[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je sobota 28. 01. 2023   Meniny má Alfonz      Pošlite tip TK KBS [RSS][Email][Mobile][Twitter][Instagram][Facebook] Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  január  >>
poutstštpisone
       1
2345678
9101112131415
16171819202122
23242526272829
3031     

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy
Podcast:
Google|Apple|Spotify

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Arcibiskup Bober na slávnosť sv. Ondreja: Hovorme ľuďom pravdu, ale s láskou
P:3, 26. 11. 2022 13:00, DOM



Foto: Jaroslav Fabian


Košice 26. novembra (TK KBS) Od vzniku Košickej diecézy, teda od roku 1804  sa pravidelne v katedrále slávi aj sviatok sv. apoštola Ondreja ako patróna diecézy. 

Posledných jedenásť rokov je tu sv. Ondrej s nami aj vďaka relikviám,  ktoré priniesli do Košíc veriaci z talianskeho mesta Amalfi počas Roka sv. Ondreja v Košickej arcidiecéze.  Na deň presne pred jedenástimi  rokmi 26. novembra 2011 vtedy  kardinál Jozef Tomko  vo svojej homílii na adresu tejto relikvie povedal: „Pozostatky tela apoštola Ondreja nás nadväzujú priamo na dobu a na osobu Ježiša Krista. Tie mŕtve pozostatky, staré dvetisíc rokov, nám dnes približujú živú osobu nášho Vzkrieseného, tu prítomného Pána a Učiteľa Ježiša Krista.“

V Košickej katedrále sv. Alžbety v sobotu 26. novembra 2022 slávnosti predsedali košický arcibiskup metropolita Bernard Bober a aj pomocný biskup Marek Forgáč. Arcibiskup Bober v homílii zameral svoj  podhľad na apoštola sv. Ondreja slúžiaceho ako príklad v nasledovaní Krista a v oduševňovaní iných pre vieru.

„Aby sme neustále aj po rokoch, nielen pamätali na svoje povolanie, ale ho aj prehlbovali, Boh nám počas života pripravuje niektoré silnejšie obdobia , aby nás upevnil v našom povolaní. V posledných rokoch to boli chvíle ťažké – ako pandémia, vojna na Ukrajine a energetická kríza. Aj napriek mnohým rozdeleniam v názoroch na všetko možné i nemožné, v dobe kritického ba niekedy až nenávistného pohľadu na Cirkev pre zlyhania kňazov i sekulárny štýl života spoločnosti, predsa sme mali možnosť vždy sa aj nadýchnuť – či už pri vysviacke pomocného biskupa, blahorečení Anky Kolesárovej, pri štvorstom výročí našich Košických mučeníkov i pri návšteve Svätého Otca Františka a paradoxne aj pri slávnostnom pohrebe pána kardinála. To boli najsilnejšie momenty života našej miestnej duchovnej rodiny v poslednom desaťročí.“

Pre veriacich ale aj kňazov však dnešná doba pripravuje stále ďalšie a ďalšie skúšky ich viery a povolania. A ako ďalej arcibiskup pripomenul, netreba ustať v konaní dobra lebo malý skutok lásky má cenu miliardy dobrých úmyslov. „Životný štýl dnešnej spoločnosti poznačený silným subjektivizmom pretvára túžbu po slobode na túžbu po voľnosti. Nie je však možné z každej takejto túžby urobiť ľudské právo. Hovorme ľuďom pravdu, ale s láskou.“ 

-

Plné znenie homílie arcibiskupa Bobera

Milý spolubrat v biskupskej službe, biskup Marek, drahí bratia kňazi, diakoni, rehoľníci, ctihodné rehoľné sestry, seminaristi, drahí bratia a sestry v Kristovi, ktorí ste s nami tu v košickej katedrále, ale aj vy, ktorí nás sledujete cez vysielanie televízie Lux!

Keď sme pred jedenástimi rokmi, v roku 2011 priniesli z talianskeho mesta Amalfi relikvie svätého apoštola Ondreja do tejto našej katedrály, mali sme veľkú radosť. Slávnosti vtedy predsedal náš vzácny rodák, kardinál Jozef Tomko. Vtedy vo svojej homílii na adresu tejto relikvie povedal: Pozostatky tela apoštola Ondreja nás nadväzujú priamo na dobu a na osobu Ježiša Krista. Tie mŕtve pozostatky, staré dvetisíc rokov, nám dnes približujú živú osobu nášho vzkrieseného, tu prítomného Pána a Učiteľa Ježiša Krista (KE – Dóm, 26.11.2011).

