Vatikán 30. októbra (RV) V pondelok 24. októbra sa pápež František stretol s kňazmi a seminaristami študujúcimi v Ríme. Vysvetlil im, že rast nastáva práve v situáciách nerovnováhy, v ktorých človek obstojí len s oporou v Pánovi. Okrem iného v súvislosti s používaním moderných médií zdôraznil potrebu ostražitosti voči pornografii.

Po vstupe do Auly Pavla VI. pápež František na adresu prítomných zažartoval, že sú „ako monument klerického stavu“, pretože ich je toľko, a vyjadril radosť, že sú spolu. Medzi prítomnými boli aj Slováci z rímskeho pápežského kolégia sv. Cyrila a Metoda.

Prinášame vybrané myšlienky Svätého Otca z odpovedí na celkovo desať otázok, ktoré mu kňazi a bohoslovci položili.

Úloha duchovného sprievodcu a úloha spovedníka

Pri prvej odpovedi sa Svätý Otec venoval téme duchovného vedenia resp. sprevádzania. Ako uviedol, túto službu môže vykonávať nielen kňaz, ale i laik, laička, a zdôraznil, že je dôležité rozlišovať medzi duchovným vedením a svätou spoveďou:

„Problém duchovného vedenia – dnes používame menej direktívny termín duchovné „sprevádzanie“, ktorý sa mi páči. Je duchovné vedenie, duchovné sprevádzanie povinné? Nie, nie je to povinné, ale ak nemáš niekoho, kto by ti pomohol kráčať, spadneš a bude to hlasitý pád. Niekedy je dôležité byť sprevádzaný niekým, kto pozná môj život, a nie je nutné, aby to bol spovedník; niekedy to ide, ale je dôležité, aby to boli dve odlišné roly.

Ideš k spovedníkovi, aby ti odpustil hriechy, a pripravuješ sa na to ohľadom hriechov. Za duchovným sprievodcom ideš preto, aby si mu rozpovedal, čo sa deje v tvojom srdci, aké máš duchovné pocity, radosti, hnev a čo sa deje v tvojom vnútri. Ak chodíš len k spovedníkovi a nie k duchovnému vodcovi, nebudeš vedieť rásť, nebude to dobré. Ak chodíš len k duchovnému vodcovi, sprievodcovi, a nechodíš sa vyspovedať zo svojich hriechov, ani to nie je dobré.

Sú to dve rôzne úlohy a v školách spirituality, napríklad v tej jezuitskej, sv. Ignác hovorí, že je lepšie ich odlišovať, aby bol jeden spovedník a druhý duchovným vodcom. Niekedy je to jedna osoba, no sú to dve rôzne veci, ktoré možno robí jeden človek, no ide o dve odlišné záležitosti.

Po druhé. Duchovné vedenie nie je klerická charizma, ale krstná charizma. Kňazi, ktorí vykonávajú duchovné vedenie, majú charizmu nie preto, že sú kňazi, ale preto, že sú laici, že sú pokrstení. Viem, že v Kúrii sú ľudia, možno aj niektorí z vás, ktorí chodia na duchovné vedenie k jednej rehoľnej sestre, ktorá je dobrá, učí na Gregoriáne. Je výbornou duchovnou sprievodkyňou. Kľudne choď k nej, žiadny problém, je to žena duchovnej múdrosti, ktorá vie sprevádzať.

Niektoré hnutia môžu mať azda múdreho laika, múdru laičku. Hovorím to preto, lebo to nie je kňazská charizma. Môže to byť kňaz, ale nie je to výlučne kňazská záležitosť. A byť duchovným sprievodcom si vyžaduje veľké pomazanie. Preto by som na tvoju otázku odpovedal: predovšetkým si treba byť istý, že musím byť sprevádzaný, vždy. Pretože človek, ktorý nie je v živote sprevádzaný, vytvára v duši akési „huby, plesne“, ktoré ťa potom sužujú. Choroby, špinavé samoty, mnoho škaredých vecí.

Potrebujem byť sprevádzaný. Vyjasniť si veci. Snažiť sa vnímať duchovné emócie, ktoré by mi niekto pomohol pochopiť, čo týmto Pán chce povedať, v čom spočíva pokušenie... Stretol som sa aj s niektorými študentmi teológie, ktorí nevedeli odlíšiť milosť od pokušenia. Potrebujem niekoho, kto by ma sprevádzal. Nie je to však potrebné každý týždeň, k duchovnému vodcovi choď raz za mesiac, raz za dva mesiace, keď máš veci, o ktorých by si sa s ním chcel poradiť. Avšak toto aby bolo jasné.

