Vatikán 21. septembra (RV) Pri generálnej audiencii v dnešnú stredu 21. septembra pápež František v katechéze zhrnul svoju minulotýždňovú apoštolskú cestu do Kazachstanu, kde sa zúčastnil na 7. kongrese svetových a tradičných náboženstiev a stretol sa s miestnou katolíckou komunitou. V závere osobitne pozdravil Slovákov, ktorí prišli na 16. národnú púť Ordinariátu ozbrojených síl a ozbrojených zborov Slovenskej republiky pod vedením ordinára Mons. Františka Rábeka.

Pápež pri generálnej audiencii opätovne vyjadril solidaritu Ukrajine a podelil sa s tým, ako ho o drámach miestnych ľudí telefonicky informoval kardinál Konrad Krajewski. Pápežský almužník a prefekt Dikastéria pre charitatívnu službu v uplynulých dňoch navštívil ľudí trpiacich vojnou v Odese, Záporoží, Charkove a Kyjeve, ako aj miesta masových hrobov a nedávneho mučenia zajatcov ruskou armádou v oblasti Izjumu.

Osobitnou výzvou Svätý Otec pripomenul deň venovaný solidarite v súvislosti s ochorením alzheimer.

Pozdrav slovenským pútnikom

Už po druhý raz po skončení letných horúčav sa audiencia konala na Námestí sv. Petra. Okrem hlavných svetových jazykov mimoriadne zaznela aj chorvátčina a slovenčina. Slovenským pútnikom, ktorí mali miesto v prednom sektore a dali o sebe vedieť mávaním národných vlajočiek, sa pápež František osobitne prihovoril. V mene všetkých ho po taliansky pozdravil Mons. Jozef Krištof, pracovník Štátneho sekretariátu Svätej stolice, ktorý im aj pretlmočil slová Svätého Otca:

„Zo srdca vítam slovenských veriacich. Osobitne pozdravujem farské skupiny, ako aj účastníkov 16. púte Ordinariátu ozbrojených síl a ozbrojených zborov Slovenskej republiky, vedených Mons. Františkom Rábekom.

Bratia a sestry, dnes slávime sviatok sv. Matúša, apoštola a evanjelistu. Jeho veľkodušná odpoveď na Kristovo povolanie nech osvecuje váš kresťanský život. S týmto želaním žehnám vás i vaše rodiny vo vlasti. Pochválený buď Ježiš Kristus!“

Spolu s Mons. Rábekom sprevádzal 350-člennú pútnickú skupinu vojenského ordinariátu veľvyslanec pri Svätej stolici Marek Lisánsky.

Chorvátski pútnici, ktorí prišli rovnako v hojnom počte pri 25. výročí založenia tamojšieho Vojenského ordinariátu, pozdravili Svätého Otca aj mariánskou piesňou v podaní mužského speváckeho zboru v bielych uniformách vojenského námorníctva.

V poradí už šestnásta národná púť Ordinariátu ozbrojených síl a ozbrojených zborov Slovenskej republiky má tento rok mimoriadne hojnú účasť. Prebieha od 18. do 24. septembra a v jej tradičnom programe je návšteva rímskych bazilík a miest spätých s patrónom Ordinariátu sv. Šebastiánom, ako aj s apoštolmi Slovanov a patrónmi Európy sv. Cyrilom a Metodom. Po ceste pútnici navštívili Assisi a pri návrate sa zastavia u svojich rakúskych kolegov v kasárňach v Klagenfurte.

V utorok slávili slovenskí pútnici svätú omšu v Bazilike sv. Petra. Pri Oltári katedry predsedal ordinár Mons. František Rábek, koncelebroval Mons. Larry Kulick, biskup diecézy Greensburg v Pennsylvánii spolu s desiatkou kňazov. V dnešnú stredu popoludní pútnici navštívia na Appijskej ceste Katakomby sv. Šebastiána a budú sláviť svätú omšu v bazilike, ktorá je mu zasvätená.

Plné znenie katechézy Svätého Otca

Drahí bratia a sestry, dobré ráno!

Minulý týždeň od utorka do štvrtka som cestoval do Kazachstanu, obrovskej krajiny v Strednej Ázii, pri príležitosti Siedmeho kongresu predstaviteľov svetových a tradičných náboženstiev. Opätovne ďakujem pánovi prezidentovi republiky i ostatným autoritám Kazachstanu za srdečné prijatie, ktoré mi preukázali i za veľkorysé úsilie, ktoré vynaložili pri organizácii. Rovnako zo srdca ďakujem biskupom a všetkým spolupracovníkom za veľkú prácu, ktorú vykonali, a predovšetkým za radosť, ktorú mi spôsobili tým, že som sa s nimi mohol stretnúť a vidieť ich všetkých spolu.