Tieto slová pána kardinála presne vystihli úmysel i cieľ uctievania relikvií ktoréhokoľvek svätca či svätice. Oni poukazujú na Ježiša a približujú nás k nemu. Aj v prípade svätého apoštola Ondreja je podstatný práve príbeh jeho života, počas ktorého sa zjednotil s Ježišom a stal sa pre nás príkladom v nasledovaní Krista a v oduševňovaní iných pre vieru. V neposlednom rade nás zachytáva jeho osobná horlivosť, odvaha a vernosť až do konca. Pre nás kňazov sú to atribúty, ktoré by sme si tiež chceli osvojiť a naplno ich zužitkovať na ceste za Kristom.

V auguste tohto roku zložil svoje kosti tu v tejto katedrále aj náš milovaný a v dobrom spomínaný kardinál Tomko. Ešte nebol vyhlásený za svätého ani blahoslaveného, a predsa sa pri jeho hrobe denne vystrieda veľa pútnikov i domácich veriacich, ktorí v ňom vidia Božieho muža, kňaza a biskupa zjednoteného s Ježišom. Aj jeho životný príbeh nám ukázal rozmanitú podobu Božieho volania, kreativitu Božej prozreteľnosti, ale aj jeho osobnú zanietenosť, horlivosť, pravdivosť, láskavosť i vernosť v službe pre Ježiša a jeho Cirkev až do konca.

Milí bratia kňazi, my sme tiež zažili volanie nášho Pána, každý rôznym spôsobom. Aj my sme sa ho rozhodli nasledovať. Na jeho otázku „Čo hľadáte?“ sme aj my odpovedali túžbou vedieť o ňom čosi viac.

Ostali sme u neho a sním. A bolo nám vtedy dobre, možno si aj pamätáme hodinu, v ktorej sa to stalo, ako učeník Ján – pamätal si, že boli štyri hodiny popoludní, keď vstúpil do ich života Ježiš (Jn 1, 35-42).

A aby sme neustále aj po rokoch, nielen pamätali na svoje povolanie, ale ho aj prehlbovali, Boh nám počas života pripravuje niektoré silnejšie obdobia , aby nás upevnil v našom povolaní. V posledných rokoch to boli chvíle ťažké – ako pandémia, vojna na Ukrajine a energetická kríza. Aj napriek mnohým rozdeleniam v názoroch na všetko možné i nemožné, v dobe kritického ba niekedy až nenávistného pohľadu na Cirkev pre zlyhania kňazov i sekulárny štýl života spoločnosti, predsa sme mali možnosť vždy sa aj nadýchnuť – či už pri vysviacke pomocného biskupa, blahorečení Anky Kolesárovej, pri štvorstom výročí našich Košických mučeníkov i pri návšteve Svätého Otca Františka a paradoxne aj pri slávnostnom pohrebe pána kardinála. To boli najsilnejšie momenty života našej miestnej duchovnej rodiny v poslednom desaťročí.

A podobné je to aj v našom osobnom kňazskom živote. Tak ako Ježišovi učeníci, aj my máme svoj čas, svoju štvrtú alebo inú hodinu, keď nám Pán znovu zaklope na srdce, na vôľu, na svedomie a vyzve nás, aby sme „žili podľa pravdy v láske“, ako to vyjadril sv. Pavol apoštol (Ef 4, 15).

Žiť podľa pravdy je ťažké. Ale žiť podľa pravdy v láske, je ešte náročnejšie. Tu už nestačí len žiť v našej kňazskej povinnosti ohlasovať pravdu vhod i nevhod. Tu už nestačí len hovoriť, tu je potrebné aj konať. K ohlasovaniu pravdy sa musí pridať aj láska – ale nie iba k sebe, ale hlavne k iným. K teórii sa musí pridať aj prax. Pridružené prikázanie lásky teda robí našu službu náročnejšou na rozlišovanie konkrétnych príbehov ľudí, ktorých nám Boh vždy pošle do cesty. A ja som na vás, mojich kňazov hrdý, že ste to počas pandémie i počas vojny na Ukrajine dokázali uskutočniť a poslúžili ste chorým a trpiacim.

Boh takto vyskúša našu úprimnosť a naše odhodlanie ísť za ním. A sám nám v našich životných skúškach a osobných zakopnutiach pripomenie, že pravda bez lásky je krutá, a láska bez pravdy lacná. Preto pamätajme, že tak ako počas pandémie, vojny i terajšej energetickej krízy, bude naša ochota vyjsť zo seba a pomáhať nenahraditeľná, stane sa lúčom svetla do tmy individualizmu a strachu o seba. Nebojme sa zašpiniť si ruky a napáchnuť vôňou ovečiek, nebojme sa vypočuť ich starosti a obťažiť sa ich problémami!