Ako nájsť sprievodcu? Buď pozorný a všimneš si niekoho, kto ťa priťahuje tým, ako hovorí, alebo si o ňom od niekoho počul... Hľadaj duchovného vodcu, ale podľa toho, čo som povedal, myslím, že je dôležité odlišovať medzi ním a spovedníkom, sú to dve odlišné úlohy; je to laická charizma, môže to robiť kňaz, biskup, žena, laik. A tak si nájdi človeka, ktorý v tebe vzbudzuje dôveru a duchovnú sympatiu. Toto je veľmi dôležité, vy dobre rozumiete, čo to znamená, ten súzvuk, ktorý veľmi pomáha.“

Pach oviec

Medzi otázkami seminaristov a kňazov bola aj prosba o radu, ako mladí kňazi v čase štúdií v Ríme môžu žiť svoju službu bez toho, aby stratili „pach oviec“, ktorý je vlastný kňazskej službe. Svätý Otec v odpovedi zdôraznil, že naozaj nie je dobré vzdialiť sa od „stáda a stratiť schopnosť cítiť ovce“, pretože zostanú síce dobrými teológmi, filozofmi, ale len „teoretikmi“. V tejto súvislosti dal kňazom odporúčania:

„Preto si myslím, že je dôležité - povedal by som, že je to potrebné, ba priam povinné -, aby každý z vás mal aspoň týždennú pastoračnú skúsenosť. Vo farnosti, v chlapčenskom alebo dievčenskom domove, v domove dôchodcov, kdekoľvek, ale v kontakte s Božím ľudom. Odporúčam to. A prefektom hovorím: pozrite, či je niekto, kto to nerobí: nie aby ste ho potrestali, ale aby ste sa s ním porozprávali, lebo je to dôležité a stráca veľkú silu, veľkú silu kňazského života.

Tiež rád hovorím kňazom o „štyroch blízkostiach“. Blízkosť s Bohom: modlíš sa? Blízkosť s biskupom: aká je tvoja blízkosť s biskupom? Patríš k tým, ktorí klebetia o biskupovi alebo „čím ďalej od nich, tým lepšie“? Alebo máš blízko k biskupovi a ideš sa s ním porozprávať? Tretia: blízkosť medzi vami.

Je to zaujímavé, toto je jedna z vecí, ktorú nájdeme v seminároch aj v kňazských zboroch: nedostatok skutočnej bratskej blízkosti medzi kňazmi. Áno, všetci s veľkým úsmevom, ale potom odchádzajú a v malých skupinkách sa navzájom sťahujú z kože. To nie je blízkosť, to je nedostatok bratstva.

A štvrtá: blízkosť k Božiemu ľudu. Ak nemáte blízky vzťah k Božiemu ľudu, nie ste dobrým kňazom. A táto blízkosť sa udržiava a uskutočňuje prostredníctvom služby – v tomto prípade týždennej.“

Nebáť sa nerovnováhy

Pápež František odpovedal aj na nasledujúcu otázku bohoslovca: „Ako nájsť rovnováhu medzi skúsenosťou milosrdenstva za naše nedostatky a snahou žiť čnostne a dosiahnuť svätosť?“

„Použil si slovo, ktoré sa mi nepáči - nemám ti to za zlé, ale mne sa nepáči -: slovo „rovnováha“. Život nie je rovnováha, drahí moji. A ak sa nájde niekto, kto si myslí: „Som dokonale v rovnováhe“, tak mu poviem: „To teda nie si! Pretože rovnováhu, vyváženosť nech udržiava ten, kto pracuje v cirkuse, ako povrazolezec, akrobat. Život je však neustálou nerovnováhou, pretože život je kráčanie a nachádzanie, nachádzanie ťažkostí, nachádzanie dobrých vecí, ktoré ťa posúvajú vpred, a tie ťa vždy vyvádzajú z rovnováhy. Je pravda, že ak máš vykonávať nejaké praktiky, potrebuješ v nich rovnováhu, no nech ti nechýba ani tá citová (...).

