Vatikán 11. augusta (TK KBS) Keď bol Jozef Tomko menovaný za kardinála, Katolícke noviny o tom nemohli uverejniť žiadnu informáciu. “Došlo ku kurióznej situácii, keď bol Jozef Tomko menovaný do rôznych významných pozícií, kňazi sa snažili, aby sa v Katolíckych novinách mohla presadiť aj správa o ňom, ale cenzúra to nedovolila. Zvláštnosťou je, že v určitom momente sa zahraniční Slováci pokúsili túto informáciu do Katolíckych novin presadiť prostredníctvom inzerátu, ale ani to sa nepodarilo,” povedal bratislavský pomocný biskup Jozef Haľko médiám vo Vatikáne.

Upozornil, že kardinál Jozef Tomko sa nemohol vrátiť do svojej vlasti, pretože tu bol komunizmus. “Dostal sa do kategórie, ktorú komunisti nazývali cirkevná emigrácia. Tú sledovali aj prostredníctvom rezidentúry Štátnej bezpečnosti v Ríme a aj veľvyslanectva. Bol ostro sledovaný,” zdôraznil Mons. Haľko.

Prenasledovanie podľa bratislavského pomocného biskupa spočívalo napríklad v tom, že kardinál Tomko mal veľké ťažkosti dostať sa do svojej vlasti. To sa podarilo až v druhej polovici 80-tych rokov. “Je to prenasledovanie, keď niekomu nedovolia, aby prišiel domov, aby navštívil svoju matku. Aj keď jeho matka išla za ním, na hraniciach s ňou narábali veľmi hrubo a vulgárne, ako sa to píše aj v materiáloch ŠtB,” dodal.

V Ríme spoznal kardinála Toma aj arcibiskup Cyril Vasiľ. “V Ríme som začal ako študent a skončil som neďaleko jeho bytu ako jeho sused. Kontakty s ním sa teda stávali početnejšími,” povedal s tým, že na kardinála bude spomínať ako na človeka, ktorý  sa vyznačoval veľkým nadhľadom, dobrotou srdca a východniarskym humorom. “Dobrotou, ktorá z neho vyžarovala v bezprostredných kontaktoch,” dodal.