[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je utorok 21. 03. 2023   Meniny má Blahoslav      Pošlite tip TK KBS [RSS][Email][Mobile][Twitter][Instagram][Facebook] Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  marec  >>
poutstštpisone
  12345
6789101112
13141516171819
20212223242526
2728293031  

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy
Podcast:
Google|Apple|Spotify

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Katechéza - súhrn 40. apoštolskej cesty
P:3, 08. 02. 2023 14:01, ZAH



Foto: Vatican Media


Vatikán 8. februára (VaticanNews) Prinášame plné znenie katechézy pápeža Františka pri pravidelnej stredajšej generálnej audiencii. V stredu 8. februára zhrnul svoju apoštolskú cestu do Konžskej demokratickej republiky a Južného Sudánu.

Generálna audiencia (Streda, 8. február 2023)

Katechéza

Apoštolská cesta v Konžskej demokratickej republike a v Južnom Sudáne

Ježiš povedal svojim učeníkom: «Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo. […] Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi. […] Vy ste soľ zeme; […]. Vy ste svetlo sveta. Mesto postavené na návrší sa nedá ukryť […]. Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach.». (Mt 5,3.9.13.14.16)

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Minulý týždeň som navštívil dve africké krajiny: Konžskú demokratickú republiku a Južný Sudán. Ďakujem Bohu, že mi umožnil uskutočniť túto dlho vytúženú cestu. Dva „sny“: navštíviť konžský ľud, strážcov obrovskej krajiny, zelených pľúc Afriky spolu s Amazóniou, sú pľúcami sveta. Krajinu bohatú na zdroje a zakrvavenú vojnou, ktorá nie a nie skončiť, pretože vždy sa nájdu tí, ktorí živia oheň. A navštíviť ľud Južného Sudánu na púti za pokoj spolu s arcibiskupom z Canterbury Justinom Welbym a generálnym moderátorom Škótskej cirkvi Iainom Greenshieldsom: išli sme spolu svedčiť o tom, že je možné a nutné spolupracovať v rozmanitosti, najmä ak zdieľame vieru v Ježiša Krista.

Prvé tri dni som bol v Kinšase, hlavnom meste Konžskej demokratickej republiky. Opätovne ďakujem prezidentovi a ostatným predstaviteľom krajiny za prijatie, ktoré mi poskytli. Hneď po svojom príchode som v prezidentskom paláci mohol adresovať národu posolstvo: Kongo je ako diamant, pretože má svoju prírodu, svoje zdroje a predovšetkým svojich ľudí; ale tento diamant sa stal dôvodom sporov, násilia a paradoxne aj ochudobnenia ľudí. Je to dynamika, ktorú možno nájsť aj v iných afrických regiónoch a ktorá sa týka tohto kontinentu vo všeobecnosti: kolonizovaný, vykorisťovaný a drancovaný kontinent. Voči tomu všetkému som povedal dve slová: prvé je negatívne: „Dosť!“, dosť už s vykorisťovaním Afriky! Už niekoľkokrát som povedal, že v kolektívnom podvedomí je „Afrika musí byť vykorisťovaná“: povedal som dosť už! Druhé slovo je pozitívne: spoločne; spoločne s dôstojnosťou, všetci spoločne, a so vzájomným rešpektom, napredujme spoločne v mene Krista, našej nádeje. Prestať s vykorisťovaním a spoločne napredovať.

V Kristovom mene sme sa zhromaždili na veľkej eucharistickej slávnosti. V Kinšase sa uskutočnili rôzne stretnutia. Stretnutie s obeťami násilia na východe krajiny, v regióne, ktorý je už roky zmietaný vojnou medzi ozbrojenými skupinami, ktoré sú ovládané hospodárskymi a politickými záujmami: nemohol som navštíviť Gomu. Ľudia žijú v strachu a neistote, sú obetovaní na oltári nezákonných obchodov. Vypočul som si šokujúce svedectvá niektorých obetí, najmä žien, ktoré položili pod kríž zbrane a iné smrtiace nástroje. Spolu s nimi som povedal „nie“ násiliu, „nie“ rezignácii, „áno“ zmiereniu a nádeji. Veľa toho už vytrpeli a stále trpia.          

Potom som sa stretol so zástupcami rôznych charitatívnych organizácií krajiny, aby som im poďakoval a povzbudil ich. Ich práca s chudobnými a pre chudobných nerobí hluk, ale deň čo deň prispieva k rastu spoločného dobra. A predovšetkým rozvoj: charitatívne iniciatívy musia mať vždy na prvom mieste rozvoj. Aj asistencia, ale rozvoj.

Vzrušujúcim momentom bolo stretnutie s konžskou mládežou a katechétmi na štadióne. Bolo to ako ponorenie sa do prítomnosti premietnutej do budúcnosti. Pomyslime na silu obnovy, ktorú môže priniesť táto nová generácia kresťanov, formovaná a oživovaná radosťou z evanjelia! Mladým som ukázal päť ciest: modlitbu, spoločenstvo, čestnosť, odpustenie a službu. Mladým konžanom som povedal: toto je vaša cesta: modlitba, život spoločenstva, čestnosť, odpustenie a služba. Nech Pán vypočuje ich volanie po spravodlivosti.

