[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je sobota 13. 07. 2024   Meniny má Margita      Pošlite tip TK KBS [RSS][Email][Mobile][Twitter][Instagram][Threads][Facebook] Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  júl  >>
poutstštpisone
1234567
891011121314
15161718192021
22232425262728
293031    

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy
Podcast:
Google|Apple|Spotify

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Katechéza o evanjelizačnom nadšení (6) Evanjelizácia ako cirkevná služba
P:3, 08. 03. 2023 15:42, ZAH

Vatikán 8. marca (VaticanNews) Prvý raz v tomto roku sa konala pravidelná generálna audiencia na Námestí sv. Petra. V katechéze sa pápež František pozastavil pri koncilovom dokumente Ad gentes a zopakoval, že evanjelizácia je cirkevnou úlohou a nikdy nemá byť konaná „na vlastnú päsť, či izolovane“ úlohou každého kresťana: „Bez ohľadu na svoju funkciu v Cirkvi a stupeň vzdelania vo viere je aktívnym subjektom evanjelizácie“.

Na dnešnej audiencii nechýbali pútnici zo Slovenska, z farností Široké a Svit. Biblickým úvodom ku katechéze bol úryvok z Prvého listu sv. apoštola Pavla Korinťanom:

„Bratia, pripomínam vám evanjelium, ktoré som vám hlásal a vy ste ho prijali, zotrvávate v ňom a prostredníctvom neho dosahujete spásu, ak sa ho držíte tak, ako som vám ho hlásal, ibaže by ste boli nadarmo uverili. Odovzdal som vám predovšetkým to, čo som aj ja prijal.“ (1 Kor 15,1-2)

 

Pápež: Ženy budujú ľudskejšiu spoločnosť svojim pohľadom a srdcom

Pri príležitosti Medzinárodného dňa žien sa pápež František po katechéze na generálnej audiencii prihovoril ženám, osobitne však prítomným na Námestí sv. Petra. Svätý Otec povedal: „Ďakujem vám za vašu angažovanosť pri budovaní ľudskejšej spoločnosti vďaka vašej schopnosti uchopiť skutočnosť tvorivým pohľadom a nežným srdcom. To je výsadou iba žien!"

„Modlime sa spoločne, aby každá žena,“ napísal potom Svätý Otec v tvíte na svojom účte @Pontifex, „bola rešpektovaná, chránená a cenená: páchať násilie na žene a matke znamená robiť to samotnému Bohu, ktorý prijal od ženy, od matky ľudskú prirodzenosť."

Myšlienky pre ukrajinský ľud

Pápežova výzva znela, aby sme vždy mali „v srdci a v modlitbách“ sužovaný ukrajinský ľud, na ktorého bolesť nesmieme zabúdať. Osobitne sa pápež František obrátil na poľských veriacich, ktorí vo farnostiach a pastoračných spoločenstvách konajú pôstne duchovné obnovy: „Nech sú chvíľou zamyslenia sa nad kvalitou vašej ľudskosti a vášho kresťanstva, aby prinášali ovocie dobra aj v prospech ľudí, ktorých prijímate vo svojej krajine, najmä Ukrajincov.“

Oživenie misionárskej angažovanosti v pôstnom období

Pôstny čas, zdôraznil pápež František, „nech je priaznivým časom na oživenie nášho misionárskeho dynamizmu, aby sme s radosťou slúžili evanjeliu a ľudstvu“, a prijali „pozvanie Cirkvi k obráteniu a pokániu, aby sme s radosťou ohlasovali evanjelium svetu“. „Návrat k láske Otca a poslaniu Syna a Ducha Svätého,“ povedal potom pútnikom v arabčine, „nás vedie k rozpoznaniu bezplatnosti daru plnosti života, ku ktorému sme povolaní, daru, za ktorý chválime Boha a ďakujeme mu.“

Druhý vatikánsky koncil. 1. Evanjelizácia ako cirkevná služba
6. pokračovanie cyklu Evanjelizačné nadšenie: apoštolská horlivosť veriaceho

