Letanovce 30. augusta (TK KBS) V obci Letanovce sa konala spomienka na trpiteľa za vieru, väzneného kňaza Jána Slivku. Podujatie sa začalo svätou omšou v kostole Všetkých svätých v Letanovciach. Počas homílie správca farnosti Marián Sivoň poukázal na dôležitosť úcty voči ľuďom, ktorí boli verní Bohu počas totalitného režimu.
Po svätej omši nasledovala prednáška Františka Neupauera z Ústavu pamäti národa. Priblížil v nej životné osudy kňaza Slivku i obdobie komunistického režimu.
Následne sa presunuli do areálu pred farskú budovu, kde sa prítomným prihovorila zástupkyňa starostu obce Letanovce Zuzana Lesňákova a bola odhalená pamätná tabuľa zástupkyňou Konfederácie politických väzňov Slovenska Ľudmilou Sanitrikovou a synovcom kňaza Jána Slivku.
Pamätnú tabuľu požehnal správca farnosti a na záver sa prítomným prihovoril a poďakoval miestny rodák a uznávaný archeológ Michal Slivka, synovec kňaza Jána. Priblížil príbehy ďalších významných rodákov a poďakoval hlavnej organizátorke podujatia Eve Javorskej z Konfederácie politických väzňov Slovenska.
Podujatie organizačne zastrešila Konfederácie politických väzňov Slovenska a Rímskokatolícka farnosť Letanovce.
-
Prinášame skrátený text prednášky, ktorú pripravili historici ÚPN Patrik Dubovský a František Neupauer.
Kňaz Ján Slivka sa narodil 24. septembra 1911 v Letanovciach. Na gymnáziu študoval v Spišskej Novej Vsi a v Nitre a následne na v nitrianskom kňazskom seminári. Za kňaza bol vysvätený 16. júna 1935 biskupom Karolom Kmeťkom a 25. júna 1935 v svojej rodnej obci slúžil primičnú svätú omšu aj za účasti Andreja Hlinku. Kaplánom bol v Novej Bystrici, v Brodne, od roku 1936 v Nesluši a o rok neskôr v Nemšovej. Ako farár pôsobil vo Visolajach (5 rokov), a v roku 1942 vo Veľkom Rovnom a Jasenici (od 1. októbra). Počas komunistického režimu bol väznený pretože, 21. mája 1950 v kázni povedal, že podpisovanie mierovej výzvy je nedobrovoľné a pod nátlakom. „Každú vládu, ktorá použije atómovú zbraň, pokladajú za vojnového zločinca. Drahí veriaci, oni pokladajú za vojnového zločinca tých, ktorí len ubíjajú telá ľudí, cirkev svätá pokladá za desaťkrát väčších zločincov tých, ktorí ubíjajú Vaše duše.“ Dňa 10. októbra 1950 za svoje výroky a odopretie podpisu pod mierovu výzvu bol obvinený zo zločinu združovania proti štátu a 20. novembra 1950 bol odsúdený na 4 roky a 10 mesiacov, peňažný trest 20 000 Kčs, konfiškáciu celého majetku a počas piatich rokov na stratu čestných občianskych práv.
Trest si odpykával v Leopoldov, Ilava, Valdice a vo väznici Mladá Boleslav. „Väzni majú taký hlad, že vyberajú zbytky potravín odpadkových nádob. Úmyselne je im vydávane menej stravy, než je zdokladované, pričom v skladoch potravín boli zistené prebytky masla, sadla, zemiakov, cukru. Z 800 odsúdených trpí podváhou 260 väzňov o 20 – 30%. Ďalších 32 odsúdených podváhou o viac ako 30%.“
Takáto bola realita života väzňov. Správa, ktorú uvádzame, pochádza ešte z čias komunistického režimu a teda predpokladám, že aj táto správa môže byť prikrášlená oproti realite. Vo väzení trpel do 10. februára 1954, kedy bol z narušeným zdravím na amnestiu prepustený na slobodu. Po prepustení sa vrátil na Slovensko, do rodných Letanoviec. Službu kňaza mu režim nedovolil vykonávať. Býval u svojho brata Michala Slivku v Letanovciach, kde mal zriadenú provizórnu kaplnku, v ktorej slúžil tajné sväté omše. Po intervenciách nitrianskeho biskupa E. Nécseya dostal štátny súhlas a v pastorácii mohol pôsobiť od roku 1958 (kaplán v Turzovke). Od roku 1960 začal s podlomeným zdravím pôsobiť ako správca farnosti v Považskom Podhradí. Tu sa mu prehĺbili zdravotné problémy, ktorým po dvoch rokoch služby vo farnosti podľahol. Jeho posledné slová boli: „Bože, odpusť mne a aj tým pre ktorých umieram.“ Zomrel 26. augusta 1962. Pochovali ho na cintoríne v Považskom Podhradí, obrady viedol neskorší nitriansky biskup Ján Pásztor. Na pohrebe sa zúčastnilo množstvo veriacich, medzi nimi i 115 kňazov zo Spiša. Kňaz Ján Slivka zomrel vo veku 51 rokov. Pokus o súdnu rehabilitáciu (ešte pred rokom 1989) zo strany jeho brata Michala bol neúspešný. Až Krajský súd v Banskej Bystrici v slobodnom právnom prostredí Jána Slivku plne oslobodil spod obžaloby 7. júna 1991.
V roku 1935 sa primícii Jána Slivku zúčastnil Andrej Hlinka, ktorý si so svojimi rodákmi o dva roky neskôr pripomínal výročie Černovskej tragédie slovami: „Zabudli sme na žandárske bajonety a guľky. Zabudli sme i na maďarské žaláre. Ale na černovskú masakru a na černovský heroizmus nezabudneme nikdy.“ Rovnako dnes môžeme povedať: „Zabúdame na komunistické žaláre. Ale na masakru komunistického režimu a na heroizmus Jána Slivku a ľudí odvahy a slobody nezabudneme nikdy.“
Pramene: Archív Rímsko-katolíckeho biskupského úradu Nitra / Štátny archív Bratislava / Slovenský národný archív / Osobný archív Michala Slivku, ml. / Kolektív: zločiny komunizmu na Slovensku, I, II. / Šidlo, M. a kol: Trpiaci svedkovia viery. / Mikloško, F.: Nebudete ich môcť rozvrátiť. Z osudov katolíckej cirkvi na Slovensku v rokoch 1943 – 1989. / Naše svedectvo. Časopis KPVS.
TK KBS informoval František Neupauer
