Vatikán 13. decembra (RV) „Ešte je čas! Snažme sa teda ísť novými cestami mieru. (...) Využime energiu a zdroje na podporu dialógu a rokovaní. Nech sa Európa opäť stane majákom civilizácie založenej na mieri, na práve a na medzinárodnej spravodlivosti.“ To sú slová vatikánskeho štátneho sekretára kardinála Pietra Parolina na konferencii s názvom: „Európa a vojna. Od helsinského ducha k perspektívam mieru“, ktorá sa konala v Ríme v utorok 13. decembra.
Na podujatí organizovanom talianskym veľvyslanectvom pri Svätej stolici v spolupráci s Vatikánskymi médiami a geopolitickým časopisom Limes bol prítomný aj prezident Talianskej republiky Sergio Mattarella.
„Vráťme sa k duchu Helsínk, aby sme opäť našli cestu k mieru v Európe“, vyzval kardinál Parolin:
„Svätá stolica je pripravená urobiť všetko, čo je v jej silách, aby podporila túto cestu [dialógu a spolupráce]. Dúfame, že sa nám podarí oživiť ducha Helsínk obnoveným spôsobom, prispôsobeným súčasným situáciám. Všetci sa zaviažme k napísaniu novej stránky v dejinách Európy a sveta, aby sme ukončili bratovražedné barbarstvo, ktoré sa odohráva na Ukrajine.
Zaviažme sa všetci, že vybudujeme nový systém medzinárodných vzťahov, v ktorom nebudú rozhodovať len tí mocní alebo spupní. Vráťme sa k duchu Helsínk, aby sme opäť našli cestu k mieru v Európe. A opakujme slová sv. Pavla VI., ktoré vyslovil v OSN: «Už žiadna vojna, žiadna vojna! Mier, mier musí riadiť osudy národov a celého ľudstva!».”
Vatikánsky štátny sekretár pripomenul, že tak pápež František, ako i taliansky prezident Mattarella hovorili v posledných mesiacoch o potrebe návratu k odkazu Helsinskej konferencie, ku ktorej prispela aj Svätá stolica. Snažili sa upriamiť pozornosť na potrebu dialógu, vzájomného porozumenia, pokoja a medzinárodnej spravodlivosti.
Helsinského ducha kardinál Parolin opísal vymenovaním jeho zásad: „zvrchovaná rovnosť; rešpektovanie práv spojených so zvrchovanosťou; nepoužívanie hrozby ani využitia sily; nedotknuteľnosť hraníc; územná celistvosť štátov; mierové riešenie sporov; nezasahovanie do vnútorných záležitostí; dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd vrátane slobody myslenia, svedomia, náboženského vyznania alebo viery; rovnosť práv a sebaurčenie národov; spolupráca medzi štátmi; plnenie záväzkov v dobrej viere podľa medzinárodného práva“.
Ducha Helsínk treba oživiť tvorivou prácou, zdôraznil kardinál Parolin:
„Tejto kríze, tejto vojne a mnohým zabudnutým vojnám musíme čeliť s novými nástrojmi. Nemôžeme interpretovať súčasnosť a predstavovať si budúcnosť len na základe starých vzorcov, starých vojenských spojenectiev či ideologických a hospodárskych kolonizácií. Musíme si vedieť predstaviť a vytvárať novú koncepciu mieru a medzinárodnej solidarity (...)“.
„Potrebujeme odvahu, staviť na mier, a nie na nevyhnutnosť vojny, na dialóg a spoluprácu, a nie na hrozby a rozdelenia. Potrebujeme vojenskú a slovnú deeskaláciu, aby sme znovu objavili tvár toho druhého, pretože každá vojna - hovorieval ctihodný Mons. Tonino Bello – má svoje korene „v rozplynutí sa tvárí“.
Kardinál Parolin vo svojom príspevku ponúkol viaceré návrhy. Jedným z nich je usporiadať európsku mierovú konferenciu i väčšie zapojenie občianskej spoločnosti pri vypracovávaní predlôh rokovaní:
„Prečo nespolupracovať na uskutočnení novej veľkej európskej konferencie venovanej mieru? Môžeme si položiť otázku: verí ešte Európa pravidlám, ktoré si dala po Druhej svetovej vojne vďaka prezieravosti svojich otcov zakladateľov?“
„Dovolím si navrhnúť nevyhnutnosť väčšieho zapojenia - organizovaného a vopred dohodnutého - európskej občianskej spoločnosti, mierových hnutí, think-tankov a organizácií, ktoré na všetkých úrovniach pracujú na výchove k pokoju a dialógu.“
„Zapojenie pacifistických hnutí do práce na vypracovaní formulácií, ktoré sa by sa navrhli štátom pre nové Helsinky, by mohlo prispieť k osvieženiu a omladeniu tých koncepcií mieru a solidarity, ktoré sa niekedy „symbolicky“ a podľa potreby pripomínajú, ale o ktoré dnes zdá sa málokto skutočne stojí.“
Kardinál Parolin opätovne vyzval k odzbrojovaniu, a to aj slovami sv. Jána XXIII. z roku 1963, z encykliky Pacem in terris: «Spravodlivosť, múdrosť a ľudskosť si vyžadujú, aby sa zastavili preteky v zbrojení, aby sa súčasne a recipročne obmedzilo existujúce zbrojenie, aby sa zakázali jadrové zbrane a aby sa konečne dosiahlo odzbrojenie integrované pomocou účinnej kontroly».
„Neostaňme hluchí k volaniu národov, ktoré žiadajú mier, a nie vojnu; chlieb, a nie zbrane; starostlivosť, a nie agresiu; spravodlivosť, a nie hospodárske vykorisťovanie; čisté a obnoviteľné energie pre rozvoj, nie atómovú energiu pre ničivé stroje, ktoré popierajú možnosť budúcnosti nášho spoločného domu.
Potrebujeme príspevok všetkých, a osobitne mladých ľudí, aby sme sa nezakuklili do seba, aby sme neboli hluchí k volaniu po mieri, ktoré sa ozýva z toľkých strán.“
„Nemôžeme zakrývať skutočnosť, že vývoj jadrových, chemických a biologických zbraní spolu s možnosťami nových technológií, ktoré boli ešte pred niekoľkými desaťročiami nemysliteľné, dodali vojne nekontrolovateľnú ničivú silu, ktorá, žiaľ, postihuje mnoho nevinných civilistov.“
Vatikánsky štátny sekretár vyzýva:
„Ešte je však čas! Snažme sa teda ísť novými cestami mieru, počnúc Európou, bez toho, aby sme niekoho vylučovali. Využime energiu a zdroje na podporu dialógu a rokovaní. Investujme viac do mieru na všetkých úrovniach, počnúc školským vzdelávaním. Spolupracujme a podporujme tých lídrov, ktorí naďalej veria v mier, aj keď sa zdá, že všetko je zatemňované a pohlcované satanským duchom vojny. Nech sa Európa opäť stane majákom civilizácie založenej na mieri, na práve a na medzinárodnej spravodlivosti.“