Malý skutok lásky má cenu miliardy dobrých úmyslov! Dobru sa medze nekladú, a veru, aj horlivosť môže stále rásť. Ondrejov odkaz pre nás je práve v jeho odhodlaní žiť pravdu v láske, a totiž vždy pripomínať pravdu o Ježišovi, v prvom rade skutkami lásky a potom aj slovami – hovoriť iným o Ježišovi s nadšením a zápalom. Ak budeme mať za sebou silu konkrétnej ochoty a dobrých skutkov, naše slová o Ježišovi budú presvedčivejšie. Kiežby sa ľudia cítili pri nás tak dobre, ako apoštoli pri Ježišovi.

Preto, nech nám nie je ľahostajné, keď vidíme koľko ľudí vo farnosti prestalo hľadať Ježiša. Buďme kreatívni a hľadajme nové cesty i spôsoby ako im priblížiť Krista, tú živú osobu priateľa a pomocníka v každej núdzi. Využime všetky možnosti i svoje posledné sily, aby sme ich napojili na neho – životodarný vinič.

Veľa ľudských sŕdc v poslednom období zatvrdlo, veľa mladých sa zradikalizovalo a prepadli nenávisti, dokonca sú schopní zabíjať. Vyjadrenia a diskusie na sociálnych sieťach sú plné zloby a to aj na našu adresu a službu.

Žiť podľa pravdy v láske preto znamená aj hľadať správne slová. Niekedy je potrebné prekonať pokušenie vyjadrovať sa v homíliách ku všetkému aktuálnemu v politike, nerozdúchavať a ešte viac neprehlbovať rozdelenie medzi ľuďmi. Viem, že sami niekedy cítite istý rozpor, keď vidíte to spochybňovanie vašej práce, relativizovanie hodnôt a rozvrat spoločenského života. Cítite, že to napätie vo vás vrie a musíte niečo povedať, aby ste pomenovali zlo a aktuálne úskalia života. No, robte to vždy s láskou, citlivo. Negatívna emócia vie narobiť veľa zla. A v dnešnom digitálnom virtuálnom svete sa vaše slová môžu stať pre široké masy nielen povzbudením k láske, ale aj k nenávisti. Viem, že by to nikto z nás neurobil úmyselne, so zlým úmyslom škodiť, ale niekedy aj neúmyselné vyjadrenie dokáže rozpútať vojnu.

Áno, vo vzťahu k aktuálnym otázkam o ľudských právach a právach sexuálnych menšín, musíme nahlas povedať, že objektívnu realitu nemožno pretvárať podľa osobných subjektívnych pocitov. Životný štýl dnešnej spoločnosti poznačený silným subjektivizmom pretvára túžbu po slobode na túžbu po voľnosti. Nie je však možné z každej takejto túžby urobiť ľudské právo.

Hovorme ľuďom pravdu, ale s láskou. Vyzdvihujme nevyhnutnosť a krásu rodinného života, poslanie otca a mamy, hovorme o identite muža a ženy, ako aj o jedinečnom postavení ich manželstva.

Drahí bratia a sestry, zajtra sa prvou adventnou nedeľou začína nový liturgický rok. Prosme nášho patróna svätého Ondreja, aby nám spolu s Matkou Božou do tohto nového začiatku u Boha vyprosili viac duchovnej kreativity, empatie, sviežu vieru, odvahu i horlivosť v našom osobnom povolaní na ceste za Ježišom. Aby sme tak ako náš kňaz a biskup z nášho košického presbytéria, v blahej pamäti kardinál Jozef Tomko, aj my vedeli ohlasovať i žiť pravdu v láske! Amen.

-

Na záver slávnosti poďakoval v mene kňazov arcibiskupovi Bernardovi Boberovi  farár vo farnosti Humenné – Pod Sokolejom  Oliver Székely , ktorý uistil arcibiskupa, že „my všetci bratia v kňazstve sme naozaj počuli Kristov hlas a náhlivo sme ako sv. Ondrej šli za Kristom a doteraz tie poryvy prvého povolania sú v našich srdciach. A s takým nadšením chceme ohlasovať aj evanjelium svojim veriacim. Uisťujem vás že v tom chceme pokračovať .“

Fotogaléria

Zdroj: Košická arcidiecéza, Jaroslav Fabian



( TK KBS, ke, jfa; ml ) 20221126001   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]

  Top témy
Všetky

Zomrel emeritný pápež Benedikt XVI.

Pápež František v Afrike

Vojna na Ukrajine

Synoda 2021-23