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

V predchádzajúcej katechéze sme videli, že prvý „koncil" v dejinách Cirkvi – koncil podobný tomu Druhému Vatikánskemu, prvý koncil bol zvolaný do Jeruzalema kvôli záležitosti súvisiacej s evanjelizáciou, teda kvôli ohlasovaniu radostnej zvesti nežidom – mysleli si, že ohlasovanie evanjelia treba priniesť iba židom. V 20. storočí Druhý vatikánsky ekumenický koncil predstavil Cirkev ako Boží ľud putujúci v čase a svojou povahou misionársky (porov. Dekrét Ad gentes, 2). Čo to znamená? Medzi prvým a posledným koncilom je akoby most v znamení evanjelizácie, most, ktorého architektom je Duch Svätý. Dnes sa započúvame do Druhého vatikánskeho koncilu, aby sme zistili, že evanjelizovať je vždy cirkevnou službou, nikdy nie „na vlastnú päsť“, nikdy izolovane, nikdy individualisticky. Evanjelizácia sa vždy koná v cirkvi (in ecclesia), to znamená v spoločenstve a bez prozelytizmu, pretože to nie je evanjelizácia.

Evanjelizátor v skutočnosti vždy odovzdáva to, čo sám alebo sama prijala. Svätý Pavol to napísal ako prvý: evanjelium, ktoré hlásal a ktoré prijímali komunity a v ktorom zostávali pevné, je to isté, ktoré prijal sám apoštol (porov. 1 Kor 15,1-3). Prijíma sa viera a odovzdáva sa viera. Tento cirkevný dynamizmus odovzdávania posolstva je záväzný a zaručuje autentickosť kresťanského ohlasovania. Sám Pavol píše Galaťanom: „Keby sme vám hlásali my alebo aj anjel z neba iné evanjelium ako to, ktoré prijali, nech je prekliaty!“ (1,8). Je to krásne a platí to pre mnohé vízie, ktoré sú módne...

Cirkevný rozmer evanjelizácie teda predstavuje kritérium na overenie apoštolskej horlivosti. Nevyhnutné overenie, pretože pokušenie postupovať „na vlastnú päsť“ číha vždy, najmä keď sa cesta stáva nepriechodnou a my pociťujeme ťarchu záväzku. Rovnako nebezpečné je pokušenie ísť ľahšími pseudo-cirkevnými cestami, prijať svetskú logiku čísel a prieskumov, spoliehať sa na silu našich myšlienok, programov, štruktúr, „vzťahov, ktoré sa počítajú“. To nejde, to musí trochu pomôcť, ale základom je sila, ktorú vám dáva Duch, aby ste hlásali pravdu Ježiša Krista, aby ste hlásali evanjelium. Ostatné veci sú druhoradé.

Teraz sa, bratia a sestry, vložme priamejšie do školy Druhého vatikánskeho koncilu a znovu čítajme niektoré čísla dekrétu Ad gentes (AG), dokumentu o misijnej činnosti Cirkvi. Tieto texty Druhého Vatikánskeho koncilu si plne zachovávajú svoju hodnotu aj v našom zložitom a pluralitnom kontexte.

Predovšetkým dokument Ad gentes pozýva uvažovať o láske Boha Otca ako o prameni, ktorý „nás vo svojej nesmiernej a milosrdnej láskavosti zo slobodného rozhodnutia stvoril a okrem toho nás veľkodušne pozýva mať účasť na jeho živote i na jeho sláve. Toto je naše povolanie. On slobodne rozlial a neprestajne rozlieva svoju božskú dobrotu, aby ten, ktorý je Stvoriteľ všetkého, bol napokon 'všetko vo všetkom' (1 Kor 15,28) a získal sebe slávu a nám blaženosť“ (č. 2). Tento úryvok je zásadný, pretože hovorí, že Otcova láska má za adresáta každú ľudskú bytosť. Božia láska nie je určená len pre jednu malú skupinu, nie... je pre všetkých. Dobre si zapíšte toto slovo do hlavy a do srdca: všetci a každý, nikto nie je vylúčený, tak hovorí Pán. A táto láska ku každému človeku je láska, ktorá sa dostáva ku každému mužovi a každej žene prostredníctvom poslania Ježiša, sprostredkovateľa spásy a nášho Vykupiteľa (porov. AG, 3), a prostredníctvom poslania Ducha Svätého (porov. AG, 4), ktorý pôsobí v každom človeku, v pokrstených i nepokrstených. Je to konanie Ducha svätého.

