Praha 10. februára (VaticaNews) Predseda Komisie biskupských konferencií Európskej únie (Comece) a generálny relátor biskupskej synody komentuje prácu Európskeho synodálneho zhromaždenia a vyjadruje uspokojenie: „Duch Svätý pôsobí v čase a my musíme počúvať jeho volanie.“ V súvislosti s možnosťou kňazského svätenia žien vyzýva k modlitbe a zamysleniu, aby sme neupadli do ďalšej formy „klerikalizmu“.
Po štyroch veľmi intenzívnych dňoch strávených v Prahe spolu s 200 delegátmi, ktorí sa zišli na kontinentálnom synodálnom zhromaždení, predseda Komisie biskupských konferencií Európskej únie (Comece), kardinál Jean-Claude Hollerich SJ, vyjadril spokojnosť s jeho priebehom.
Načúvať pôsobeniu Ducha v čase
„Som veľmi spokojný. Všetci vieme, že Európa má dve rôzne náboženské tradície, východnú a západnú, ale ostali sme ako bratia a sestry. Rôznosť názorov nenarušuje hlbokú spolupatričnosť s Kristom,“ povedal kardinál pre Vatican News po tom, čo zhromaždenie schválilo návrh dokumentu zhŕňajúceho niekoľkodňovú prácu. „Mohlo dôjsť k oveľa ostrejšiemu rozhovoru a to sa nestalo,“ upozorňuje. A pokiaľ ide o návrh vrátiť sa k pravidelným zhromaždeniam tohto druhu s biskupmi a laikmi, aspoň raz za desať rokov - návrh, ktorý sa objavil v diskusii - Hollerich prejavuje uznanie, pretože „Duch Svätý pôsobí v čase a my musíme počuť jeho volanie a niekedy je to veľmi ťažké, pretože naše uši sú plné iných vecí, ktoré nepochádzajú od Ducha, napríklad či môžem ísť na svätú omšu bez toho, aby som tam skutočne bol prítomný, pretože je to akýsi rituál, zvyk, pre moje ego, pretože nechcem byť vyvedený zo svojej komfortnej zóny“. A ako jezuita dodáva, že ozajstné rozlišovanie potrebuje skutočnú „indiferenciu“, čím naráža na ignaciánsku indiferenciu.
Vyhnúť sa riziku, že upadneme do ďalšieho "klerikalizmu"
K požiadavkám, ktoré vyslovili niektorí delegáti, najmä zo strednej a severnej Európy, a ktoré predniesli tí, ktorí pred budovou, kde sa konalo zhromaždenie, v mene LGBT osôb a s transparentmi žiadali o "rovnosť" v cirkvi, kardinál hovorí: „Cirkev je pripravená o týchto požiadavkách uvažovať a modliť sa za nich. Pápež nám povedal, aby sme boli inkluzívni, o tom niet pochýb. Ale o kňazstve žien a ženatých kňazoch musíme premýšľať, modliť sa nad tým“. „Je jasné,“ dodáva, „že ženy musia byť na rovnakej úrovni ako muži, to je myslím jasné všetkým. Ak však povieme, že nemôžu byť rovné bez toho, aby prijímali kňazské svätenie, možno upadneme do nového klerikalizmu. Možno by bolo dobré mať cirkev, kde by ženy mali svoju úlohu, dokonca aj ako vedúce bez toho, aby boli kňazmi, neviem. Musíme nechať pôsobiť Ducha, rozhodnutie urobené iba pod tlakom bude vždy zlé“.
Obnoviť jazyk
Luxemburský kardinál sa domnieva, že ak sa proces smerujúci k synodálnej cirkvi plne uskutoční, budú sa viac plniť aj kostoly. „Pretože ak je cirkev ako klub, kde je kňaz riaditeľom, robí si liturgiu, ako sa mu zapáči, nie je to skutočné spoločenstvo. A kresťanstvo sa žije v spoločenstve. Aj keď budú existovať iba malé komunity, ale budú hovoriť jazykom, ktorému ľudia rozumejú, budú atraktívne“. Nakoniec sa kardinál Hollerich vracia k téme prijatia a vyjadruje želanie, aby cirkev prijímala utečencov, chorých a chudobných. „To je zmysel inklúzie. Objavila sa téma chudobných a ja som z toho mal radosť. V tomto zmysle sa musíme vrátiť k radikalite viery, ale s radosťou“.