V katedrále v Kinšase som sa stretol s kňazmi, diakonmi, zasvätenými mužmi a ženami a seminaristami. Je ich veľa a sú mladí, pretože povolaní je veľa, je to Božia milosť. Povzbudil som ich, aby boli služobníkmi ľudí ako svedkovia Kristovej lásky a prekonali tri pokušenia: duchovnú vlažnosť, svetské pohodlie a povrchnosť. Povedal by som, že sú to všeobecné pokušenia pre seminaristov a kňazov. Ak kňaz upadne do duchovnej vlažnosti je to smutné. Pohodlnosť sveta, čo je svetáckosť, je jedno z najhorších ziel, ktoré sa môžu stať v cirkvi, napokon povrchnosť. Napokon som sa s konžskými biskupmi podelil o radosť i náročnosť z pastoračnej služby. Vyzval som ich, aby sa nechali utešiť Božou blízkosťou a aby boli prorokmi pre ľudí, aby s mocou Božieho slova boli znamením súcitu, blízkosti, nehy. Tri spôsoby ako koná Pán s nami: stal sa blízkym – blízkosť, súcit a neha.

Druhá časť cesty sa uskutočnila v Džube, hlavnom meste Južného Sudánu, štátu, ktorý vznikol v roku 2011. Táto návšteva mala osobitný charakter, vyjadrený mottom, ktoré bolo ozvenou Ježišových slov: „Modlím sa, aby všetci boli jedno“ (porov. Jn 17,21). Bola to totiž ekumenická púť pokoja, na ktorej sa zúčastnili hlavy dvoch cirkví historicky prítomných v tejto krajine: Anglikánskeho spoločenstva a Škótskej cirkvi. Bolo to vyvrcholenie cesty, ktorá sa začala pred niekoľkými rokmi a na ktorej sme sa v roku 2019 stretli v Ríme s juhosudánskymi vrchnými predstaviteľmi, aby sme sa zaviazali prekonať konflikt a budovať mier. V roku 2019 sa uskutočnila dvojdňová duchovná obnova tu v rímskej kúrii, s politikmi, ľuďmi ašpirujúcimi na pozície, niektorí znepriatelení medzi sebou, ale všetci boli na obnove. Toto dodalo silu v napredovaní.

Žiaľ, proces zmierenia veľmi nepokročil a novovzniknutý Južný Sudán je obeťou starej logiky moci a súperenia, ktorá produkuje vojnu, násilie, utečencov a vnútorne vysídlené osoby. Veľmi ďakujem pánovi prezidentovi za prijatie, ktorého sa nám dostalo a za hľadanie neľahkej cesty ako povedať „nie“ korupcii a obchodovaniu so zbraňami a „áno“ stretnutiu a dialógu. A to je hanebné: toľko takzvaných civilizovaných krajín ponúka pomoc Južnému Sudánu a táto pomoc pozostáva zo zbraní, zbrane na rozpútanie vojny. Je to hanebné. A áno, povedzte „nie“ korupcii a obchodom so zbraňami a „áno“ stretnutiu a dialógu. Len tak môže nastať rozvoj, ľudia môžu pokojne pracovať, chorí sa liečiť a  deti chodiť do školy.

Ekumenický charakter návštevy v Južnom Sudáne sa prejavil najmä pri spoločnej modlitbe s bratmi a sestrami z anglikánskej cirkvi a zo škótskej cirkvi. Spoločne sme počúvali Božie slovo, spoločne sme Bohu vyjadrili chvály, prosby a príhovory. Vo veľmi konfliktnej realite, akou je Južný Sudán, je toto znamenie zásadné a nie je samozrejmosťou, pretože, žiaľ, existujú ľudia, ktorí zneužívajú meno Boha na ospravedlnenie násilia a zneužívania.

Bratia a sestry, Južný Sudán je krajinou s približne 11 miliónmi obyvateľov, z ktorých dva milióny je v dôsledku ozbrojených konfliktov vnútorne vysídlených a rovnaký počet obyvateľov utiekol do susedných krajín. Preto som sa chcel stretnúť s veľkou skupinou vnútorne vysídlených osôb, vypočuť si ich a dať im pocítiť blízkosť Cirkvi. Cirkvi a organizácie inšpirované kresťanstvom sú v prvej línii po boku týchto chudobných ľudí, ktorí už roky žijú v táboroch pre vnútorne vysídlené osoby. Osobitne som sa obrátil na ženy, ktoré sú silou, ktorá môže zmeniť krajinu, a povzbudil som všetkých, aby sa stali zárodkom nového Južného Sudánu bez násilia, zmiereného a pokojného.

Na stretnutí s pastiermi a zasvätenými tejto miestnej cirkvi sme sa pozerali na Mojžiša ako na vzor poddanosti voči Bohu a vytrvalosti v príhovore.

Pri slávení Eucharistie ako poslednej udalosti návštevy Južného Sudánu a tiež celej cesty, som zopakoval evanjelium a povzbudil kresťanov, aby boli „soľou a svetlom“ v tejto veľmi sužovanej krajine. Boh nevkladá svoju nádej do veľkých a mocných, ale do malých a pokorných. Toto je Boží spôsob.

Ďakujem predstaviteľom Južného Sudánu, pánovi prezidentovi, organizátorom cesty a všetkým, ktorý prejavili veľké úsilie, aby bola cesta úspešnou. Ďakujem mojim bratom, Justinovi Welbymu a Iainovi Greenshieldsovi za prítomnosť na tejto ekumenickej ceste.

Biblia to hovorí od začiatku do konca. Keď Ježiš učil učeníkov v Galilei, koho mal Modlime sa, aby v Konžskej demokratickej republike, Južnom Sudáne a v celej Afrike vzklíčili semienka jeho kráľovstva lásky, spravodlivosti a pokoja.

(Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News: Andrej Klapka)



( TK KBS, VaticanNews, mj; rp ) 20230208030   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]