Ako som už povedal, hlavným dôvodom cesty bola účasť na Kongrese predstaviteľov svetových a tradičných náboženstiev. Túto iniciatívu už dvadsať rokov realizujú orgány krajiny, ktorá sa svetu predstavuje ako miesto stretnutia a dialógu, v tomto prípade na náboženskej úrovni, a teda ako protagonistka podpory pokoja a ľudského bratstva. Bol to siedmy ročník tohto kongresu: krajina, ktorá má 30 rokov nezávislosti, už usporiadala sedem takýchto kongresov, jeden každé tri roky. To znamená postaviť náboženstvá do centra úsilia o budovanie sveta, v ktorom by sme sa navzájom počúvali a rešpektovali v rozmanitosti. A to nie je relativizmus, nie: je to počúvanie a rešpektovanie. Zásluhu na tom má kazašská vláda, ktorá sa oslobodila spod jarma ateistického režimu a teraz navrhuje cestu civilizovanosti, pričom jasne odsudzuje fundamentalizmy a extrémizmy. Je to vyvážený a jednotný postoj.

Kongres prerokoval a schválil Záverečnú deklaráciu, ktorá nadväzuje na Dokument o ľudskom bratstve podpísaný vo februári 2019 v Abú Zabí. Tento krok vpred rád interpretujem ako ovocie cesty, ktorá siaha ďaleko do minulosti: prirodzene mám na mysli historické Medzináboženské stretnutie za pokoj, ktoré zvolal svätý Ján Pavol II. v Assisi v roku 1986, tak veľmi kritizované ľuďmi, ktorým chýbala predvídavosť; myslím na prezieravý pohľad svätého Jána XXIII. a svätého Pavla VI. a tiež na veľké osobnosti iných náboženstiev - obmedzím sa len na pripomenutie Mahátmu Gándhího. Ale ako by sme mohli nepamätať na toľkých mučeníkov, mužov a ženy všetkých vekových kategórií, jazykov a národov, ktorí zaplatili životom za svoju vernosť Bohu mieru a bratstva? Vieme, že slávnostné chvíle sú dôležité, potom je to však každodenné úsilie, konkrétne svedectvo, ktoré buduje lepší svet pre všetkých.

Okrem kongresu mi táto cesta poskytla príležitosť stretnúť sa s kazašskými autoritami a miestnou Cirkvou.

Po návšteve prezidenta republiky, ktorému ešte raz ďakujem za jeho láskavosť, sme sa presunuli do novej Koncertnej sály, kde som sa mohol prihovoriť vládnym predstaviteľom, zástupcom občianskej spoločnosti a diplomatického zboru. Zdôraznil som, že Kazachstan je krajinou stretnutia: v skutočnosti tu spolu žije približne stopäťdesiat etnických skupín a hovorí sa viac než osemdesiatimi jazykmi. Toto povolanie, ktoré vyplýva z  geografických charakteristík a histórie Kazachstanu - povolanie byť krajinou stretávania, kultúr a jazykov - bolo prijaté a objaté ako cesta, ktorá si zaslúži povzbudenie a podporu. Rovnako som vyjadril živé želanie, aby pokračovalo budovanie čoraz zrelšej demokracie, ktorá by bola schopná účinne reagovať na potreby celej spoločnosti. Je to náročná úloha, ktorá si vyžaduje čas, avšak už teraz treba uznať, že Kazachstan urobil veľmi pozitívne rozhodnutia, napríklad povedal „nie“ jadrovým zbraniam a prijal dobré energetické a environmentálne politiky. To bolo odvážne. V čase tejto tragickej vojny, keď niektorí ľudia uvažujú o jadrových zbraniach, čo je šialenstvo, táto krajina už od začiatku hovorí jadrovým zbraniam „nie“.

Čo sa týka Cirkvi, veľmi som sa tešil, že som stretol spoločenstvo spokojných, radostných a nadšených ľudí. Katolíkov je v tejto obrovskej krajine málo. Avšak tento stav, ak je prežívaný s vierou, môže priniesť evanjeliové ovocie: predovšetkým blahoslavenstvo malosti, byť kvasom, soľou a svetlom, spoliehať sa výlučne na Pána a nie na nejakú formu ľudskej dôležitosti. Okrem toho nedostatok z hľadiska počtu pozýva k rozvíjaniu vzťahov s kresťanmi iných denominácií a tiež k bratstvu so všetkými. Takže, áno, malé stádo, avšak otvorené, nie uzavreté, nie defenzívne - otvorené a dôverujúce pôsobeniu Ducha Svätého, ktorý slobodne vanie, kam chce a ako chce. Pripomenuli sme si aj tú sivú časť, mučeníkov: mučeníkov svätého Božieho ľudu - pretože desaťročia trpeli ateistickým útlakom až do oslobodenia pred 30 rokmi - mužov a ženy, ktorí toľko trpeli pre vieru počas dlhého obdobia prenasledovania. Boli vraždení, mučení, väznení pre vieru.

S týmto malým, ale radostným stádom sme slávili eucharistiu, opäť v Nur-Sultane, na nádvorí výstaviska Expo 2017, obklopení ultramodernou architektúrou. Bolo to na sviatok Povýšenia Svätého kríža. A to nás núti zamyslieť sa: vo svete, kde sa križujú pokrok a úpadok, Kristov kríž zostáva kotvou spásy: znamením nádeje, ktorá nesklame, pretože je založená na láske milosrdného a verného Boha. K nemu smeruje naša vďaka za túto cestu a modlitba, aby priniesla bohaté ovocie pre budúcnosť Kazachstanu a pre život putujúcej Cirkvi v tejto krajine. Ďakujeme.

(Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu/Vatican News)