veľkodušnosť je cesta kresťanského svedectva. Svätý Augustín často zdôrazňuje túto dynamiku vďačnosti a nezištného opätovania daru. Toto sú napríklad slová, ktoré kázal na sviatok svätého Vavrinca:

«Svätý Vavrinec bol diakonom rímskej cirkvi. V nej podával svätú Kristovu krv; v nej vylial pre Kristovo meno svoju krv. Svätý apoštol Ján jasne vyslovil tajomstvo Pánovej večere, keď povedal: «Ako Kristus položil za nás svoj život, tak sme aj my povinní dávať život za bratov» (1 Jn 3, 16). Bratia, svätý Vavrinec to všetko pochopil. Pochopil a uviedol do praxe. A skutočne opätoval to, čo prijal z tohoto stola. Miloval Krista vo svojom živote, napodobnil ho vo svojej smrti» (Príh. 304, 14; PL 38, 1395-1397). Takto svätý Augustín vysvetľoval duchovný dynamizmus, ktorý viedol mučeníkov. Týmito slovami: mučeníci milujú Krista vo svojom živote a napodobňujú ho v jeho smrti.

Dnes si, drahí bratia a sestry, pripomeňme všetkých mučeníkov, ktorí sprevádzali život Cirkvi. Ako som už mnohokrát povedal, v našich časoch je ich viac ako v prvých storočiach. Dnes je v Cirkvi veľmi veľa mučeníkov, lebo kvôli vyznávaniu viery sú vyháňaní zo spoločnosti či posielaní do väzenia... Je ich veľké množstvo. Druhý vatikánsky koncil nám pripomína, že «mučeníctvo, ktorým sa učeník stáva podobným Majstrovi, dobrovoľne podstupuje smrť za spásu sveta a ako on vylieva svoju krv, Cirkev pokladá za význačný dar a najvyšší dôkaz lásky» (Konšt. Lumen gentium, 42). Mučeníci napodobňujúc Ježiša a s jeho milosťou premieňajú násilie tých, ktorí odmietajú ohlasovanie, na veľkú, na najvyššiu príležitosť lásky, ktorá siaha až po odpustenie svojim trýzniteľom. Toto je zaujímavé: mučeníci vždy odpúšťajú svojim trýzniteľom. Štefan, prvý mučeník umieral s modlitbou na perách: „Pane, odpusť im, nevedia čo robia“. Mučeníci sa modlia za svojich trýzniteľov.

A hoci len od niektorých sa žiada mučeníctvo, «predsa všetci majú byť pripravení vyznávať Krista pred ľuďmi a nasledovať ho na ceste kríža v prenasledovaniach, ktoré Cirkvi nikdy nechýbajú» (tamže, 42). A toto prenasledovanie je vecou starých čias? Nie, to nie. Je vecou súčasnosti. Dnes kresťania znášajú mnohé prenasledovania vo svete, je ich veľmi veľa. Teraz je viac mučeníkov než v počiatkoch. Mučeníci nám tak ukazujú, že každý kresťan je povolaný k svedectvu života, aj vtedy, keď nedôjde až k preliatiu krvi, a to darovaním sa Bohu a blížnym, podľa vzoru Ježiša.

Na záver by som chcel pripomenúť kresťanské svedectvo prítomné v každom kúte sveta. Mám na mysli napríklad Jemen, krajinu, ktorá je už mnoho rokov zranená strašnou, zabudnutou vojnou, ktorá spôsobila toľko obetí a stále spôsobuje utrpenie toľkým ľuďom, osobitne deťom. Práve v tejto krajine sa objavili žiarivé svedectvá viery, ako napríklad svedectvo sestier Misionárok Lásky, ktoré tam vydali svoj život. Aj dnes sú stále prítomné v Jemene, kde poskytujú pomoc chorým starým ľuďom a osobám s postihnutím. Niektoré z nich znášali mučeníctvo, no ďalšie pokračujú - riskujú svoj život, no idú vpred. Tieto sestry prijímajú každého bez ohľadu na náboženstvo, pretože láska a bratstvo nemajú hranice.

V júli 1998 boli sestra Aletta, sestra Zelia a sestra Michaela na ceste domov po svätej omši zabité fanatikom, za to, že boli kresťanky. Nedávno, krátko po začiatku stále prebiehajúceho konfliktu, v marci 2016, boli zabité sestra Anselma, sestra Margerita, sestra Reginetta a sestra Judita spolu s niekoľkými laikmi, ktorí im pomáhali v ich charitatívnej práci medzi tými najposlednejšími. Sú mučeníkmi našich čias. Medzi týmito zavraždenými laikmi boli okrem kresťanov aj moslimovia, ktorí pracovali so sestrami. Dojíma nás, keď vidíme, ako svedectvo krvi dokáže spojiť ľudí rôznych náboženstiev. Nikdy sa nesmie zabíjať v mene Boha, pretože skrze neho sme všetci bratia a sestry. Avšak spoločne môžeme darovať svoje životy za iných.

Modlime sa teda, aby sme neúnavne svedčili o evanjeliu aj v časoch súženia. Nech sú všetci svätí mučeníci a mučenice semienkom pokoja a zmierenia medzi národmi pre ľudskejší a bratskejší svet, kým očakávame plné zjavenie nebeského kráľovstva, keď Boh bude všetko vo všetkých (porov. 1 Kor 15, 28).

(Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu/Vatican News, Andrej Klapka a Zuzana Klimanová)

Miroslava Holubíková - Vatikán



( TK KBS, VaticanNews, mh; rp ) 20230419034   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]