Koncil okrem toho pripomína, že úlohou Cirkvi je pokračovať v misii Krista, ktorý bol „poslaný, aby priniesol dobrú zvesť chudobným; z tohto dôvodu“, pokračuje dokument Ad gentes, „je potrebné, aby sa Cirkev, vždy pod vplyvom Ducha svätého,  Kristovho Ducha, uberala tou istou cestou, ktorou kráčal Kristus, totiž cestou chudoby, poslušnosti, služby a sebaobetovania až na smrť, z ktorej on svojím zmŕtvychvstaním vyšiel ako víťaz“ (AG, 5). Ak zostane verná tejto „ceste“, poslanie Cirkvi je „zjavením, čiže epifániou a uskutočnením Božieho zámeru vo svete a v jeho dejinách“ (AG, 9).

Bratia a sestry, tieto krátke náznaky nám pomáhajú pochopiť aj cirkevný význam apoštolskej horlivosti každého učeníka – misionára. Apoštolská horlivosť nie je entuziazmus, je to niečo iné, je to milosť od Boha, ktorú si musíme strážiť. Musíme pochopiť význam pretože v putujúcom a evanjelizačnom Božom ľude neexistujú aktívni a pasívni protagonisti. Nie sú len tí, ktorí kážu, ohlasujú evanjelium, jedným či druhým spôsobom, a potom tí, ktorí sú ticho. To nie. Každý pokrstený – hovorí Evangelii Gaudium - nech už má akúkoľvek úlohu v Cirkvi a stojí na ktoromkoľvek stupni poznania svojej viery, je aktívnym protagonistom evanjelizácie (ap. exhort. Evangelii gaudium, 120).

Si kresťan? „Áno, bol som pokrstený...“ A evanjelizuješ? „Čo znamená evanjelizovať?“ Ak neevanjelizuješ, ak nevydávaš svedectvo, ak nesvedčíš o krste, ktorý si dostal, o viere ktorú ti dal Pán, nie si dobrým kresťanom. Na základe prijatého krstu a následného začlenenia do Cirkvi sa každý pokrstený zúčastňuje na poslaní Cirkvi a v nej na poslaní Krista Kráľa, Kňaza a Proroka.

Bratia a sestry, táto úloha „je jedna a tá istá na všetkých miestach a v každej situácii, hoci vzhľadom na okolnosti sa neuskutočňuje vždy tým istým spôsobom“ (AG, 6). To nás vyzýva, aby sme sa nestali sklerotickými alebo skamenenými; vykúpi nás z tohto nepokoja, ktorý nie je od Boha. Misijná horlivosť veriaceho sa prejavuje aj ako tvorivé hľadanie nových spôsobov ohlasovania a svedectva, nových spôsobov stretnutia so zraneným ľudstvom, ktorého ťarchu vzal Kristus na seba. Stručne povedané, hľadanie nových spôsoby služby evanjeliu a služby ľudstvu. Evanjelizácia je služba. Ak sa niekto nazýva evanjelizátorom a nemá takýto postoj, ak nemá srdce služobníka, a myslí si, že je pánom, nie je evanjelizátorom, nie... je to úbožiak.

Návrat k prameňu Otcovej lásky a k poslaniu Syna a Ducha Svätého nás neuzatvára do priestoru statického osobného pokoja. Naopak, vedie nás k rozpoznaniu nezištnosti daru plnosti života, ku ktorému sme povolaní, tento dar, za ktorý Boha chválime a ďakujeme mu. Tento dar nie je len pre nás, ale aby sme ho dali iným. A tiež nás vedie k tomu, aby sme stále plnšie žili to, čo sme dostali, a delili sa o to s druhými, so zmyslom pre zodpovednosť a spoločne putovali aj po tých kľukatých a často ťažkých cestách dejín, v bdelom a činorodom očakávaní ich naplnenia. Prosme Pána o túto milosť, aby sme sa chopili nášho kresťanského povolania a ďakovali Pánovi za to, čo nám dal, za tento poklad. A snažme sa ho odovzdávať druhým.

(Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News: Andrej Klapka)

Aktualizované (vo štvrtok 9. marca 2023)



( TK KBS, VaticanNews, mj; rp ) 20230308029   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]