Ukrajina 21. septembra (RV) Pápež František schválil voľbu saleziánskeho kňaza Maksima Rjabuchu za pomocného biskupa Exarchátu Doneck, ktorého do tejto služby zvolila Synoda biskupov Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi. Menovanie spolu so životopisom 42-ročného rodáka z Ľvova zverejnilo vatikánske Tlačové stredisko v pondelok 19. septembra.

„Verím, že môj ľud dosiahne pokoj, s Bohom po boku nie je nič nemožné,“ uviedol don Maksim pre Vatikánsky rozhlas po potvrdení svojho zvolenia za pomocného biskupa Donecka.

Maksim Rjabucha do Spoločnosti sv. Františka Saleského vstúpil ako 18 ročný. V roku 2007 bol vysvätený za kňaza a vyštudoval filozofiu a teológiu na Pápežskej saleziánskej univerzite v Ríme. Na Ukrajine si rozšíril vzdelanie aj o ďalšie špecializácie: manažment ľudských zdrojov, školská správa a sociálna pedagogika.

Don Rjabucha zastával rôzne pozície, vrátane riaditeľa katechetickej školy vo Ľvove, vedúceho saleziánskeho oratória vo Vynnykoch, riaditeľa komunity v Dnipre, či správcu farnosti v Kyjeve. Bol vedúcim univerzitnej pastorácie Kyjevskej archieparchie, spolupracovníkom Apoštolskej nunciatúry na Ukrajine a vyučoval pedagogiku v Gréckokatolíckom kňazskom seminári v Kyjeve. Zastával i funkciu vikára predstaveného Ukrajinskej viceprovincie saleziánov.

Pre Vatikánsky rozhlas don Maksim hovoril vo februári, len štyri dni po začiatku ruskej invázie, ako slúži sväté omše v meste Vyšhorod, necelých 20 km od Kyjeva, v bunkri pri svetle žiarovky, aby veriacim dali pocítiť, že Cirkev ich neopustila.

Už po svojom menovaní biskup-nominant Maksim Rjabucha pre Vatikánsky rozhlas uviedol:  

„Biskup je vlastne vždy pastierom, jeho pastvou sú veriaci a všetci kňazi, takže si myslím, že je to oveľa viac ako byť predstaveným rehoľného domu... ale na druhej strane, toto územie Donbasu mi bolo veľmi blízke, vždy som mal blízko k mladým ľuďom a kňazom, už mnoho rokov vďaka letným táborom, skrátka, nie je to pre mňa nové územie, pretože ľudia, s ktorými sa budem musieť stretnúť, nie sú noví. [...]

Aj Don Bosco vyrastal v ťažkostiach podobných tým, ktoré sú dnes v našej krajine. Preto verím, že mi bude v mojej službe ešte bližší, bude ma inšpirovať a sprevádzať odvahou, ... ako to predstavuje aj saleziánsky kríž dobrého pastiera, ktorý je daný každému z nás a sprevádza nás po celý život. Don Bosco sa nikdy necítil sám: aj v najťažších chvíľach, v skúškach, vedel, že má blízko seba dôležité postavy, ako napríklad dona Cafassa, ale mal aj silný pocit prítomnosti Boha a Márie Pomocnice kresťanov.“

Na záver rozhovoru otec Maksim dodal svoj prvý úmysel modlitby ako biskupa:

„Budem sa modliť za pokoj a radosť v našich srdciach, pretože to je znamenie Božej prítomnosti, ktorá sprevádza jeho ľud na ceste. Pokoj je niečo, čo všetci hľadáme, a verím, že s pokojom budú ľudia schopní znovu objaviť radosť srdca, ktorú je dnes ešte veľmi ťažké prejaviť, ale keď majú pri sebe Boha, nič nie je nemožné.“