Vatikán 31. decembra (RV) Prinášame niektoré svedectvá zozbierané Vatikánskou nadáciou Josepha Ratzingera – Benedikta XVI.

„Po stretnutí, na ktorom Ratzinger viedol diskusiu, sa odchádzalo ako z teologického banketu, pretože s učiteľom, akým bol on, bola radosť sedieť.” kard. Francis Arinze

„Od svätého Augustína čerpal niekoľko veľkých myšlienok, ktoré tiež rozvíjali eucharistickú teológiu: Eucharistia je stredobodom Cirkvi – toto je jeho základné presvedčenie –, je to Kristus, ktorý nás priťahuje k sebe, keď sa nám dáva, my všetci sme ním priťahovaní a sme v ňom zjednotení. A preto Cirkev nie je len Boží ľud, ale je Božím ľudom ako telo Kristovo, pretože sme zjednotení v Kristovi. Kristus je stredobodom Cirkvi a premieňa nás na seba, a tak Cirkev rastie v Eucharistii. Ďalšia veľká myšlienka pochádza od Bonaventúru: zjavenie nie je len súhrnom právd odovzdaných v čase, ale je to Božie sebazjavenie nám, teda príbeh medzi Bohom a človekom. Boh k nám hovorí a my dostávame zjavenie, a to sa končí len vo viere: zjavenie je v srdci, ktoré sa otvára Bohu, ktorý sa zjavuje človeku. Ide teda o dialóg.” p. Stephan Horn

„Veľkú prioritu pontifikátu naznačil sám v Liste biskupom z 10. marca 2009, v ktorom píše: „V našej dobe, v ktorej v rozsiahlych oblastiach zeme hrozí, že viera vyhasne ako plameň, je prioritou stojacou nad všetkým sprítomňovať Boha v tomto svete a otvárať ľuďom prístup k Bohu.“  Priorita Boha so sebou prirodzene prináša prioritu modlitby, najmä liturgickej modlitby, ktorá bola vždy stredobodom života a teológie Josepha Ratzingera.” kard. Camillo Ruini

„Napriek krehkosti osoby a veku obdaril Pán pápeža Benedikta XVI. skutočne výnimočnou „robustnosťou“ v intelektuálnom a duchovnom zmysle: nielen pre rozsiahlu a hlbokú teologickú kultúru, ktorú v ňom každý uznáva, ale aj pre jeho vynikajúca láskavosť, ktorá nemá nič formálne, ale venuje mimoriadnu pozornosť jednotlivcom. Je pôsobivé, ako každému z tých, ktorých stretol a stretáva, dokonca aj teraz, keď je na ústraní v kláštore Mater Ecclesiae vo Vatikáne, dokáže pápež Benedikt XVI. adresovať personalizované a nie formálne slová priateľstva, ktoré úprimne považuje za posvätné. Za také považuje predovšetkým priateľstvo s Bohom a potom aj ľudské a bratské priateľstvo, ktorému sa naučil v škole svätého Augustína, pre ktorého musí byť priateľstvo upevnené „láskou Ducha Svätého, vyliatou do našich sŕdc.“ (Vyznania 4, 4, 7) kard. Tarcisio Bertone

„Vždy som v ľuďoch videl veľa emócií: emócie ísť k pápežovi a emócie, keď ho opustili. Mal skutočne veľkú vážnosť, posvätnosť, ale zároveň práve preto, že bol Kristovým zástupcom, sladkosť, privítanie, ktoré uvoľnilo partnera v dialógu takmer do objatia, ktoré nebolo fyzické, ale bolo duchovné a potom vstúpil do duše človeka, ktorý mal to šťastie priblížiť sa k Svätému Otcovi.“   prof. Augusto Pellegrini

„Často si myslíme, že Nemci sú silní, rigidní, odhodlaní ľudia. A Benedikt XVI. bol silný v duchu a tiež odhodlaný, presne vedel, čo chce. Avšak v rúchu veľkej miernosti, veľkej sladkosti. Nemeckú dušu rád prirovnávam k Beethovenovým symfóniám, ktoré majú veľmi silné momenty, no keď príde „cantabile adagio” (Beethovenova skladba a označenie tempa sklady v hudbe – pozn. prekladateľa), duša sa rozleje v nevýslovnej sladkosti. Ak niektorí nemeckí preláti, ako napríklad kardinál Döpfner, boli skôr prvou časťou symfónie, ktorá je silná, energická, Benedikt bol momentom veľkej sladkosti, iste vďaka jeho askéze, chvíľam modlitby, spolužitiu s Kristom, ktorý je tichý a pokorný srdcom. Naozaj pôsobí dojmom obrazu tichého a pokorného Ježišovho srdca.” kard. Giovanni Lajolo

„Celý jeho pontifikát bol zameraný na oživenie a posilnenie viery v Boha v kresťanoch a zároveň sa snažil vážiť si rozum a rozširovať jeho priestor v hlbokom presvedčení, že „svet rozumu a svet viery sa navzájom potrebujú.” Existuje mnoho teologických príspevkov, ktoré ponúka, aby ešte lepšie objasnil intímne spojenie medzi rozumom a vierou.” kard. Giovanni Battista Re