„No rovnováha v živote je aj rovnováha so skúsenosťou odpustenia a milosrdenstva za hriech. ... Vďaka Bohu, že potrebujeme ísť na spoveď každý týždeň či každé dva týždne - ja chodím každých 15 dní. A toto je jedna veľká nerovnováha, lebo ťa vedie k pokore. Život kresťana je neustále kráčanie, padanie a vstávanie.“ 

„V skutočnosti, skôr by som povedal opak: ako žiť v nerovnováhe, v každodennej nerovnováhe. Nemaj strach z nerovnováhy: sme ľudia. A v nerovnováhe rozlišuj. Človek, ktorý je „vyrovnaný“ nemôže robiť rozlišovanie, pretože nemá duchovné hnutia. V nerovnováhe sú Božie hnutia, ktoré ťa k niečomu pozývajú, k vôli konať dobro, k tomu, aby si vstal po upadnutí do hriechu... Vedieť žiť v nerovnováhe: tam sa prináša iná rovnováha. Hovoril by som skôr o dynamickej rovnováhe, ktorú ja sám nemôžem udržiavať: udržiava ju Pán. On ťa posúva vpred, a to pomazaním Ducha. Toľko o rovnováhe a nerovnováhe.“

Sociálne médiá a ostražitosť pred pornografiou

Jedna z ďalších otázok sa týkala sociálnych médií, do ktorých „je ponorený dnešný svet“. „Ako sa môžeme naučiť používať tieto nástroje ako príležitosť podeliť sa o radosť z toho, že sme kresťania, bez toho, aby sme zabudli na svoju identitu alebo boli príliš odhalení a arogantní?“ znela otázka. Pápež František potvrdil, že tieto prostriedky treba používať ako výdobytok techniky, ktorý má človeku slúžiť. Priznal sa, že on sám sa žiaľ tieto technické veci nenaučil používať. Kňazom zároveň pripomenul opatrnosť v ich používaní:

„Ale vy ich musíte používať, musíte ich používať len na to, ako pomôcku pri komunikovaní: toto je v poriadku. Ale nemôžem tu opomenúť hovoriť o nebezpečenstvách, o nebezpečenstve, ktoré prináša sledovanie správ tu, tam a okolo, celý deň; alebo sledovanie toho programu, ktorý ma zaujíma, alebo toho druhého, pretože máš všetko na dosah ruky... Alebo si pustím hudbu, ktorá ma zaujme, no nedovolí mi pracovať... Je potrebné vedieť to dobre používať.

A k tomu sa viaže aj ďalšia vec, ktorú dobre poznáte: digitálna pornografia. Poviem to nahlas. Nebudem hovoriť: „Zdvihnite ruku, ak máte aspoň jednu takúto skúsenosť“, to nepoviem. Avšak každý z vás nech sa zamyslí nad tým, či už zažil alebo zažil pokušenie digitálnej pornografie. Je to neresť, ktorú má veľa ľudí, veľa laikov, ale aj kňazi a sestry. Tade vstupuje diabol.

A nehovorím len o kriminálnej pornografii, napríklad o zneužívaní detí, kde človek vidí živé prípady zneužívania: to už je degenerácia. Ale o pornografii akosi „bežnej“. Drahí bratia, pozor na toto. Čisté srdce, ktoré denne prijíma Ježiša, nemôže prijať tieto pornografické informácie, ktoré dnes sú na dennom poriadku. A ak to môžeš z mobilného telefónu vymazať, vymaž to, aby si nemal pokušenie pri ruke. A ak to nemôžeš vymazať, dobre sa bráň, aby si sa do toho nedostal.

Hovorím vám, je to niečo, čo oslabuje dušu. Oslabuje dušu. Tade vstupuje diabol: oslabuje kňazské srdce. Prepáčte mi, ak zachádzam do týchto detailov o pornografii, ale je tu istá realita: realita, ktorá sa dotýka kňazov, seminaristov, sestier, zasvätených duší. Pochopili ste? Dobre. Toto je dôležité.“

Gestá v jednote hlavy, srdca a rúk

O troch jazykoch, ktoré ukazujú zrelosť človeka pri jeho vyjadrovaní, hovoril Svätý Otec v ďalšej odpovedi, keď dostal otázku, ako sa naučil gestám milosrdenstva, ktoré sám preukazuje pri stretnutiach s druhými. Tieto tri jazyky zrelosti, medzi ktoré patria aj gestá, majú byť v rovnováhe, a naučí ich život, skonštatoval pápež:

