Vatikán 17. januára (VaticanNews) V Mongolsku sa soška Panny Márie nájdená na skládke odpadov stala mimoriadnym znamením. Táto „Matka zavrhovaných“ teraz bdie nad rozľahlou krajinou, kde žije poldruha tisíc katolíkov a kde cirkev nedávno oslávila tridsiate výročie svojho založenia.
Môže cesta k obráteniu a spáse viesť cez skládku odpadkov? V Darhane to tak vyzerá. V tomto malom meste na severe Mongolska vo východnej Ázii zápasila istá chudobná žena, matka jedenástich detí, o to, aby z onoho obrovského množstva odpadkov vytrhla pre seba a svoju početnú rodinu aspoň kúsok života a nádeje: jedlo, ktoré by sa ešte dalo zjesť, alebo niečo zázračne neporušené, čo by sa mohla pokúsiť predať ktovie kam.
Jedného dňa na skládke ako každý iný deň kamión s odpadkami vyklopí svoj náklad a pri nohách tejto ženy pristane predmet zabalený v látke. Udivená žena ho chytí a rozbalí. Hoci neexistuje fotografia, ktorá by zachytila detaily tak výnimočného okamihu, nepomýlime sa, keď si budeme myslieť, že sa žene rozšírili oči a na niekoľko okamihov zastavil dych: po sňatí látky sa pred ňou objavila nádherne vyrezávaná drevená socha s rysmi krásnej pani. Je to Panna Mária Nepoškvrnená. Chudobná žena Matku Božiu hneď nespozná, ale krátko nato, keď ju prinesie domov, zašepká: „Táto krásna pani chcela prísť a bývať v mojom stane“. Žena nie je kresťankou a jediné, čo ju priviedlo k viere, bolo pred časom stretnutia s niektorou z rehoľníc Matky Terezy, ktoré jej rozprávali práve o Panne Márii a naučili ju modlitbu Zdravas Mária.
Akonáhle chudobná žena pochopila, kto je táto krásna pani, odniesla sošku do malej katolíckej komunity, ktorá ju vystavila v miestnej farnosti. To všetko sa stalo pred niekoľkými rokmi. Len nedávno, presnejšie vlani, sa príbeh znovu rozbehol: sestry o ňom rozprávali kardinálovi Giorgiovi Marengovi, misionárovi Panny Márie Tešiteľky a apoštolskému prefektovi v Ulánbátare (hlavnom meste Mongolska), ktorého rozprávanie nesmierne zaujalo. „Okamžite mi napadlo, že nám Panna Mária týmto nálezom chcela niečo povedať“, hovorí Marengo, ktorý si dodnes nedokáže vysvetliť, „ako sa tá socha dostala na skládku, pretože najmä v tejto časti krajiny je veľmi málo katolíkov. Tak mi napadlo, že Pán sa skrze svoju svätú Matku sprítomňuje v tých najkrajnejších situáciách, aby nám povedal, ako blízko je každému z nás“.
Postupom času kardinál dospel k presvedčeniu, že soška Panny Márie nájdená v odpadkoch symbolizuje postoj Panny Márie, „vždy pripravenej stretnúť sa s nami aj v miestach zúfalstva, odhodenia, bolesti, opustenosti. O soche som tiež hovoril so Svätým Otcom“, prezrádza, „keď som ho pred niekoľkými mesiacmi navštívil s malou delegáciou budhistických mníchov z Mongolska: ukázal som mu jej fotografiu a on bol veľmi potešený“.
Epilóg príbehu sa odohral vlani 8. decembra, na slávnosť Nepoškvrneného počatia Panny Márie, kedy sa Marengo rozhodol zasvätiť celé Mongolsko Panne Márii. Zsvätenie bolo v ulánbátarskej katedrále priamo pred sochou zo skládky, ktorá bola pre túto príležitosť intronizovaná v tej istej katedrále a prikrytá zvláštnym plášťom, zhotoveným, ako vysvetľuje kardinál, „z mnohých malých kúskov látky, ktoré poslala apoštolskej prefektúre väčšina mongolských veriacich a misionárov. Každý malý kúsok látky predstavuje zásadný okamih v ich živote“.
Panna Mária teraz bdie nad nekonečnou mongolskou krajinou, kde žije iba 1400 katolíkov (všetci sú zhromaždení v apoštolskej prefektúre Ulánbátar) a kde cirkev nedávno oslávila 30. výročie svojho založenia. „Musíme ďakovať Bohu“, uzatvára Marengo, „že sa tu cirkev po dlhom období komunizmu dokázala v priebehu tridsiatich rokov uchytiť a zakoreniť. Rád pripomínam obraz, ktorý pápež František použil na opis týchto malých cirkevných spoločenstiev, keď pred časom hovoril biskupom Strednej Ázie: Sú to, ako povedal, výhonky v stepi“. Výhonky, ktoré v Mongolsku klíčia pod láskyplným a ochranným plášťom Panny Márie zo skládky.