„V roku 1985 som bol arcibiskupom Foggie, kardinál Ratzinger prijal moje pozvanie a rád prišiel do mesta. Predniesol brilantný prejav o cirkevnom spoločenstve. Zdalo sa mi, že z katedrály Foggia chcel diskutovať s mnohými teológmi, ktorí v tej chvíli nevyjadrovali pravú doktrínu Cirkvi. Bol mojím hosťom tri dni a bol som prekvapený jeho priateľskosťou. Kým moje dve sestry, ktoré boli u mňa, čakali v kuchyni, vzal mamu za ruku a povedal jej: „Kým varili, my sa modlili ruženec.” Toto sú črty ľudskosti, ktoré zostávajú vryté.” kard. Salvatore De Giorgi

„Z času na čas ma požiadal, aby som sa s ním išiel najesť do Pentlingu, do jeho domu. Jedného dňa sme diskutovali o vzťahu medzi chudobnými mladými cirkvami a inými cirkvami. Keďže mám veľmi prísnu líniu obrany dôstojnosti afrického človeka, cítil, že nechcem dostávať peňažnú pomoc... Jedného dňa mi povedal: „Vieš, my Nemci sme po vojne potrebovali pomoc... Ak človek nemá jednoduchosť, pokoru prijímať, nemá ani právo dávať.” Toto na mňa naozaj zapôsobilo a nikdy som na to nezabudol. Diskusie počas seminárov, ktoré viedol, boli veľmi intenzívne, veľmi krásne. Moje názory boli trochu ľavicové, ale mal so mnou veľkú trpezlivosť, je to človek otvorený všetkým názorom, naozaj dobrý a trpezlivý a vždy sa snaží zachrániť to, čo je na každom najlepšie.” Mons. Barthélemy Adoukonou

„Pre mňa je Ratzinger veľký teológ. Je autentický, vo svojej doktríne hovorí, čo si myslí, a myslí si, čo hovorí. Pre mňa to bol vždy veľký teológ, absolútne dôveryhodný, človek môže úplne dôverovať tomu, čo učí. Jeho spisy sú mimoriadne a hlboké. Pre mňa je to jeden z najlepších teológov našej doby. Samozrejme, každý pozná diela, ktoré publikoval a môže tieto tvrdenia potvrdiť. Je skutočným teológom mimoriadnej hĺbky. Ako profesor vykonal veľkú službu Cirkvi, predovšetkým v oblasti doktríny, ktorá je pre Cirkev základnou!”  kard. José Saraiva Martins

„Myslím si, že jeho Ježiš Nazaretský (súbor kníh) je zhrnutím jeho teologického diela, s ktorým spojil poslanie pápeža. Teologické, ekleziologické centrum pápežstva, ratio essendi, t.j. dôvod existencie, je svedčiť o tom, že Ježiš Kristus je Boží syn a vždy spájať Cirkev s Ježišom: to je zmysel pápežstva. Pápež je trvalým princípom spoločenstva a viery. Cirkev sa nezjednocuje ako vodca štátu, ale zjednocuje sa v Ježišovi Kristovi! Toto je sila kľúčov, ktorá vedie Cirkev spolu s biskupmi k večnému životu.” kard. Gerhard L. Müller

„Ráno 5. februára 2013 ma Svätý Otec zavolal do svojej kancelárie, pozval ma, aby som si sadol a oznámil mi, že mi chce povedať niečo dôležité. Okamžite mi oznamuje šokujúcu správu: rozhodol sa vzdať pontifikátu. Jeho posledným dňom vo funkcii úradujúceho pápeža bude 28. február. Odíde bývať do kláštora, ktorý je vo Vatikánskych záhradách a ktorý sa renovuje, ale – hovorí mi – „zostaneš s novým pápežom.“ Pochopiteľne otrasený sa ho pýtam, či ho ešte budem mať možnosť vidieť. A on odpovedá: "Stiahnem sa zo sveta, ale pre priateľov to bude možné." Mons. Alfred Xuereb

„Je to prvýkrát, čo sa zrieknutie úradu uskutočnilo bez akéhokoľvek vonkajšieho morálneho tlaku, s maximálnou slobodou, so všetkými nástrahami vedomého ľudského konania pred Bohom a pred ľuďmi. Obdivoval som túto precíznosť. Ale hneď som zhodnotil aj význam hustoty nadprirodzeného bohatstva tohto gesta, pretože predstavovalo hrdinskú pokoru a lásku, dva prvky, ktoré sa pri kanonizačných procesoch najviac zohľadňujú. V tej chvíli som v duši kanonizoval pápeža Ratzingera, pretože je to pokora človeka, ktorý sa zrieka svojej moci. Koľko z nich v histórii urobilo krok späť? Je to obrovské gesto pokory, ktoré musí byť spojené s láskou k Cirkvi, pretože hovorí: „Nemám vlastnosti, aby som riadil Petrovu loďku, kormidlo musí prevziať niekto iný, kto je mladší, kto má viac kvalít, aby mohol lepšie viesť... K tomu je potrebná hrdinská pokora a hrdinská láska.” kard. Julián Herranz.

Preložil Ľubomír Švorca