„Život ťa ich učí. Z vlastnej skúsenosti som sa napríklad naučil, že keď ideš navštíviť chorého človeka, ktorý sa má zle, nesmieš príliš veľa hovoriť. Chyť ho za ruku, pozri sa mu do očí, povedz pár slov a zostaň tak. (...) Gestám sa človek naučí; gestá nehy sa naučíš pri starých ľuďoch, keď ich navštevuješ. Prvý deň sa s nimi zvítaš na diaľku. Keď prídeš dva-tri krát, tých starkých pohladíš. Daj svojmu vyjadreniu voľný priebeh. Vlož sa do toho celý. Aj pri kázni. (...)

Existujú tri jazyky, ktoré vám ukážu zrelosť človeka: jazyk hlavy, jazyk srdca a jazyk rúk. A my sa musíme naučiť vyjadrovať v týchto troch jazykoch: myslím si to, čo cítim a robím, cítim to, čo si myslím a robím, a robím to, čo cítim a myslím. Tu použijem to slovo rovnováha: rovnováha medzi týmito vecami. Niekedy máš chuť spraviť niekomu žart, a máš na to chuť, ale... nech je to gesto s myšlienkou, srdcom a rukami.“

Rozlišovanie povolania

Svätý Otec odpovedal aj na otázku, v čom spočíva správny proces rozlišovania povolania u samotného bohoslovca počas jeho prípravy v seminári:

„Správne rozlišovanie - predovšetkým - nespočíva v rovnováhe. Tou sa zaoberá bilancovanie.(...) Situácia, ktorú máš rozlišovať, je nevyvážená, pretože máš emócie tu i tam... Správne rozlišovanie je hľadať, ako táto nerovnováha nájde Božiu cestu - nie „nájsť rovnováhu“ - pretože nerovnováha sa vždy vyrieši na vyššej úrovni, nie na tej istej úrovni. A to je milosť modlitby, milosť duchovnej skúsenosti. Napreduj k Pánovi s nerovnováhou, s pomocou brata ak chceš, s pomocou modlitby.

Snaha plniť Božiu vôľu ťa privedie k vyriešeniu nerovnováhy, avšak na inej úrovni. Vždy ťa posunie vpred, vyvedie ťa z rozporu nerovnováhy - ktorý nie je matematickým rozporom, ale ľudským rozporom - a posunie ťa o krok vpred. Nerovnováhu nevyriešiš len pomocou jednej strany. Nie. Obe strany sa menia smerom k novej situácii. A toto je milosť duchovného sprevádzania, ktoré nám pomáha nájsť tento spôsob riešenia nerovnováh.“

Úloha Cirkvi na Ukrajine: modliť sa aj za nepriateľov

Medzi desiatimi položenými otázkami bola aj jedna od ukrajinského kňaza, ktorý sa pýtal na úlohu Katolíckej cirkvi vo vzťahu k územiam postihnutým vojnami a aká bude úloha kňazov v týchto regiónoch. Pápež František zopakoval charakter Cirkvi ako „svätej matky všetkých národov“ a ako taká je trpiaca, pretože trpia deti. Pápež však pripomenul, že je i pomáhajúcou, a blízkou, a to všetkým obetiam vojen a konfliktov. Cirkev je „tvorivou matkou pokoja“ zdôraznil Svätý Otec:

„V tomto prípade to nie je veľmi jednoduché, ale je tu otvorené srdce Matky Cirkvi... Vy, kresťania, sa v tomto nestaviate na žiadnu stranu. Je pravda, že máme svoju vlasť, to je pravda, musíme ju brániť. Ale treba ísť ešte ďalej než toto: k univerzálnejšej láske. A Matka Cirkev musí byť blízko všetkým, všetkým obetiam.

Ba dokonca, modlite sa za hriech agresorov, za toho, kto sem prichádza zničiť moju vlasť, zabiť mojich blízkych: modlím sa za toto? A toto je kresťanský postoj. Tak veľmi trpíte, vaši ľudia, viem to, som blízko. Ale modlite sa za útočníkov, pretože sú to obete ako vy. Nevidno tie rany, ktoré majú v duši, ale modlite sa, modlite sa za to, aby ich Pán obrátil a aby prišiel pokoj. Toto je dôležité.“